pár : DM/LM
incest
hodnotenie
Severus Snape zložil chlapca na
posteľ a okamžite začal ošetrovať aspoň tie najzávažnejšie zranenia. Všimol
si pár poriadne veľkých podliatin v blízkosti rebier. A takisto aj typické zranenia, spôsobené
pádom.
Chlapec stále dýchal s dosť
veľkou námahou a bolo možné, že má aj viaceré vážne zlomeniny. Na hrudníku
mal takisto ranu, spôsobenú dopadol na kameň, ktorý sa povaľoval na chodníku.
Zjavne ho zachránila len náhodná mágia, ktorá sa občas ešte mohla prejaviť,
hlavne u mladších čarodejníkov.
Všimol si, že chlapec má na
rukách obranné zranenia, akoby sa pokúšal s niečím bojovať.
Bledý aristokrat zatiaľ priniesol
do izby všetky možné elixíry, ktoré našiel. Ruky sa mu chveli a bol úplne
vyvedený z miery. Nemal som zaspať.
On ma potreboval a ja som medzitým spal. Mal som ho zviazať
a nedovoliť mu ujsť, ale nechcel som, aby sa cítil ako väzeň.
„Lucius, nechceš mi náhodou niečo
povedať?“ uštipačne poznamenal profesor
Snape. Skontroloval aj análny otvor, aj keď tým nebol nadšený, no nemohol nič
zanedbať.
Draco nebol oblečený a niečo
sa tam pokojne mohlo zachytiť. Zazrel krvavú stopu na stehne. Chcel ju nasledovať
až k pôvodu toho zranenia.
„Nie, nerob to!“ podráždene
zavrčal Lucius. Vyvolalo to v ňom žiarlivosť. Nechcel, aby sa ho niekto
iný takýmto spôsobom dotkol.
„Ty si toho chlapca znásilnil?
Ako si mohol? Veď je to tvoj syn. Nakoniec mal Dumbledore pravdu... si len
zviera, ktoré nevie ani poriadne použiť prútik...,“ okamžite zistil, že rana
spôsobená prienikom penisu je zacelená len veľmi nedostatočne. Pri takom
prudkom pohybe sa ihneď otvorila. Musel ju kúzlom opäť roztiahnuť
a dôkladnejšie uzatvoriť.
„To nie je tvoja starosť,
Severus. Ty tomu vôbec nerozumieš. Draco patrí len mne...nechcel som mu
spôsobiť zranenia, ale on sa priveľmi bránil,“ chcel, aby mu ošetril zranenia
a čím skôr odišiel. Nepotreboval žiadne kázanie.
„To, že on je pod vplyvom príťažlivosti
neznamená, že ty sa môžeš prestať ovládať.“
„O čom to hovoríš?“
Snape odzátkoval jeden z elixírov
a donútil Draca, aby ho vypil. Chlapec bol síce v bezvedomí, ale
napriek tomu sa mu ho podarilo trochu aspoň čiastočne. Vôbec však nevnímal, čo
sa s ním deje.
„Počkaj, niečo si overím.“
Povedal Snape.
Lucius sledoval ako jeho priateľ
preskúmal synovu myseľ, na chvíľu akoby strnul a sústredil svoju pozornosť
výlučne na Draca, keď skončil, uprel chladný pohľad na svojho priateľa.
„Je to tam, malá kliatba, nejaké
náhodné kúzlo, zrejme vložené nechtiac, no dosť silné na to, aby pôsobilo na
istý typ ľudí...“
„Ako to myslíš?“
„Tvoj syn sa zrejme chcel niekomu
zapáčiť, ľúbostná mágia je však mimoriadne nebezpečná...“
„Prečo si už skôr...“
„Netušil som, že tvoj syn je
schopný znížiť sa k takým primitívnym pomôckam. Pochopil som to, až keď mi Black povedal, že
naňho tvoj syn pôsobí zvláštne, vyvolával v ňom posadnutosť. Draco zrejme
urobil chybu a namiesto toho, aby zaujal konkrétnu osobu kúzlo pokazil a výsledkom
bolo to, že
výsledkom bolo to, že zaujal istý typ mužov.“
výsledkom bolo to, že zaujal istý typ mužov.“
„Takže to čo, cítim, to nie je...“
„Postarám sa o zrušenie toho
kúzla. No ty by si mal odísť. Keď sa preberie a uvidí ťa, bude to mať
hrozivé následky. Možno by bolo lepšie, ak sa vráti späť. Black nie je ako ty, musím
uznať, že napriek všetkým jeho necnostiam, sa dokázal ovládnuť. O tvojej zvrhlosti
naopak vôbec nepochybujem, to kúzlo ťa malo len motivovať nie prinútiť ťa, aby
si mu ublížil,“ dal Dracovi liečebný
elixír a začal sa starať aj o jeho ďalšie zranenia.
„Nie, on odtiaľto neodíde. Ja
jediný mám právo starať sa oňho,“ svetlovlasý muž vôbec nebol nadšený vývojom udalostí.
Nech to bolo akokoľvek, nechcel ho stratiť.
„Mysli už konečne aspoň trochu na
potreby toho chlapca. Nestaraj sa len o tú vec, ktorú máš v nohaviciach.
Je to len kliatba, čoskoro ťa to aj tak prejde...“ zabalil ho do prikrývky, tak
aby mu to zabránilo vykonávať prudké pohyby. Nechcel, aby sa rany opäť
otvorili. Čarovná moc ledva stačila na ich zacelenie a na niektorých
miestach, musel vytiahnuť z tela črepiny.
