2. 1. 2008

5. kapitola Súdna sieň číslo....





pár: LM/DM
Varovanie: neodporúčam začať čítať, kým si neprečítate CELÉ VAROVANIE.
Táto poviedka je slash a zároveň aj incest - milostný vzťah medzi blízkymi príbuznými, (úžasná kombinácia) Pár je dosť netypický Draco/Lucius. Varujem všetkých, ktorí nemajú radi poviedky tohto druhu, aby to radšej ani nezačínali čítať!!!!! Draco má v tejto poviedke 16. rokov !!! Ak sa niekto do toho už pustí, tak to robí na vlastnú zodpovednosť a s vedomím, že vie čo táto poviedka obsahuje a nerobí mu to žiaden problém. V opačnom prípade sa radšej preorientujte na inú poviedku. Veková hranica je od 18 rokov!!!
Hodnotenie




„Nenávidím ťa! Ako si mohol takto podlo napadnúť naše dieťa! Preto od nás odišiel, lebo si ho obťažoval! Ani neviem ako ťa mám nazvať. Si chorý!“ pevne ho pritisla k stolu. Hnev jej dodal silu. Neľutovala, že pôjde do väzenia. Chcela späť svojho syna a mienila mu vyjadriť podporu.

„Mlč, hlupaňa! Do môjho vzťahu s Dracom nebudeš zasahovať. Nosí moje meno a patrí mi už navždy. Nikdy som mu neublížil. Vieš, že som mu vždy dal všetko. Je to potomok môjho rodu, to jediné čo má v tomto pochmúrnom živote zmysel a ty mi nebudeš nič prikazovať! Získam ho späť. Bude žiť so mnou, aj keby som ho mal odtiaľ odviesť násilím. Kam ho vlastne zavreli?“ zúrivo zhodil na zem celý stôl, koberec nasiakol vínom a vôňou čerstvo pripraveného jedla.  

Kam ten všivavý Dumbledore zaviedol môjho syna? Má predsa domov. Nikto ho nesmie vziať z nášho sídla. Musí byť so mnou, aby som ho mohol chrániť. Určite sa oňho nikto nepostará. Nikto ho nepohladí ani nepobozká na dobrú noc. Môj rozkošný, Draco. Nebudem ho môcť pozorovať počas spánku ani ho už nikdy nebudem mať v náručí. Nesmú mi ho vziať. Potrebujem byť s ním. To nikto nedokáže pochopiť.  

„Býva u Siriusa Blacka v dome jeho rodičov, ale nikto sa tam nedostane. Je nezmapovateľný a  Black nikoho dnu nepustí.  Chcela som ho navštíviť, ale on to nepovolil. Je to drzý pes,“ bezvládne klesla na stoličku. Už viac nemala chuť znášať tú hroznú prázdnotu. Manžel, ktorého považovala za spoľahlivého sa previnil tým najhorším spôsobom.

„Požiadam Severusa, aby nám pomohol. On už nájde nejaký spôsob ako priviesť nášho syna k rozumu,“ chcel zabrániť tomu, aby ich niekto natrvalo rozdelil. Vedel, že napriek svojím kontaktom nedokáže vyvrátiť také dôležité dôkazy. Spomienky by sa však dali pozmeniť, keby našiel správnu osobu, s ktorou by mohol spolupracovať. Vedel, že na svojho priateľa sa môže spoľahnúť. Jedinou možnosťou, ako dostať Draca späť domov bolo nenápadne mu upraviť pamäť. Vedel, že dobrovoľne by sa len veľmi ťažko vrátil. Sníval o chvíli, keď ho bude môcť mať pri sebe a on sa ho nebude báť. Chcel  začať odznova, byť trpezlivý a k ničomu ho nenútiť, aj keď si plne uvedomoval, že niečoho takého zrejme nebude schopný. Severus pomohol Dracovi, ale predpokladal, že ak by mu ponúkol niečo, čo si on sám cení viac než jeho syna, pomohol by mu dostať sa k nemu.

„Nedovolím, aby si mu ubližoval. Vôbec ti nedôverujem. O moje dieťa sa postarám sama. Teba čaká súdny proces. Vypadni odtiaľto! Nechcem ťa tu vidieť! Zmizni!“ kričala čoraz hlasnejšie.

„Nebudeš ma vyhadzovať z môjho domu. Dobre si rozmysli čo urobíš. Toto sídlo mi patrí. Ja som Malfoy, ty si len moja manželka!“ začínal byť poriadne rozčúlený.

