Veková hranica: od 18 rokov
Tak je to posledná kapitola z tejto poviedky. Rozlúčte sa s ňou. Niekedy sa plánujem vrátiť aj k vražednej metamorfóze, ale to asi až neskôr, keď nebudem mať toľko poviedok.
Teraz sa budem orientovať hlavne na Mora Negris, Luciusovu výhru a Dieťa utkané z tmy. Keď jedna z nich skončí vrátim sa zas k Vražednej metamorfóze.
Ona ušla. Je v bezpečí. Hlavná vec, že ju nechytili. Nemysli na bolesť. On ťa
potrestá, ale ty to nebudeš vôbec cítiť.
Prenesieš sa cez to, ako vždy. Ona bude žiť v pokoji. Zabudne na trpké skúsenosti.
Kľačal na zemi. S hlavou ponorenou do spomienok. Už niekoľko dní ležal nahý na studenej dlažbe. Lucius ho zradil. Musel niečo naznačiť temnému pánovi. Inak by netrpel smädom a hladom. Nemusel by sa plaziť po zemi a zbytočne hľadať útechu v tých prázdnych snoch.
On nie je mojím priateľom. Nenávidím ho.
Ako mohol využiť ponuku temného pána? Od neho by som to nečakal. Môj pán bol taký rozčúlený, že mu dovolil, aby si ma vzal.
Donútil ma k tomu. Spôsobil mi rany, ktoré mi doteraz spôsobujú nepríjemnosti. Nech sem už konečne príde.
Musí ma zabiť, aby sa už konečne skončilo to hrozné utrpenie. Okrem toho sa mi priznal, že to on ma neustále prepadával na chodbách. Už to nevydržím... Nikde nemám priateľov... všetci ma len využívajú...
Pokúsil sa pohnúť skrehnutým telom. Na vnútornej strane stehien mal stále pozostatky po nedávnej prítomnosti temného pána. Akoby nestačilo, že ho požičal Luciusovi. Aj on sa prišiel pobaviť, akoby sa nič nestalo.... Jeho život pre nich znamenal tak málo.
„Mňa nezlomíte! Počujete? Nikto z vás ma nemôže poraziť!“ kričal ako zmyslov zbavený. Zúrivo búchal rukami do železných dverí. Cítil trpkú bolesť na viacerých miestach, ale nevzdával sa.
Zúfalo sa držal života. Pud sebazáchovy ho nútil hľadať nejaký zdroj obživy. Celou silou vrazil do dverí. Potreboval sa dostať von, túžil po troche ľudského porozumenia.
„Vylez von, ty potkan! Ja SOM S TEBOU EŠTE NESKONČIL, LUCIUS MALFOY,“ zosunul sa na zem, lebo dvere sa prudko otvorili a udreli ho do hrudníka. Pred očami mu preskakovali nesúvislé obrazy. Nechcel spomínať, lebo každá z tých hrozných scén plných utrpenia mu spôsobovala čoraz väčšiu bolesť. Po prvý raz mal úplne otvorenú myseľ a bol bezbranný. Nezvládol by ani zakryť svoje pocity.
„Poď, Severus. Pán sa rozhodol, že zmierni tvoj trest. Stále si vynikajúci smrťožrút a nepochybne budeš môcť urobiť ešte veľa dôležitých vecí,“ niekto sa k nemu zohol a láskavo sa privinul k jeho ubolenému telu.
„NEDOTÝKAJ SA MA TY BLÁZON! AKO SI MOHOL? SI LEN OBYČAJNÝ SLABOCH!“ spravodlivý hnev vytryskol na povrch.
„Ošetrím ťa. Mám tu pre teba aj vodu. Uvidíš, že čoskoro budeš v poriadku,“ priložil mu k perám pohár s priezračnou tekutinou.
„OD TEBA NIČ NECHCEM!“ vyprskol nasrdene. Vybral z rúk vodu, skúmavo ovoňal tekutinu. Chcel si byť istý, že mu tam náhodou niečo neprimiešal. Napokon sa trochu napil. Necítil nič nezvyčajné. Napriek tomu sa ho zmocnil neodbytný pocit, že niečo nie je v úplnom poriadku. Cítil sa oveľa slabší ako pred chvíľou.
