Špeciálne pre Natali. :D
Incest, slash, erotika tentoraz tak pozor!!!
Hodnotenie
Draco bolestne zastonal. Na líce
mu dopadol úder, ktorý mu takmer spôsobil vykĺbenie sánky. Ledva vládal pohnúť
perami. Na tvári sa mu začínala tvoriť poriadne škaredá modrina. Oči sa mu
nebadane zaplnil slzami bolesti. Nebol zvyknutý na takéto správanie. Zvedavo
hľadel na svojho otca a podvedome očakával ďalší úder. Namiesto toho
pocítil otcovu ruku na chrbte. Zľahla prešla po jemnej pokožke a zamierila
k zadku. Zastala akoby na pol ceste. Pridala sa k nej aj druhá, ktorá
ho objala okolo pása.
„Draco... láska u nás
patrila k zakázaným slovám. Nepatrí k nám k životu ľudí
spútaných svojimi vlastnými pravidlami. Môj otec si vyžadoval, aby som bol ako
všetci moji predkovia a nedal mi možnosť vybrať si inú cestu. Som taký,
akého ma chcel mať. Keby dnes počul tvoje slová, vhodil by ťa do tej najodpornejšie
diery a nechal by ťa hniť zavretého bez jedla a len s minimálnou
dávkou vody...Môžeš byť rád, že som k tebe taký zhovievavý... On chcel
vždy dodržať rodinnú tradíciu, nenávidel ma, lebo som začal pociťovať túžbu aj
po zážitkoch s mužmi. Tak mi ich doprial... Jedného dňa ma prinútil
k sexu, ale nebolo to z lásky a dokonca sa mu to ani nepáčilo,
robil to len preto, aby ma znechutil a priviedol na podľa neho správnu
cestu....“ nežne ho pobozkal na krk. Chvíľu ho chcel upokojiť v objatí.
Udrel ho len preto, aby zastavil príval jeho slov. Vedel, že by ho neprestal
len tak ľahko urážať. Pomaly ho donútil klesnúť do ležiacej polohy. Rukou
siahol na jeho penis a dal mu nohy viac od seba.
„Prečo mi to chceš urobiť?“ po
dlhšom čase sa opäť odvážil prehovoriť. Už nemal obavy z ďalších úderov.
Možno by bolo lepšie, keby si radšej na nič nespomínal.
Namiesto odpovede pocítil bozk na
intímnom mieste. Lucius slastne oblizol jeho penis.
„Si jediná bytosť, ktorú chcem
mať pri sebe. Dokonca si neviem predstaviť ani to, že sa budeš musieť oženiť.
Chcem byť s tebou,“ napriek svojej snahe sa mu nepodarilo priviesť jeho
telo k vzrušeniu. Chlapec bol stále priveľmi napätý a vôbec
nespolupracoval.
„Nie, otec!“ chcel dať opäť
kolená k sebe, ale on mu to nedovolil. Pobozkal ho na stehná. Siahol na
akúsi krabičku, ktorá bola schovaná pod vankúšom. Dosť dlho to trápil svojimi
prstami, ale on nebol stále pripravený. Dokonca mu začali tiecť slzy. Prestával
sa ovládať. Stále bol veľmi stiahnutý a ledva ho pustil dovnútra len
s dvomi prstami.
„Dnes budeš patriť mne, aj keď to
možno nechceš... Vojna Temného pána bude príliš dlhá a neskôr by možno už
nebola príležitosť. Teraz dôjde k nášmu spojeniu, chcem aby si sa prestal
tak hlúpo mykať a hlavne sa upokoj,“ pokúsil sa ho pobozkať na pery, ale
on sa odtiahol. Nechcel to a sánka ho stále veľmi bolela. Rovnako ako aj
skúsenosť s otcovými dotykmi.
„Nie, prestaň to...! Nie!“ zreval tak nahlas ako ešte nikdy v živote,
keď zacítil na okraji svojho otvoru cudzí predmet. Cítil ako preniká do nepoškvrneného vnútra.
