Varovanie: len čisto informatívneho charakteru, lebo v tejto kapitole zas nie je nič neprístupné, ale na celú poviedku pre istotu platí veková hranica od 18 rokov. (Pre istotu a aj preto, aby že to tak má byť vzhľadom na závažnosť témy. To pripomínam, len tak pre poriadok. Ešte poznámka v tejto poviedke sa vyskytuje aj incest...teda zatiaľ sa nevyskytuje, ale bude tak to pre istotu dávam do varovania....okrem toho je to dnes dosť krátke...
Chcel mať právo voľby, chcel sám rozhodnúť o svojom živote. Po prvý raz si uvedomoval, že sľub, ktorý dal bol len ďalším spôsobom, ako niekoho zachrániť. Pomohol svojej priateľke a bol rád, že sa mu podarilo pomôcť jej, ale nebol pripravený na splnenie svojho záväzku. Cítil v sebe akúsi nepríjemnú ťažobu, pochybnosti ho zvnútra hlodali ako nepríjemný hmyz. Potreboval čas a možno by aj rád spoznal lásku, takú o ktorej mu rozprávali, aj keď vedel, že nemôže zmeniť postoj svojho terajšieho spoločníka. Chcel to vyskúšať, chcel vedieť aké to je byť milovaný...
Práve preto sa len veľmi ťažko zmieroval so svojím novým postavením.
„Ty ma nemôžeš k ničomu nútiť. Tiež si nedodržal slovo... Sľúbil si, že mojich priateľov necháš na pokoji,“ podráždene zamrmlal tmavovlasý chlapec. Nechcel ani pomyslieť na svoje večerné povinnosti. Nedokázal sa zmieriť s tým, že bude musieť zas vidieť Temného pána nahého, tá predstava v ňom vyvolávala nevoľnosť. Predtým si ho radšej ani veľmi neobzeral, len mechanicky splnil jeho prianie.
Vždy, keď ho nútil vyzliecť sa, nemal z toho dobrý pocit. Vždy si mohol nechať svoje nohavice a s radosťou to urobil. Musel si však zobliecť tričko a znášať veľavravné pohľady Temného pána.
Nedokázal vydržať ani pri knižkách a už vôbec nie vo svojej posteli. Škoda, že sa nám nepodarilo ujsť. Tu nemôžem ostať.
Znechutene zhodil z postele všetky svoje veci, tentoraz by mu nepomohlo ani keby sa vyzúril na svojej izbe, vedel, že by sa to Temný pán dozvedel a všetko by tým len zhoršil. Utrápene objal vankúš a ľahol si na posteľ, tak aby ho nič netlačilo. Ten jediný pohyb zmenil celý jeho život. Akési neprirodzené zašušťanie a tvrdosť niečoho, čo nahmatal vo vankúši bolo predzvesťou celého radu nečakaných udalostí.
Naskytol sa mu pohľad na kópiu, akéhosi rodného listu. Zelené oči sa poriadne rozšírili, keď zazrel svoje meno. Jeho doklady totiž vyzerali úplne inak. Celý dokument pôsobil dosť podozrivo, ale zároveň v ňom vzbudzoval čoraz väčšiu zvedavosť. Na mieste, kde by malo byť napísané meno otca bolo červeným atramentom poznačené Tom Marvolo Riddle. K tomu bolo priložené potvrdenie, ktoré ešte viac zhoršilo jeho náladu.
Po vykonaní opätovnej skúšky otcovstva bolo uznané, že Harry James Potter je synom Toma Marvola Riddla, preto bolo na žiadosť pravého otca jeho meno zmenené na Harry James Riddle...
Chlapec zdesene hľadel na ďalšie doklady, ktoré len potvrdzovali toto tvrdenie. Chvíľu mu trvalo, kým dokázal vstrebať účinok tých nahusto popísaných riadkov.
Nie, to nie je pravda. Musí to byť klamstvo. On by ma nemohol žiadať o to, aby som sa s ním miloval, keby to vedel.
