12. kapitola Dickersonov pád 2. časť Luciusova

V tejto kapitole sa vyskytujú erotické scény a slash. Čiže pozor ľudia... boli ste varovaní a keď chcete pokračovať... tak vám oznamujem, že veková hranica je od 18 rokov.

Chlapec sa zdesene odťahoval od svojho nového pána. Začínal ľutovať, že šiel na záchod sám bez svojich priateľov. Nemohol predsa tušiť, že Slizolinčania si tam naňho počkajú. Tvár Temného pána bola presne taká, akú im opísal Harry Potter. Tentoraz sa na nej dokonca odzrkadľovala žiadostivosť a potláčaná sexuálna túžba.
„Nemôžem viac čakať. Mal by si byť potrestaný za takéto dlhé trápenie svojho pána, ale tentoraz budem milosrdný. Ponúknem ti všetko, čo len budeš chcieť, výmenou za tvoju podporu. Chcem ťa mať na svojej strane. Deliť sa s tebou o každé víťazstvo. Nezabúdaj, že mňa nemôžem odmietnuť, Clark. Nie som ako iný a ty dnes budeš môj za každú cenu. Ak sa odvážiš vzdorovať bude to veľmi bolestivé, ale to zrejme chápeš,“ bledé prsty mu prešli po tvári a jemne začali skúmať jeho telo. Tá košeľa, ktorú mu nechali sa mu veľmi pozdávala. Bolo príjemné môcť si ho vyzliecť tak rýchlo.
„Pane, prestaňte. Mne sa páčia dievčatá. Nie som gay,“ otrávene odvetil chlapec. Zdesene si pritiahol nohy k sebe. Nechcel, aby ho videl nahého.
Bál sa, bol priveľmi vystresovaný a nezniesol jeho dotyky. Začal sa triasť, úplne zbledol a rýchlo vyskočil z postele. Silné zaklínadlo, ho však nemilosrdne pritiahlo späť. Ruky Temného pána ho pevnejšie zovreli.
„Poslúchaj, Clark, moja trpezlivosť má tiež svoje hranice,“ cítil pulzovanie svojho penisu. Chcel si svojho vysnívaného chlapca vychutnať a neponáhľať sa priveľmi, ale on mu to len sťažoval. Bez milosti mu vyzliekol košeľu a pritlačil ho k posteli. Pocítil akýsi nepríjemný náznak bolesti, keď si uvedomil, že jeho budúci partner vôbec nie je vzrušený. Vnímal jeho odpor voči akýmkoľvek nežnostiam.
„Ja vás ani nepoznám. Nechcem to. Nie!“ zajačal Clark. Zúrivo sebou zmietal a odmietal sa prispôsobiť.
Temný pán rozčúlene mávol prútikom. Veľmi rád by sa s ním trochu viac zaoberal. Chcel, aby si k nemu vybudoval určitý vzťah, ale už viac nedokázal čakať. Vedel, že naňho zoslali kúzlo, ktoré sa nedá zrušiť. Prešlo do časti jeho duše a on to už nemohol ovplyvniť. Preňho Clark nebol cudzí chlapec, ale súčasť jeho vlastnej osobnosti. Chcel s ním splynúť, čo najskôr. Vedel, že Dumbledore sa mu bude snažiť vziať osobu, na ktorej mu z istých dôvodov záleží. Takisto netušil, koľko ešte bude mať času a či nabudúce bude vôbec schopný sa ho dotknúť. Nebol si už ničím istý, preto chcel využiť daný okamih na naplnenie svojich túžob. Pritom zabúdal na chlapcove city a potreby, lebo nedokázal pochopiť túto stránku ľudských bytostí.
Temný pán si drsne vzal jeho pery. Chlapec sa mu snažil stále vyšmyknúť z náručia, ale on ho poriadne držal. Cítil, že ju mu z toho zle a nechce to, ale neprekážalo mu to. Pomocou magických povrazov ho pevnejšie uväznil na posteli. Chcel ho voľnejšie bozkávať a nebolo to možné, pokiaľ sa ho rukami neustále snažil odstrčiť.
„Neboj sa, budeš ma dôkladne poznať,“ násilne mu roztiahol nohy a jemne vzal do úst chlapcov penis. Mrzelo ho, že nie je aspoň trochu vzrušený. Jemne ho sal a dráždil. Jazykom prechádzal po zakázaných zákutiach. Cítil ako sa jeho vzrušenie začína prebúdzať.
Clark vykríkol od odporu. Tie pocity spôsobilo len mechanické dráždenie. Jeho pocity to však nezmenilo. Veľmi rýchlo opäť začínal upadať do stavu paniky a hystérie. Nedosiahol vyvrcholenie.
Temný pán sa sklamane zohol po akýsi drobnú fľaštičku. Vyzliekol sa, tak aby to chlapec videl, natrel si svoj penis a vstúpil do jeho otvoru. Chlapec rozčúlene zaboril spútané ruky do prikrývky. Napínal sa v putách a pohyboval sa s snahe mu uniknúť. Temný pán si však tieto pohyby vysvetľoval inak. Pripisoval im až príliš veľký význam. Užíval si tesnosť jeho tela, cítil ako v ňom znovu narastá vzrušenie. Veľmi rýchlo zaplnil jeho útroby lepkavou tekutinou.
„Vidíš, že to nebolo až také zlé. Viem, že je to pre teba ťažké, ale zvykneš si,“ spokojne ho pobozkal na pery a povolil putá.
„Zabite ma!“ skríkol chlapec. Bol celý zelený a žalúdok sa mu poriadne zdvihol. Na koberci ostala riadna kôpka. Temný pán ho musel odviesť do kúpeľne.
***


