Nie. Tomu neverím. On ma naozaj chce vidieť? Ale ja si to neželám. Mami, prečo si musela práve s ním? Neznášam ho, mám s ním predsa bojovať, ale teraz nemôžem.
Zúfalo pokrčil v rukách správu. Rozrušene klesol na posteľ. Lord Voldemort, najhorší temný mág v tomto storočí uniesol jeho matku a pozval ho na stretnutie.
Stále tomu nedokázal uveriť. Toho muža si nespájal s pojmom otec. Kým nemal v ruke presvedčivý dôkaz, nechcel tomu veriť. Vnútorne k nemu nepociťoval žiadne sympatie a nechcel ho už viac vidieť. Stále sa bál, že je to len nejaká pasca.
Považoval ho skôr za svojho nepriateľa. Kým zúfalo zvažoval svoje možnosti, papierik sa vzniesol do vzduchu a zhorel.
Zúfalo zaboril hlavu do vankúša. Myšlienky neodbytne zaútočili a nedovolili mu zaspať. Celú noc mal pred sebou červené oči svojho otca. V duchu zrátaval spôsoby, ktorými ho mučil a nútil žiť vo večnom strachu.
Nie. Ja nie som jeho syn. Možno sa mama zmýlila. To presa nejde... Možno sa zmýlila. Tá vec nemôže byť mojím otcom, nemá srdce len zabíja. Ja to nechcem. Moje nové meno mi celkom vyhovuje. Chcem ostať Evans a nezaujíma ma názor toho človeka. Pripomína mi to Lily. Ženu, ktorá za mňa zomrela.
„Mne je tiež ľúto, že sme prehrali, ale nie je to zas až taká tragédia. Oni na to časom zabudnú,“ povzbudivo poznamenal Ron. Vôbec mu to neprekážalo. Tentoraz bol na strane svojho priateľa a podporoval ho.
„Malfoyovi raz spadne ten hrebienok. Ak si ešte raz začne robiť posmech z našich rodín, ani jeho slávny otecko ho nezachráni. Tentoraz nebude jesť slimáky, som ochotný mu ukázať aj muklovské spôsoby...“ zarazil sa uprostred horúčkovitého prejavu.
„Bolí ťa niečo od toho zásahu dorážačkou? Nemám ťa odprevadiť do nemocničného krídla?“ vyplašene pobehoval v pyžame okolo svojho priateľa. Zmienka o rodine mu rozhodne na nálade nepridala.
„Nie, ďakujem. Som v poriadku, len mám zlú náladu kvôli Malfoyovým nadávkam týkajúcim sa mojej matky. Okrem toho ju uniesli. On má v rukách jej život. Ako sa mám asi cítiť?“ musel prezradiť aspoň časť pravdy. Aj tak by sa to dozvedeli. Keby to pred nimi tajil, bolo by to príliš podozrivé.
„To ma naozaj mrzí. Nechcel som ťa rozhnevať, kamoš,“ sadol si na posteľ a dosť dlho sa spolu rozprávali. Naozaj sa ho snažil upokojiť, ale vôbec nič nepomáhalo. Ron na chvíľu odbehol do kuchyne po nejaké dobroty, chcel svojmu spolužiakovi trochu spríjemniť večer. Vedel, že nič nezjedol. Keď sa vrátil mal na tvári akýsi zvláštny výraz. Priniesol zo sebou pár chutných dobrôt.
„Radšej si niečo dám, potrebujem nabrať silu,“ na stretnutie s Temným pánom. Vzal si polievku
„Počul som akési zvláštne reči o tom únose. Malfoy sa chválil Parkinsonovej, že vraj je to len nejaký podvod. Vraj tvoja matka má niečo spoločné s Veď-Vieš-Kým, ale ja tomu neverím...“
Vôbec nestihol dokončiť tú vetu. Derek vybehol zo spálne tak rýchlo, že si to ledva stihol uvedomiť. Nevadilo mu, že je v pyžame. Sústredil sa len na jediný cieľ nájsť toho podliaka.
