„Nie, ja ho nechcem. Mám svoju sovu a to mi úplne stačí. Nemusíš sa o mňa vôbec starať. Neprijmem od teba žiadne dary,“ položil hada na zem a vzdorovito sa zadíval na svojho otca.
Nechcel od neho žiadne pozornosti. To, že sa k nemu správal milo považoval len za spôsob, ako ním manipulovať. Chystal sa ujsť z miestnosti. Chcel byť čo najďalej od toho muža. Nemienil sa len tak ľahko vzdať svojej slobody. Matku bol ochotný rešpektovať, ale toho vraha nechcel vôbec poslúchať.
Temný pán rozčúlene schmatol svojho syna za habit. Bledé ruky ho pevne zovreli a silno pritisli bližšie k sebe. Pomocou prútika otvoril dvere a podráždene ťahal svojho syna za sebou. Had sa pomaly plazil za nimi. Bolo mu jasné, že jeho nový pán rozhodne bude mať veľmi veľké problémy.
„Nebudeš ma provokovať! Urobíš to, čo som ti povedal! Dnes ostaneš celý deň v izbe, aby si mohol popremýšľať o svojom správaní. Nechcem, aby si niečo také predvádzal pred svojou matkou!“ ťahal ho za sebou nedbajúc na krik a vyhrážky. Derek sa rozhodne podobal na svojho otca, bol rozhodne veľmi tvrdohlavý a vždy bojoval až do samého konca.
„Nie, nebudem ťa poslúchať. Okamžite ma pusť!“ skríkol Derek. Pokúšal sa ho nejakým spôsobom odstrčiť, ale to rozhodne nebolo veľmi jednoduché. Temný pán mu bolestivo zovrel ruky za chrbtom.
Pomaly začína strácať trpezlivosť. Za iných okolností by mu dal poriadnu lekciu slušného správania. Nechcel však ich prvé „priateľské“ stretnutie poznačiť mučením. Rozhodne si neprial, aby jeho syn takto stratil zábrany. Začínal ľutovať, že sa nezaujímal o jeho matku. Ak by ostali spolu vedel by, že niečo také je absolútne neprípustné. Bojoval s túžbou trochu ho prevychovať.
„Prestaň vystrájať!“ vytiahol prútik a použil omračujúce zaklínadlo. Mladý Riddle konečne prestal klásť odpor. Ostal ochabnuto visieť v jeho zovretí.
Je to naozaj neposlušný fagan, ale vyznačuje sa veľkou odvahou a je cieľavedomý. Vidieť, že je to môj syn. Môj dedič.
„Čo sa mu stalo?“ Helga vyšla z izby, lebo začula nepríjemný hluk. Takmer stúpila na malého hada.
„Tvoj syn sa odmieta správať ako rozumný človek, musím s ním jednať ako s neposlušným dieťaťom,“ otvoril dvere vedúce do jeho novej izby. Zložil chlapca na posteľ a kúzlom ho prezliekol do pohodlnej pyžamy. Had vyliezol na posteľ k svojmu pánovi a schúlil sa mu pod tričkom.
„Mal by si mu dať viac času. On má z teba strach. Stále ťa považuje za nepriateľa,“ pokúšala sa zachovať si chladnú hlavu. Pomaly pristúpila k Voldemortovi.
„Ja nie som veľmi trpezlivý, ale dobre vieš, že by som nikdy nedovolil, aby sa mu niečo stalo. Nezabúdaj, že ja nedokážem odpúšťať. Chcem od teba všetko,“ nemienil už viac čakať. Začínal rozmýšľať o tom, že už viac nechce tráviť nekonečne dlhé noci len v spoločnosti smrťožrútov.
Opatrne sa oňho oprela. Cítila blízkosť jeho tela. Majetnícky ju k sebe privinul a spokojne hľadel na svojho syna. Chcel mu vynahradiť všetok ten stratený čas. Začínal sa báť, že ho možno ani nebude chcieť pustiť späť na Rokfort. Ale stále bol presvedčený, že vzdelanie je preňho najdôležitejšie.
„Som rád, že ma chápeš, Helga. Dúfam, že tento týždeň v sídle smrti bude mať pre nás veľký význam. Nechajme ho oddýchnuť si. Musíme všetkým oznámiť, že môj syn sa vrátil domov a poučiť ich o vhodnom správaní voči tebe a Derekovi,“ červené zreničky sa rozpálili temným svetlom.
Na malú chvíľu ju obrátil k sebe a vtisol jej na pery drsný bozk. Helga vôbec neprotestovala. Nebolo to nepríjemné a nechcela ho zbytočne znervózňovať. Vedela, že jej postavenie je veľmi zložité. Musela si získať náklonnosť temného pána, aby sa mohla slobodne pohybovať po celom dome. Istým spôsobom ju priťahoval. Opäť sa v nej ozvali túžby a potreby, ktoré ich predtým zblížili.
Derek spokojne odpočíval na posteli. Netušil, že sa práve nechtiac stal členom rodiny svojho najhoršieho nepriateľa.
„Pán sa tomu bráni, ale krv Slizolinu sa nikdy nezapri,“ malý had potichučky zasyčal a schúlil sa do klbka.