Ešte nikdy sa s nikým nemiloval a už vôbec nie takýmto spôsobom.
Hlas sa mu zlomil a slzy
tiekli čoraz silnejšie. Zaboril hlavu do vankúša, celé telo sa mu triaslo
a cítil sa akoby ho niečo chcelo zvnútra rozpárať.
„Draco,“ roztúžene zašepkal jeho
meno. Vedel, že to asi nie je veľmi príjemné, preto postupoval veľmi pomaly
a brzdil svoju túžbu. Nebol hrdý nato, že jeho dieťa plače a díva sa
naňho s takou nenávisťou. Podarilo
sa mu privlastniť si tie nežné pery, opatrne ich bozkával a čakal na
nejakú reakciu, rukou poláskal jeho penis, skúsene ho spracovával. Napokon
konečne začal reagovať, aj keď jeho majiteľ tým nebol príliš nadšený.
Chlapec mierne zastonal
a jeho telo prestalo byť tak veľmi napäté. Lucius dal voľný priebeh svojej
túžbe a pohyboval sa v ňom. Cítil, že telo začína viac spolupracovať,
ale chlapec naďalej držal hlavu zaborenú v dlaniach a zúfalo vzlykal.
„Neplač, zvykneš si... bude to
v poriadku,“ zotrel mu z tváre
slzy. Už viac nemohol potlačiť vzrušené stony. Bozkával ho na hrudi, jemne
prechádzal po jeho brušku a celý čas sa mu prihováral. Roztúžene vnikal do
tela, ktoré sa začínalo prebúdzať.
Draco napriek tomu cítil bolesť,
tá vec, ktorá si ho brala, mu to spôsobovala. Tentoraz mal pocit, akoby bol
naozaj zranený. Niečo ho dokonca pálilo a štípalo. Keď Lucius opäť
vyslovil jeho meno a do tela mu prúdil jeho produkt. Mal pocit, že to už
dlhšie nevydrží. Penis vykĺzol z jeho tela, ale bolesť neustávala. Všimol
si, že má na sebe stopy krvi. Jednoznačne došlo k poraneniu.
„Ostaň pokojne ležať, postarám sa
o to...“ Lucius zacelil ránu a poriadne ponatieral to citlivé miesto.
Jeho syn začal s ním bojovať s oveľa väčším nasadeným. Odstrkoval ho,
takmer ho uhryzol do ruky.
„Ty sa ma už nikdy nedotkneš! Vypadni!
Chcem ísť preč! Pusť ma! On by mi to určite takto neurobil. Nenávidím ťa. Chcem
sa vrátiť k Siriusovi!“ už mu nezáležalo na trestoch. Vedel, že ten muž by
mu určite takýmto spôsobom neublížil.
„Čo máš spoločné s Blackom?
Nedovolím ti, aby si sa s ním schádzal. Rozumieš? Ty si môj,“ majetnícky
ho k sebe privinul, nedbajúc na odpor a zlosť. Draco sebou naozaj
poriadne zmietal a triasol sa viac než predtým.
„ZMIZNI! NECHAJ MA! SI ODPORNÝ!
Okamžite daj preč tie ruky,“ Draco po
prvý raz v živote nepociťoval strach. Bol skôr pobúrený, zdesený
a chcel ostať sám.
„Draco, viem, že ťa to bolelo,
ale to sa zmení. Musíš byť trpezlivý. Príliš si sa bránil. Zabudni na Blacka.
Už nikdy nespomínaj jeho meno...Chcel som ti dať niečo výnimočné, ale vďaka
tomu, že so mnou nechceš ostať to bude musieť počkať,“ majetnícky ho pobozkal
na pery a posadil si ho do náručia. Začal ho jemne kolísať, aby sa trochu
upokojil. Po milovaní sa k nemu nechcel viac správať násilnícky. Nemalo to
žiadny zmysel ho zbytočne vystresovať. Nechcel mu úplne znechutiť sexuálne
zážitky.
