1. 1. 2008

8. kapitola Návrat školských lavíc nebýva vždy šťastný

„Derek, si v poriadku? Už sme sa o tebe začali poriadne báť. Našiel si svoju matku? Veď-Vieš-kto ti veľmi ubližoval?“ Hermiona ho pevne objala. Pritisla sa bližšie k nemu a letmo ho pobozkala na pery.

Ron zamračene odhodil knihu elixírov. Mal ju otočenú naopak a namiesto učenia si na stránku z prísadami kreslil svoju vysnenú metly.

„Hej, čo to má znamenať? Najprv pri stole objímeš, Snapa a potom sa vrhneš na Dereka, si v poriadku?“ šokovane zavrčal Ron.

„Ty a Snape, si chorá?“ ustarostene ju pohladil po vlasoch a dôrazne ju od seba odtisol.

„Nie, nič mi nie je. Ty si tu minulý týždeň nebol. Vôbec netušíš o tom, čo všetko sa stalo,“ posadila ho do kresla a položila mu na kolená učebnicu elixírov.

Oni sa zbláznili. Otec ich začaroval. Prípadne požiadal Snapa, aby im niečo pridal do nápojov. Čo sa to s nimi stalo?

„Tak, čo sa stalo?“ Som Voldemortov syn. Budem s ním bývať a moja matka s ním chce žiť. Čo horšie sa ešte môže stať.

„Na hodine elixírov... Draco použil nejaký neznámy nápoj, chcel si zo mňa vystreliť, veď ho predsa poznáš. Keď ma to zasiahlo vrazila som do Snapa a obaja sme spadli na zem. Tá Dracova gebuzina nás zasiahla a odvtedy som trochu...“

„Bláznivá. Celý deň hovorí len o Snapovi o tom akú má peknú postavu a podobne. Už to s ňou nedokážem vydržať,“ Ron si podráždene odfrkol.

„Prosím ťa nevšímaj si ju a radšej nám povedz, ako si mu ušiel. Madam Pomfreyová vravela, že tieto nežiadúce účinky sa čoskoro stratia. Dovtedy

Snape nemôže ani vyjsť z kabinetu bez toho, aby za ním všade nelietala. Dokonca kvôli tomu zrušil hodiny. Keď sa mu ráno vrhla okolo krku zrejme to psychicky nevydržal,“ donútil Hermionu sadnúť si a aspoň chvíľu ostať na mieste.

„Keď nevidí Snapa je celá bez seba. Mal si vidieť, ako sa dnes ráno obliekla. Teda bola viac vyzlečená než oblečená.“

Hermiona mierne zružovela a prestala sa vrtieť.

„Prestaň Ron, nechaj Dereka hovoriť, lebo sa zas nič nedozvieme,“

„Niekto mi pomohol sa odtiaľ dostať. Nemohol som od neho len tak ľahko ujsť. Ale nesmiem vám povedať, kto to bol. Tú osobu by som vystavil nebezpečenstvu,“ nerád klamal, ale vedel, že nemá na výber.

„Tak dobre, nebudeme sa ťa na nič pýtať, len dúfam, že si nám už neprestal dôverovať. Chcem ti len pripomenúť, že sme stále tvoji priatelia a urobíme všetko, preto aby si bol šťastný a spokojný. Ako sa má tvoja matka? Aj jej sa podarilo odísť?“

Chcela ostať s mojím otcom. Keď som odchádzal dokonca ma ubezpečovala, že si nemusím robiť starosti. Bozkávali sa. Ja to mu stále nemôžem uveriť. Nedokážem to pochopiť. Viem, že je to môj otec, ale zároveň je to aj netvor. Nevyzerá vôbec ako človek.

„Ona tam ostala. Nemohol som nič robiť. Nuž vlastne...Už možno nemá zmysel to pred vami tajiť. Nevládzem sa ďalej pretvarovať. Musím to niekomu povedať. Okrem toho mám tu takú menšiu pozornosť od môjho otca,“ z rukáva sa mu vysúkal pomerne malý had. Nechcel im to povedať, ale cítil ako v ňom narastá vplyv nejakej osoby z vonkajšieho sveta.

„Vôbec tomu nerozumiem, Derek,“ Hermiona sa opäť nespokojne povystierala na stoličke.

„Ja som synom...“

„Evans, poďte okamžite so mnou,“ profesorka McGonagallová vošla do Chrabromilskej klubovne spolu s riaditeľom a namrzeným profesorom elixírov. Hermiona okamžite vyskočila.

„Slečna Grangerová, ostaňte na mieste, lebo...“ vôbec nestihol dokončiť vetu. Hermiona ho zatlačila na zem a veľavýznamne sa usadila na jeho kolenách.

„Pán riaditeľ, ja som vám to vravel. Ešte stále to účinkuje,“ nešťastne poznamenal Snape.

„Grangerová, zlezte!“