Striasol sa, keď pocítil ruku temného pána na svojom kolene. Zdalo sa, že mu vôbec nevadí prítomnosť ďalších dvoch ľudí. Dlhé prsty si našli cestu pod habit. Prudko sebou trhol, keď sa nebadane dotkol citlivého miesta. Ledva potlačil bolestný ston. Nechcel, aby vtom pokračoval. Nemienil dopustiť, aby sa ho tie nenásytné ruky aj naďalej dotýkali.
„Môj pane, ja...“ po prvý raz vo svojom živote nenachádzal správne slová. Hlas sa mu zadrhával ako pokazená gramofónová platňa.
„Ak budeš poslušný, Severus. Splním ti akékoľvek želanie,“ pošepkal mu Temný pán.
Severus si vymenil zdesený pohľad z Lily. Vyzeralo to, že sa jej čoskoro zdvihne žalúdok. Snape sa tomu vôbec nečudoval. Ledva sa ovládal, aby ho od seba neodstrčil. Bránil mu vtom jedine pud sebazáchovy. Takisto mu bolo jasné, že ak by začal robiť problémy, mohol by zabiť zajatkyňu. Zaťal zuby a pokúšal sa uvoľniť. Nebolo to však vôbec ľahké.
„No tak, Lucius, snáď nechceš, aby sme tu čakali celý deň. Očakávam od teba, že sa budeš snažiť,“ vrhol chladný pohľad na svetlovlasého smrťožrúta. Mladý muž znepokojene prikývol.
Pokúsil sa priblížiť k Lily. Nebolo to však vôbec ľahké. Zúrivo sa bránila, napriek tomu, že na ňu predtým pán použil cruciatus. Strelila mu facku. Lucius neváhal a vrátil jej ju. Sila toho úderu mala požadovaný efekt. Pramienok krvi vytryskol na dlážku. Obeť sa zúfalo triasla.
„Nie, prestaň !“ zajačala zhrozene, keď sa násilne prisal na jej pery. Nemienil sa vôbec ponáhľať. Obával sa, že Temný pán ho pošle preč, aby mohol byť sám so Severusom. Nemienil priateľa podraziť v tejto ťažkej chvíli. Pochopil, že tentoraz to nie je žiadna hra. Opatrne putoval rukami po utrápenom tele. Z oblečením sa veľmi dlho netrápil. Nechal ho zmiznúť. Takisto sa veľmi rýchlo zbavil svojho habitu. Bez okolkov vstúpil do vnútra zmietajúcej sa obete. Užíval si pocit nadvlády a moci. Hlboko vo svojej duši, však túžil, aby na jej mieste bol niekto iný. Osoba, ktorá si privlastnila všetky jeho myšlienky a túžby. Proti svojej vôli sa zamiloval. Po prvý raz v sebe pocítil niečo iné, ako nenávisť a pýchu. To všetko však v sebe pochoval, na miestach kam nikto nemal prístup.
Sústredil sa na chvíľkovú vášeň a možnosť vybiť si zlosť na nevinnej osobe. Vnímal blízkosť iného tela a chuť slaných sĺz. Takisto vnímal vyčítavý pohľad temných očí. Keď bolo konečne po všetkom zdvihol prútik. Chcel ju zabiť, aby mu nepripomínala tú hroznú udalosť. Zdalo sa, že jej to vôbec neprekážala. Bola schúlená do klbka a pohľad mala úplne neprítomný.
„Expeliarmus,“ v poslednej chvíli skríkol Severus. Požiadal Temného pána, aby mu dovolil nechať si ju. Vedel, že je to jediná vec, ktorú pre ňu môže urobiť. Smrť rozhodne nepovažoval za lepšiu alternatívu.
Lucius prudko vrazil do steny. Prútik dopadol na zem.
„Pán môj, postarám sa, aby sa táto hračka, tak skoro nepokazila. Tento sebecký hlupák by nás chcel pripraviť o zábavu !“ zavrčal podráždene. Pomocou jednoduchého zaklínadla ju premiestnil do svojich komnát. Chcel jej čo najskôr vymazať spomienky na tú udalosť.
„Výborne, Severus. Máš pravdu bolo by nerozumné premárniť takú príležitosť. Ty však musíš byť obozretný. Hneď ako ju vyliečiš, vrátiš sa ku mne. Mám pre teba oveľa zaujímavejšie povinnosti,“ veľavýznamne poznamenal Temný pán.
„Odkedy sa hráš na milosrdného rytiera ?“ pohŕdavo vyštekol Lucius. Hneď ako im Temný pán zmizol z očí zaplavila ho zlosť.
„Neprovokuj ma. Nevieš čoho všetkého som schopný,“ odvrkol tmavovlasý muž. V myšlienkach si už pripravoval potrebné elixíry. Vôbec neočakával, že pocíti teplo roztúžených pier.