„Nechcem od teba nič. Dokonca ani
tvoje meno. Matka ťa zabije a ja jej budem vďačný,“ vyprskol rozrušene.
„Dávaj si veľký pozor na jazyk,
Draco,“ silno ho objal a pevnejšie zabalil do prikrývok. Vytiahol z police poriadne hrubú knihu
s nejakými staršími rozprávkami. Opäť mierne pokolísal roztrasené telo.
Otvoril knihu a začal mu čítať...Pomaly a zreteľne, upokojujúcim
hlasom, akoby sa ho snažil presvedčiť, že sa vôbec nič nestalo. Draco sa ho
neodvážil prerušiť. Zmätene oprel hlavu o jeho plece. Vôbec nevnímal
prečítané slová. Chcel zomrieť a už nikdy nevidieť svojho otca...ani
matku. Záležalo mu len na ponížení, ktoré poškvrnilo jeho dušu... Napokon
Lucius knihu zavrel a láskavo ho pohladil po tvári. Neuhol sa.
Draco už nebol tým istým sebavedomým
chlapcom. Poznal len jednu jednoduchú rovnicu. Matka a otec sa rovnalo
vzťahu, ktorý bol preňho určitou zárukou, že jeho domov bude vždy tým bezpečným
miestom. Jej výsledkom bola vždy falošná
láska...pretvárka narafičená, ako nejaký model pravej rodiny. Žiadna pravda ani
úcta, len zdanie, ktoré malo dotvárať obraz dokonalosti.
Raz v noci počul jedného
z otcových priateľov vysloviť zvláštnu myšlienku. Vtedy tomu neveril, ale
práve v tej najhoršie chvíli mu došlo, že ten muž mal pravdu.
„Lucius, čistokrvné manželstvá budú znamenať veľké ohrozenie. Čoskoro
už nebude dosť čarodejníckych rodín a brať sa medzi blízkymi príbuznými to
môže spôsobiť len škody. V niektorých predchádzajúcich generáciách sa už
vyskytlo šialenstvo, prípadne rôzne telesné chyby. Tie deti nechali zomrieť,
ale nemysli si, že sa to nemôže už nikdy opakovať. Príliš čistá krv môže
spôsobiť aj úplné vymretie čarodejníkov.“
Muž, ktorý túto teóriu vyslovil,
bol neskôr označený za zradcu a zabitý smrťožrútmi. Draco ju tentoraz
považoval za viac než pravdivú.
Otec sa zbláznil. Je úplne mimo. Inak by to určite neurobil. Nemá
žiadne zábrany. Nebudem s ním žiť. Možno som aj ja taký istý blázon ako
on. Nie, nebudem s ním...
„Nehnevaj sa, otec. Ja ťa ľúbim,
ale mám z toho strach,“ zvolil si oveľa bezpečnejšiu taktiku. Klamstvo nebolí, Draco. To mu kedysi
povedal a teraz sa tým mienil riadiť. Cítil sa ako domáci škriatok,
stvorený len na poslúchanie. Tak sa presne tak aj zachoval. Poslušne odrapkal
to, čo sa od neho očakávalo.
Lucius chvíľu vstrebával tie
slová. Potreboval pár minút, aby sa dokázal spamätať. Túžil to od neho počuť
a nedúfal, že sa to stane. Úplne zabudol na to, že ešte pred malou chvíľou
sa k nemu správal pohŕdavo.
„Draco... len si pokojne
oddýchni...som rád, že ma chápeš a nechceš mi viac spôsobovať trápenie.
Všetko bude v poriadku. Prisahám, že nám spolu bude dobre,“ nežne ho
pobozkal. Bol šťastný a nič nevnímal. Nevidel odhodlanie v očiach svojho
syna. Chcel mu takisto povedať, že ho ľúbi, ale to nedokázal. Nevedel zo seba
dostať niečo také osobné.