„Túžim po tebe. Budem sa o teba starať. Ty si nevieš predstaviť, ako veľmi chcem byť tvojou súčasťou.“
„Nechcem nič počuť! Neodpustím ti to. Nikdy v živote na mňa už nepoložíš tie tvoje odporné ruky,“ ledva mu dovolil, aby ho podoprel. Sám nevládal kráčať.
„Mýliš sa. Budeš so mnou udržiavať vzťah. Kým si v nemilosti temného pána môžem ťa mať pri sebe. Dokonca súhlasil s tým, že sa o teba podelíme. Minule sme mali pomerne dlhý rozhovor. Chce, aby sme obaja uspokojovali jeho túžby. Teraz sme na tom úplne rovnako. Má to byť trest, ktorý ťa nadobro skrotí. Už viac nebudeš vzdorovať. Láskavo zabudni na Evansovú, ona ťa nechce. Patríš len mne a temnému pánovi,“ pevnejšie ho zovrel do náručia. Odviedol ho do svojich komnát v temnom sídle.
„Čo bolo v tom pohári. Predpokladám, že to nebol jed?“ uštipačne sa spýtal Severus.
„Nie, nič také by som ti nedal. Ten elixír ťa len trochu ukľudní, aby si mal neskôr dostatok síl. Vyspíš sa a všetko bude oveľa jednoduchšie, dobré jedlo a kúpeľ s tebou urobia hotové zázraky,“ doslova ho ťahal a nedovolil mu uniknúť.
Celé tri dni trvalo, kým sa ako tak dal dokopy. Začínal mať chuť na jedlo, čítanie a dokonca by rád opustil temné sídlo. Lucius mu to však nedovolil. Netrpezlivo očakával chvíľu, keď mu bude môcť prejaviť svoje sympatie. Staral sa oňho a kládol dôraz nato, aby bol poriadne upravený.
„Severus, dnes si len a len môj. Zajtra mám totiž svadbu s Narcissou a chcem si ťa poriadne vychutnať. Budem musieť stráviť najbližšie dva týždne s ňou. Neviem, ako to bez teba vydržím,“ bez okolkov použil zaklínadlo na zmiznutie šiat.
„Na to zabudni, Malfoy,“ ľutoval, že mu ešte stále nevrátili prútik. Prikrčil sa na posteli. Hrozne zbledol, keď pochopil, čo má na mysli.
„Vždy musíš byť taký neposlušný, Severus?“ pomocou povrazov mu upevnil ruky k posteli. Vedel, že jeho priateľ sa len tak ľahko nevzdá a nemienil riskovať žiadne zranenia. Asi ťažko by to vysvetľoval nádejnej neveste.
„Je to moje telo. Mám právo rozhodovať,“ vyprskol nevraživo.
„Áno, v tom máš pravdu, ale ty nevieš aké je to neustále trpieť kvôli svojím pocitom. Ak sa to nestane dnes, budem musieť odísť zo svadobnej hostiny. Neznesiem taký dlhý čas bez teba. Si moja jediná láska, jediný človek, ktorému poviem tie slová,“ rázne si privlastnil jeho pery. Chvíľu ho bozkával, aby zabránil ďalším zbytočným hádkam. Sadol si naňho a postupne zo seba zobliekal zvyšky oblečenia.
Úzky otvor pocítil tvrdosť Luciusovej údajnej lásky. Bol zaplnený a donútený k tomu, aby poslúžil svojmu účelu. Neľútostné bozky ho nemohli uspokojiť ani láskanie jeho rúk sa mu nepozdávalo.
„Vyhŕkli ti slzy? Aké dojemné? Však chceš, aby som ťa uspokojil, láska moja. Povedz mi to... urobím pre teba všetko,“ zaševelil mu do ucha.
„Nie, neopováž sa.“
„Som s tebou taký šťastný, ty to ešte nechápeš, ale čoskoro budeš mať rád milovanie so mnou,“ bol si istý svojím víťazstvom.
Koniec