„Derek, kam ideš? Počkaj na mňa, radšej by si nemal nikam...“ zakričal za ním Ron.
Mladý Chrabromilčan ho vôbec neposlúchal. Poháňala ho zlosť a bezhraničná zúrivosť. Upokojil sa, až keď našiel svojho nepriateľa. Draco práve vstupoval do záchodu.
„Neopováž sa niekedy hanobiť meno mojej matky. Čo o nej vlastne vieš? Hovor ty odporný potkan,“ zúrivo pritisol svojho spolužiaka k stene.
„Prečo si nikomu nepovedal, kto je tvojím otcom? Hanbíš sa, že Temný pán...“ sivé oči sa posmievali nešťastiu svojho spolužiaka. Vedel, že si to môže dovoliť.
„Mlč! Ak to niekomu prezradíš, trpko to oľutuješ. Ešte nevieš, čoho všetkého som schopný!“ pevne ho chytil za habit. Hlas mu prechádzal do desivého sykotu. Mal pocit, akoby sa v ňom prebudila nebezpečná bytosť, schopná všetkého.
„Nie, už ťa viac nebudem provokovať. Je vidieť, že si sa dosť zmenil. Pripomínaš mi svojho otca. On sa tak tiež zvykne pozerať na ľudí,“ trochu sa zľakol, keď si uvedomil, že je vydaný napospas mladému Riddlovi.
„Čo urobil s mojou matkou?“ podráždene zasyčal Derek. S veľkou námahou sa vrátil k obyčajnej ľudskej reči. Had v jeho vnútri sa pomaly upokojoval. Rozbúrené emócie náhle ochladli.
„Neviem, otec mi nechcel prezradiť žiadne podrobnosti. Zajtra pôjdem do sídla spolu s tebou. Príde po nás,“ želal si, aby ho už pustil a prestal sa ho tisnúť k stene.
„S tvojím otcom nikam nepôjdem!“ vyprskol Derek. Začínal mať dosť tej nezmyselnej hry.
„Upokoj sa. Ak nebudeš poslúchať, matku tak skoro neuvidíš. Okrem toho by si mohol nahnevať Temného pána. Radšej ho nevyprovokuj k tomu, aby si po teba prišiel osobne,“ pomaly sa vymanil zo zovretia svojho spolužiaka.
„On ma nebude k ničomu nútiť. Nie som jeho nová hračka ani žiadny z jeho sluhov. Nepotrebujem ho a neznesiem, aby sa ku mne priblížil. Zaujíma ma len moja matka. Ak ju neprepustí bude mať dočinenia so mnou!“ nekontrolovane vrieskal na svetlovlasého chlapca.
„Zhlboka dýchaj a prestaň na mňa tak čudne pozerať. Nevieš aký dokáže byť krutý, keď sa proti nemu niekto postaví? Nakoniec ťa aj tak donútiť urobiť to, čo chce on,“ v myšlienkach sa vrátil k poznačenej ruke. Nikdy sa nechcel stať smrťožrútom, ale on mu nedoprial možnosť výberu. Stačil len jediný pohľad a pochopil, že ak odmietne domov sa už nikdy nevráti.
„On ma chcel zabiť. Nič mu nedlhujem. Tak dobre, zajtra s vami pôjdem, ale nemysli si, že ho budem rešpektovať. Urobím to len kvôli matke,“ znechutene si napravil roztrhnutú pyžamu a vrátil sa späť do Chrabromilskej veže.
***
Keď vstúpil do škriekajúcej búdy dve zahalené postavy ho okamžite schmatli a okamžite ho pritisli k prenášadlu.
Draco zrejme varoval svojho otca, že to musia urobiť čo najrýchlejšie, aby mladý Riddle nestihol urobiť žiadnu hlúposť.
Derek prudko dopadol na podlahu. Poriadne sa udrel, lebo si napriek všetkému nedokázal úplne zvyknúť na takéto pristátia. Nedobrovoľne spadol do náručia ďalšej postave odetej do typického smrťožrútskeho habitu. Zhnusene sebou trhol. Chcel sa od neho odtrhnúť, ale ten človek mu to nedovolil. Pevne ho držal za obe ruky. Pripadalo mu dosť podozrivé, že obaja Malfoyovci kľačia na zemi a majú sklonené hlavy.