„Toto nie je tvoj dom a ja už nie som tvoja žena. Ty nemáš rodinu! Nikdy si sa nášho syna nedotýkal, keď bol malý ani raz si ho nepohladil a zrazu sa správaš, akoby to bolo pre teba bežné. Dal si mu všetko, ale nechcel si ho ani raz vziať do náručia a teraz si myslíš, že... Nechápem tvoje zvrátené túžby. Nebudem to znášať. Radšej odídem. Ostaneš tu sám, tak ako si to zaslúžiš!“
„Tak vypadni! Nikto ťa tu nedrží!“ silno ju sotil na zem. Vrátil sa do svojej pracovne a starostlivo zamkol dvere. Nechcel nikoho vidieť a už vôbec nemal chuť pokračovať v nezmyselných hádkach.

***

„To je hypogrif, Malfoy. Preto ti radím, aby si radšej do mojej izby nevstupoval. Mohlo by ťa to veľmi mrzieť. Kvôli tebe bol odsúdený na smrť a tieto stvorenia len veľmi ťažko zabúdajú,“ okamžite informoval svojho spolubývajúceho.

„Áno, ja viem, Black. Nemysli si, že ťa budem stále navštevovať. Chcel by som ísť von a netuším ako sa mám dostať z domu,“ nevrlo poznamenal Draco.

„To nebude možné. Musíš tu ostať, kým riaditeľ nerozhodne, čo s tebou bude. Veď vieš, že ťa čaká výpoveď na súde. Neradil by som ti vyjsť von, Rita Skeaterová si na tebe zgustne. Už niekoľko dní ťa márne hľadá. Chce napísať  podrobný článok o vašej podarenej rodine. Ak niečo chceš, nechať si to poslať po jednom z členov rádu. Predpokladám, že Snape sa kvôli tebe rád zahrá na domáceho škriatka. A teraz už choď. Kreatcher ti pripraví niečo na jedenie, ale veľmi sa naňho nespoliehaj, je už starý a veľmi zlomyseľný,“  zavrel dvere na svojej izbe a zamieril do kuchyne.

„Nie, od neho radšej nič nechcem. Je akýsi zvláštny,“ pohŕdavo poznamenal Draco.

„Tak v tom prípade mi poď pomôcť. Niečo si uvaríme,“ neochotne odvetil pán domu.

„Ja mám variť? To nemyslíte vážne?“ opovržlivo poznamenal Draco. Dokonca ani jeho matka nikdy nevarila. Nemal s tým žiadne skúsenosti.

„Ak mi nepomôžeš, nebudeš ani jesť. Nemysli si, že ťa tu budem živiť, akoby sme boli rodina. Ty pre mňa nie si...“ zarazene sebou trhol, keď zacítil mierny tlak na svojich perách.

Mladý Malfoy ho priam láskavo pobozkal na pery a pritisol sa k nemu. Bolo to už tak dávno, čo sa ho niekto dotkol. Jeho ruky automaticky objali menšieho chlapca. Nemohol sa tomu ubrániť, potreboval ľudský dotyk, ale zároveň si uvedomoval, že robí chybu. Cítil, ako mu ruky vypovedajú poslušnosť. Jemne pohladili telo toho nemožného chalana.

Opätoval mu bozk s vášňou, ktorá hraničila so zvieracími pudmi. Nevedel si vysvetliť, čo ho to posadlo. Možno to spôsobilo väzenie a možno odlúčenie od milovanej bytosti. Vzal ho do spálne, do ktorej nemal mať prístup, Hrdozobca odsunul do kúzlom zväčšeného priestoru určeného preňho,  a opatrne ho zložil chlapca na posteľ. Draco sa k nemu odhodlane pritisol. Chcel sa s niekým milovať, túžil po tom, zrazu až priveľmi na to, aby pochopil, že niečo nie je v poriadku.
„Nie, Malfoy musíš odtiaľto okamžite zmiznúť!“ na chvíľu sa spamätal s príjemného opojenia. Nechápal, prečo to chlapec robí. Veď medzi nimi nebol žiaden blízky vzťah. Cítil vzrušenie, ktoré sa už viac nedalo zakrývať.

„Nie, ja to naozaj chcem. Nikam nepôjdem,“ vedel, že jeho otcovi by sa to vôbec nepáčilo a to mu dodávalo silu pokračovať. Chcel sa mu pomstiť za zradu dôvery.
Vyslobodil ho zo zovretia šiat a naďalej zasypával bozkami vychudnuté telo staršiemu muža.
Sirius s vypätím posledných síl vyskočil z postele a zmenil sa na psa. Musel odísť, aby sa nedopustil nejakej nerozvážnosti.