„Už nechceš, aby som mal
potomka?“ opýtal sa stručne.
„S tým si nerob žiadne starosti.
Ak chceš budeš ho mať. Môžeme byť obaja jeho rodičmi...“ opatrne narovnal vankúše.
Upokojil sa, keď ho Draco bez problémov objal a opatrne sa schúlil na jeho
nahej hrudi. Ich nohy sa spolu preplietli.
Spolu? Je to jasné. Úplne mu preskočilo. Snáď nechce mať ďalšiu hračku,
ktorú by mohol podrobiť rovnakému osudu? Aký je odporný...
„Som unavený, rád by som si
trochu pospal,“ nahlas zívol
a pevne privrel oči. Musel čakať
dlho, kým jeho otec naozaj zaspal. Až keď jeho dych začal byť pravidelný,
opatrne odtisol bledé ruky a vyliezol z postele. Chlad ovinul jeho
nahé telo.
Tackavo zamieril k oknu.
Pokúšal sa ho otvoriť, ale vôbec sa mu to nedarilo. Zrejme bolo zabezpečené
čarami. Pomocou kúsku akejsi kriedy napísal na stenu odkaz. Keby mohol ujsť
urobil by to, ale nevedel, kam dal otec prútik a obával sa, že by ho
prudké pohyby mohli prebudiť.
Zhlboka sa nadýchol
a trpezlivo si premeriaval dosť veľké okno, ktoré bolo zrejme niekedy
dávno v móde. Rozbehol sa a celou váhou vrazil do skleneného bloku.
Cítil silnú bolesť. Jeho telo dopadlo na zem
na tvrdý betónový chodník.
Lucius prudko vstal. Začul zvuk
rozbíjajúceho sa skla. Pach krvi a úlomky, ktoré boli porozhadzované všade
naokolo v ňom vyvolali tie najhoršie predstavy.
„DRACO!“ z hrdla sa mu
vydral bolestný výkrik. Okamžite schytil prútik a vybehol von. Začínal
chápať, že jeho syn skočil, ale stále tomu odmietal uveriť.
„Nie, nie to...nemôžeš...“ vrhol
sa k pokrútenému telu. Jeho syn bol celý od krvi a všade sa
povaľovali kúsky skla. Niektoré mal zapichnuté aj v tele.
„Draco...nie, láska...čo si to
spravil? “
Stihol zaregistrovať slabé puknutie. Tesne
vedľa neho sa zjavil tmavovlasý smrťožrút s výrazne mastnými vlasmi.
„Odstúp od neho, Lucius,“
šokovane vyprskol Snape. Pán ho poslal, aby dohliadol na tých dvoch. Vedel, že
po procese bude jeho priateľ dosť rozčúlený a chcel sa postarať
o bezpečnosť svojho obľúbeného študenta. Okrem toho tu bola aj istá vec, o ktorej
so svojím priateľom potreboval nutne hovoriť, ale pán mu to nepovedal hneď,
dosť dlho ho dusil rôznymi narážkami, a trvalo takmer nekonečne dlho, kým
mu napokon povedal, kam ich ukryl. Práve teraz však musel riešiť omnoho
závažnejšie problémy, preto si radšej ten ich rozhovor nechal na neskôr.
Sklonil sa k nemu
a starostlivo prezrel zranenia. Srdcový tep bol veľmi slabý a chlapec
dýchal len s veľkou námahou. Pomocou prútika zastavil krvácanie
a zacelil viaceré poranenia. Vo vzduchu vyčaroval nosidlá a opatrne
ho preniesol do domu.
„Máš tu nejaké elixíry?“ opýtal
sa nahnevane. Mal chuť roztrhnúť Luciusa na dve rovnaké polovice
a poriadne ho vyváľať v blate a črepinách.