„Pane, vykonali sme našu úlohu. Vášmu synovi sa vôbec nič nestalo
„To je v poriadku. Už môžete ísť. Vráťte sa späť k svojim bežným povinnostiam. Draco musí vypiť všehodžús, aby nikto neprišiel na to, že môj syn opustil školu,“ studený hlas okamžite vydal jasné príkazy. Smrťožrúti sa okamžite vzdialili.
Zovretie náhle povolilo. Derek sa okamžite stiahol k dverám. Chcel uniknúť, odísť čo najďalej...
„Ty sa ma bojíš? Tomu neverím. Viem, že tebe nenaženiem strach tak ľahko,“ Temný pán sa obrátil k synovi. Očami skúmal výraz jeho tváre.
„Nie, nemám z teba vôbec strach. Prišiel som sem za matkou. Teba za otca nikdy neprijmem,“ podráždene vyhŕkol Derek. Nejaké kúzlo ho zrazilo na zem. Na ruke sa mu utvorila drobná ranka, ktorá začala mierne krvácať. Temný pán podišiel k nemu. Priložil k rane drobný flakón a nechal doňho vtiecť pár kvapiek krvi. Potom ranku zacelil kúzlom.
„Nič to nebolo. Pretože, tak veľmi potrebuješ dôkaz, že sme rodina. Poskytnem ti ho,“ takisto si pomocou prútika urobil drobnú ranu a nakvapkal trochu krvi do ďalšieho flakónu. Neverbálne zaklínadlo zasiahlo obidve flakóny. Na chvíľu vypuklo hotové peklo. Všetky predmety nekontrolovane lietali po miestnosti a dlážka sa triasla. Flakóny menili farby a krv v nich bublala ako vriaca voda. Napokon sa flakóny rozbili a na zemi sa zjavil nápis.
Krv syna spoznáva krv otca. Ich puto je nepopierateľné.
„Vôbec nezáleží na tom, či to chceš alebo nie. Taká je realita. Sme rodina, aj keď si to neželáš. Budeš ma poslúchať a rešpektovať,“ pomohol mu vstať a ochotne ho natlačil do kresla.
„Nie, na tom akú mám krv mi vôbec nezáleží. Ty a ja si nikdy nebudeme rozumieť. Chcel si ma zabiť, preto ti nedokážem dôverovať,“ tvrdohlavo odporoval chlapec.
„Ešte nie si dospelý. Mám všetky práva na to, aby som ťa mohol mať pri sebe. Nesnaž sa byť priveľmi drzý. Teraz som ešte ochotný prižmúriť oči, ale nabudúce už neposlušnosť nestrpím. Tvoja matka ostane so mnou. Toto miesto bude tvojím domovom a vrátiš sa sem počas každých prázdnin. Tento týždeň som ťa uniesol, aby sme mali trochu viac času sa spoznať aj v iných situáciách,“ cítil, že majú veľa spoločného, aj keď jeho syn sa to snažil poprieť ich životy sa dosť podobali.
„Mal by si byť spokojný, že si nie máš rodinu, ktorá sa o teba postará. V tomto sídle ti absolútne nič nehrozí. Všetci už vedia, že nie si príbuzným Potterovcov. Vezmem ťa za matkou, ale najprv mi musíš sľúbiť, že neujdeš ani sa nebudeš pokúšať robiť problémy. Musel by som ťa potrestať a to by som urobil len veľmi nerád,“ z jeho habitu vyliezol drobný čierny had, láskavo sa preplazil po pleci.
„Pôvodne bol dosť jedovatý, ale pre istotu sme mu odobrali jed, kým si na teba nezvykne. Môžeš mu pokojne vybrať meno. Bude na teba dávať pozor a časom si určite vytvoríte priateľský vzťah,“ Temný pán ho pomaly vložil do rúk svojho syna. Chcel, aby si obľúbil tie stvorenia.