Harry zdesene prechádzal pohľadom po tých hrozivých riadkoch. Pri predstave, že Temnému pánovi spracovával penis a nakoniec je jeho otec mu začalo byť poriadne ťažko.
Dvere na jeho izbe sa otvorili, práve keď sa chystal zaliezť do kúpeľne a poriadne si umyť zuby.
Temný pán pomaly vošiel dovnútra. Bol priveľmi netrpezlivý a nechcelo sa mu čakať až do večera. Túžil po naplnení svojich najtajnejších predstáv.
„Odíď! Nechcem ťa vidieť. Si len obyčajný klamár. Hnusíš sa mi!“ zúfalo vykríkol Harry. Hodil doňho všetky tie dokumenty, ktoré našiel.
Temný pán zdvihol prútik a bez varovania naňho zaútočil. Sila zaklínadla ho odhodila tak prudko, až stratil vedomie. Na čele sa zjavil pramienok krvi. Lenivo stekal po lícach.
„Ty jediný, si môžeš dovoliť, to čo by ich stálo život, pretože ty si mojím životom...“ pomocou prútika ho zdvihol a zložil späť na posteľ. Majetnícky ho k sebe privinul a ľahol si k nemu. Pomocou kúzel ich oboch vyzliekol, chcel aby si začal zvykať na ich vzájomný vzťah, až keď zaujal pohodlnú polohu na posteli vzal do rúk tie papiere, ktoré doňho chlapec hodil. Tvár mu náhle potemnela a oči nadobudli vražedný výraz.
Kto mu to mohol poslať? Veď o tom takmer nikto nevedel, okrem ľudí, ktorým dôverujem. Málokto pozná moje občianske meno... Jeden človek ho však pozná... Dumbledore. Určite to bol on. Myslí si, že ma tým pripraví o chlapca?
Zložil ich na zem a pevnejšie sa privinul k svojmu partnerovi. Nedokázal ho považovať za nič viac a nič menej. Stále si nezvykol na myšlienku, že sú spriaznení aj iným spôsobom. To však ešte viac upevňovalo ich puto.
„Nemusíš byť taký tvrdohlavý, Harry. Ty máš svoje slabosti rovnako ako aj ja, ale sme si viac než podobný a práve to musí desiť všetkých našich nepriateľov,“ studená ruka majetnícky prešla po tele, ktoré považoval za zdroj svojich najtemnejších túžob.
Chlapec opatrne otvoril oči a dotkol sa boľavej hlavy. Na rukách mu ostala stopa krvi, bolo to však len neškodné povrchové zranenie.
„Ty, si môj otec. Uvedomuješ si, čo to znamená?“ okamžite sa pokúšal vymaniť z jeho zovretia. Hanbil sa za to, že sú spolu v posteli aj za svoju nahotu.
„Samozrejme, Harry. To však nič nemení na tom, čo si mi sľúbil. Budeš poslúchať...“ nekompromisne vyhlásil Voldemort.
Na chlapcovej tvári sa zjavil náznak zlosti.
„To predsa nemôžeš myslieť vážne. Nemôžem predsa... Chcem odtiaľto odísť. Ty si ma klamal. Nie si môj partner, sme príbuzní! Uvedomuješ si, čo odo mňa žiadaš?“ neúspešne sa pokúšal udržať na uzde svoj hnev. Cítil takú hroznú zlosť. Ten človek ho uniesol, nič mu nepovedal, chcel ho zabiť a nakoniec aj dostať do postele. Okrem toho sa zjavne nepozastavil nad tým, že by im niečo mohlo brániť v doterajšom spôsobe života.
„Ja nie som ochotný od teba niečo žiadať. Nepotrebujem ani tvoj súhlas, aby som si s tebou mohol, robiť čo sa mi len zachce,“ túžba po mladom partnerovi ho úplne ochromila. Prestal uvažovať ako človek a zameral sa len na uspokojenie svojich pudov.