„Profesor Snape, mrzí ma to, že som sem Nevilla priviedol, ale myslel som si, že prídete obaja s Luciusom... Bolo nám len smutno. Nič viac. V Chrabromilskej veži sa k sebe správame úplne normálne... Nespíme spolu, keď nie ste s nami...“ rýchlo vysvetľoval Harry. Nemal chuť opäť znášať hnev svojho profesora.

„Verím tomu, že po dnešku sa už nebudete chcieť dotýkať môjho milenca a zapájať ho do vašich hier. Zapamätajte si Potter, že on môže bozkávať len mňa. Nikoho iného,“ sotil ho na zem tak prudko, až sa z políc zosypalo pár starších zaváranín.

„Milujem Luciusa, ale tá žiadostivosť Temného pána ma zničí. Vy tomu nerozumiete. On celý čas túži potom chlapcovi a...vy...pán...profesor...“ tlmene vzdychol, keď pocítil ako mu vyhrnul habit a donútil ho oprieť sa o stôl. Snape sa ani neobťažoval s tým, aby ho zobliekol. Cítil Potterovu túžbu po milovaní s ním, napriek citom, ktoré prechováva k jeho priateľovi. Stačilo len pár dotykov a Potter sa mu sám ponúkol. Viedol jeho ruky na správne miesta. Doslova privítal jeho penis a hlasno vzdychal vždy, keď doňho vstupoval. Nemohol tomu odolať. Potreboval to, lebo videl do spomienok Temného pána a cítil, ako sa jeho túžba znásobuje a prechádza aj doňho. Keď Snape vyvrcholil do jeho tela a nechal ho vydýchnuť. Harry sa obrátil k nemu a pevne ho objal. Chcel ho pobozkať, ale on sa nenechal.

„Potter, vzor všetkých cností,“ uškrnul sa pobavene. Chcel ho pustiť, ale chlapec ho začal bozkávať.

„Nikam nechoďte. Chcem vás ešte...“ vyhŕkol znepokojene. Dovolil mu hladiť ho po zadočku a čoraz pevnejšie sa k nemu tisol. Nemiloval ho, bola to len túžba, ale nevedel sa už vôbec ovládať. Zároveň ho zaplavila aj hanba. Srdce predsa túžilo len po Luciusovi, ale telu to bolo jedno.

„Pozrime sa aká radodajka sa z vás stala. Môj drahý priateľ Lucius by bol nepochybne hrdý, keby to videl. Nemôžeme tu ostať. Neville na nás predsa čaká. Máte byť obaja po škole. O tom, že sa mi takto ponúkate poviem aj Nevillovi. Mal by to predsa vedieť,“ ctil ako sa telo v jeho náručí nespokojne pomrvilo.
„Do vášho kabinetu predsa nikto nechodí dobrovoľne. Môžeme si to spolu pekne užívať aj s ním. Prosím, pán profesor, nebuďte taký neoblomný,“ podarilo sa mu vynútiť si jazýčkový bozk.

„Nie, Potter. Nadnes som ťa už dôkladne použil. Už ta viac nemusím znášať,“ pomocou zaklínadla privolal čarodejnícke peniaze a vtisol mu ich do rúk.

„To je pre teba. Za tvoje dnešné služby,“ veril, že ho tým dokonale odstraší.