„Som ochotný mu dopriať trochu
času. Vezmi ho hoci aj k sebe domov alebo do školy, ale moje dieťa nevkročí do domu toho prašivého
zradcu Blacka! Upozorňujem ťa, že chcem byť v jeho blízkosti. Neukážem sa
mu, ale rozhodne od neho neodídem, “ namosúrene odvetil Lucius. Nechcel sa od
svojho nedobrovoľného milenca odlúčiť.
„V tom prípade bude lepšie, keď
ostaneme tu. Ty samozrejme odídeš a zariadiš si svoje veci, pán nechce, aby
si bol hľadaným smrťožrútom. Mám ti odkázať, aby si to celé dal čo najskôr
doporiadku. Dom je chránený a nebolo by vhodné, aby si sa teraz ukazoval
na verejnosti. Hlavne potom, ako si úplne potvrdil ich obvinenia. Vážne neviem,
načo si myslel, Lucius. Medzi mladými smrťožrútmi si kedykoľvek mohol nájsť
niekoho na pobavenie, ale ty si musíš vždy dokázať, že si veľavážený pán
z Malfoy Manor,“ rozčúlene zavrčal Severus.
„To nehovor... Nemáš pravdu!“
Lucius ho pevne schmatol za habit a poriadne ho pritisol k stene.
„Nie, naozaj? Tak mi to dokáž.
Buď chlap a nie len nejaký hlupák ovládaný pudmi!“ vymanil sa z jeho
zovretia a vrátil sa k svojmu zverencovi. Draco sa začínal preberať.
Oči sa mu pomaly otvorili.
„Vypadni, Lucius...“ zavrčal
Snape a okamžite ho vyhnal von z izby.
Draco bolestne zastonal
a priložil si ruku na čerstvo zacelenú hruď. Pôsobil dosť sklamane, akoby
ho mrzelo, že sa prebral. Bezvedomie v ňom vyvolalo oveľa príjemnejšie
pocity. Nemusel myslieť nato, čo sa
stalo. Nič necítil, ani bolesť, ani strach, ani výčitky. Začínal si myslieť, že
otca niečím vyprovokoval. Možno sa správal nevhodne...musel predsa niečím
vyvolať takéto správanie.
„Severus, bolí ma hlava...Chcem
odtiaľto odísť. Nenechávaj ma tu s ním, on ma...“ prudko sa postavil a zúfalo objal svojho
profesora. Doslova mu spadol do náručia. Nevládal dlho stáť.
„Pokojne, Draco. Nikto ti
neublíži,“ s miernym odporom prijal to objatie. Nemal rád také situácie.
Netušil, akoby ho mal utešovať.
„Chcem bývať u Siriusa.
Vezmeš ma tam, však? On mi neublíži, sľúbil mi to. On sa ku mne nesmie
priblížiť. Už nemám otca....nemám otca...“ ďalej naliehal svetlovlasý chlapec.
Pevne sa ho držal ako kliešť a odmietal sa pustiť.
„Zatiaľ si ľahni...Musíš
odpočívať. Teraz nemôžeme ísť nikam. Si veľmi zoslabnutý. Postarám sa
o teba. Domáci škriatok ti bude takisto k dispozícií.“
„Nie, tu nechcem spať.
V tejto posteli nie. Odveď ma preč, Severus. Nemôžem tu spať...zbláznim
sa!“ kričal čoraz hlasnejšie.
„Neboj sa, nič sa ti
nestane...bude to v poriadku,“ musel mu dať niečo na upokojenie, aby sa
prestal vzpierať. Chlapec len veľmi neochotne privrel oči.
„Poď sem, teraz už môžeš
sledovať...svoj veľký úspech. Dúfam, že si pochopil, čo všetko si týmto
neuváženým činom stratil,“ uštipačne poznamenal Severus.
Lucius mlčky podišiel späť
k posteli. Opatrne pobozkal svojho syna na líce. Sadol si k nemu a vzal ho do
náručia.
„Máš tu niekde kuchyňu? Keď sa
opäť preberie bude potrebovať trochu nabrať sily... Nesmieš sa ho dotknúť,
pokiaľ to bude potrebné prejavíš svoju ľútosť, ale už ho viac nesmieš
vystavovať niečomu takému, ak samozrejme nechceš, aby skončil u sv.
Munga....“ vonku ho stále čakal domáci škriatok, chcel mu hneď objasniť jeho
povinnosti.
„Nechaj ma, s ním osamote.
Neublížim mu... Kuchyňa je na konci chodby,“
nežne sa k nemu prisunul. Nechcel, aby jeho chlapček trpel. Plne si
uvedomil svoju vinu, ale nedokázal sa zmieriť s tým, že on necíti
k nemu rovnakú príťažlivosť. Nechcel, aby láska, ktorú mu mohol dať
patrila niekomu inému.
„Viem, že mi asi nebudeš veriť,
ale dúfal som, že nakoniec pochopíš, aké puto nás spája. Nie je to len tá tvoja
kliatba, viem, že to tak nie je... Si pre mňa všetkým, ale nechcem aby
z teba bola zoslabnutá troska. Si Malfoy, potomok z môjho rodu
a možno je naozaj pravda, že my nemáme právo nikoho ľúbiť. Dôležité je len
zachovanie nášho mena a ukrytie všetkých tajomstiev... Pochopil som, že ma
nemiluješ tak, ako ja teba. Radšej chceš zomrieť, ako prijať moje dotyky? Nie,
to nedopustím...Severus sa o teba postará...Musím ťa nechať ísť, vyrásť
a zabudnúť...“ neodolal a pobozkal tie lákavé pery. Potreboval ho,
ale vedel, že tie pocity jeho syna len ničia a nedovolia mu voľne dýchať.
Vychutnával si to, že sa mu nebráni a nechcel viac než jeden posledný
dotyk.