***
O pár dní neskôr...

„Pán Malfoy, môžete nám stručne objasniť akým spôsobom ste sa dotýkali vášho neplnoletého syna?“  minister bez okolkov prešiel rovno k veci. V ten deň mal naplánovaných viacero pojednávaní a vôbec ho netešilo, že musí súdiť takú významnú osobnosť. Dôkazy, ktoré predložil Dumbledore, sa však nedali len tak ľahko spochybniť. Ten muž sa napokon rozhodol postaviť proti jednému z najvplyvnejších čarodejníkov, nevedel, čo ho k tomu viedlo, on sám sa domnieval, že ten muž opäť nejakým spôsobom pracuje na jeho zvrhnutí, no to čo sa stalo, bolo natoľko vážne, že si nedovolil to len tak podceňovať.
Svetlovlasý muž mal s dlhými tmavými vlasmi vstal zo stoličky určenej pre obžalovaných. Napriek všetkému bol dokonale upravený a vôbec nepôsobil ustarostene ani vydesene.
„Pán minister, na vašu otázku vám rád odpoviem. Svojho dediča a zároveň jediného syna mám rád. Viem, že to tak nevyzerá vzhľadom na moje chladné správanie na verejnosti, ale snáď mi nechcete zakázať, aby som ho občas objal? To predsa nie je protizákonné. Narcissa ho zvykne bozkávať aj na čelo. Chcete ju snáď zato zavrieť?“ vrhol pohľad na rad stoličiek v prvom rade. Jeho žena sedela pri svojom synovi a jemne ho držala za ruku. Mladík naňho ani len nepozrel. Hlavu mal sklopenú a nervózne sa kolísal na stoličke.
„Nie, to nemáme vôbec v úmysle. Veríme, že aj toto vaše predvolanie je len nejaký taktický ťah. Vieme, že sa o svojho syna dobre staráte, ale napriek tomu musíme prešetriť každú sťažnosť. Myslím, že v tomto prípade bude vhodné vypočuť aj obeť. Mladý pán Malfoy nám to určite všetko objasní,“ vrhol pohľad na najmladšieho príslušníka tej hrdej rodiny.
„Poďte, Draco. Musíte vypovedať, aby sa celá záležitosť konečne uzavrela,“ minister vrhol nahnevaný pohľad na Dumbledora, ktorý takisto vstal, aj keď k tomu nebol vyzvaný. Svetlovlasý chlapec poslušne šiel s ním.
„Áno, pán minister,“ váhavo pristúpil k otcovi. Nechcel mu ublížiť a hrozne sa hanbil zato, že veci zašli až tak ďaleko. Skôr než však stihol vôbec otvoriť ústa predbehol ho Rokfortský riaditeľ.
„Pán minister, žiadam vás o udelenie výnimky z čarodejníckeho zákona o používaní a regulácie elixíru zvaného veritaserum. Tým pádom nemusíme trápiť obeť zbytočnými otázkami, ale rovno sa dozvieme ako sa veci majú. Pokiaľ ide o zneužívanie maloletých môže sa tento elixír použiť aj napriek nižšie uvedeným zákonom,“ pokojne povedal Dumbledore.
„Prineste vzorku elixíru, váš argument musím vziať do úvahy,“ neochotne súhlasil minister. Vedel, že tento zákon nemôže spochybňovať.
Draco pocítil ako ho niekto zozadu objal. Mal pocit, akoby ho niečo zdvihlo a vtiahlo do víru farieb.
„Nikto mi ťa nevezme. Nepôjdem do väzenia,“ využil ponuku svojho pána. Vedel, že mu poskytne útočisko, kým nenájde spôsob ako to vyriešiť bez možnosti uväznenia. Všetko bolo pripravené tak, aby mohol vo vhodnej chvíli utiecť.
Ocitli sa v  luxusne zariadenom dome. Draco nemal možnosť poriadne sa poobzerať. Lucius z neho zúrivo vyzliekol habit. Roztrhla ho na márne kúsky. Nechcel, aby ho niečo delilo od Draca. Vyzul mu topánky a odkopol ich čo najďalej od veľkej postele. Ťahal ho smerom k nej a dosť surovo ho zvalil do prikrývok. Chlapec sa zdesene prikrčil na posteli a zúfalo objal mäkký vankúš. Pôsobil tak zraniteľne a zároveň vystrašene.
„Nechcel som proti tebe svedčiť...nie, to som naozaj nechcel...“ nervózne sa kolísal.
„Ja sa predsa nehnevám, Draco,“ obávaný smrťožrút zo seba veľmi rýchlo zhodil svoje elegantné oblečenie. Stál pred ním úplne nahý, jeho vzrušenie bolo viac než viditeľné. Draco prechádzal pohľadom po penise, ktorý mal čoskoro splynúť z jeho telom. Otec si k nemu nekompromisne ľahol. Spojil ch ich pery v naliehavom bozku.
„Otec,“ chlapec siahol rukou na stužku, ktorou mal zviazané vlasy. Veľmi pomaly ich rozpustil. Prstom prechádzal po tej zlatistej ozdobe. Nechcel sa ho dotýkať, aspoň nie takýmto spôsobom.
„Ty nevieš nič o láske, chceš len uspokojenie svojich potrieb. Matka si namiesto teba mala vziať radšej nejakého humusáka.“