28. 3. 2008

14. kapitola Skús sa dotknúť (Luciusova- koniec poviedky)

„Nechcem ťa vidieť, Potter. Zmizni mi z očí!“ svetlovlasý muž sa ovládal len z posledných síl. Keby tam neboli ostatní, určite by poriadne potrestal svojho neverného milenca. Severus mal mierne natrhnutú peru a kŕčovito držal v rukách prútik. Nevyzeral práve najlepšie.
„Lucius, prepáč...ja som...ty tomu nerozumieš,“ vystrašene hlesol Harry. Neočakával, že bude až taký rozčúlený. Vždy ho považoval za tolerantného človeka, aspoň čo sa týkalo lásky. On sám bol ešte stále ženatý a nemienim to v žiadnom prípade zmeniť.
„Zabijem ťa, Potter. Rozumel si! Ak odtiaľto okamžite neodídeš, zabijem ťa!“ svoje slová myslel úplne vážne, neboli to len chabé vyhrážky.
„Tak poď, Harry. Vstávaj,“ drsne ho napomenul Neville. On sa naňho nedokázal hnevať. Nemohol zaujať rovnaký postoj ako Lucius. Vedel o jeho problémoch so sebaovládaním. Skôr sa hneval na Severusa, ktorý by sa mal vedieť lepšie ovládať.
„Nie, ja nechcem odísť. Lucius, prosím ťa,“ v zelených očiach sa objavil výraz totálneho zdesenia.
Svetlovlasý aristokrat naňho namieril prútik a poriadne silno ho schmatol za habit. Takmer mu tým vyrazil dych. Stisol mu krk tak silno, akoby ho chcel na mieste zaškrtiť.
Akési neznáme zaklínadlo ho preventívne zasiahlo do chrbta. Severus si zotrel z tváre krv a spokojne sledoval, ako jeho priateľ povolil ruku a zložil sa Potterovi k nohám. Chlapec ho ustarostene pohladil po tvári a stále naňho vrhal previnilé pohľady. Vieš, že ťa ľúbim, ale Severusa som potreboval a ty si tu nebol.
„Viem, že to čo sme urobili bola chyba, ale vy si neviete predstaviť aké problémy dokáže spôsobiť vplyv Temného pána. Ak by som to neurobil vyspal by si sa s niekým iným? Odpovedz, Potter!“ chladne ho vyzval profesor elixírov.
„Áno,“ zahanbene odvetil Harry. Mal pocit, akoby tie slová vyslovil niekto úplne odlišný. Nejaká iná časť jeho vedomia, ktorú nedokázal dostať pod kontrolu. Okamžite vstal a vybehol z miestnosti. Nechcel sa im dívať do očí, hrozne sa hanbil.
Neville bežal za ním. Nechcel ho nechať samého a nemienil odstať v blízkosti svojho profesora elixírov.
Potter, vyspíš sa s každým, kto o teba prejaví záujem. To je menší darček odo mňa, aby si nezabudol na nevyhnutnosť nášho boja.
Vyvolený počul vo svojej mysli ten ortieľ, ktorý sa mu ani trochu nepozdával. Chladný smiech mu zaznieval v mysli, bežal tak rýchlo až prestával vnímať svoje okolie.
Dopadol na zem, rukami prudko objal svoje kolená... Nechcel prijať takúto podmienku, ale vedel, že ešte nie je pripravený vyhrať. Ak pôjde za Temným pánom zomrie. Nemá dostatočné vedomosti a nedokáže zabiť. Nemá žiadnu reálnu šancu a on to vedel, práve preto sa naňho rozhodol preniesť svoju žiadostivosť a on bol bezmocný. Úplne bezbranný proti takému nátlaku.
Nemôžem odísť z Rokfortu a Lucius nesmie opustiť rodinu... Čo budem robiť? Ako sa proti tomu ubránim. Zúfalo schoval tvár do dlaní. Chvel sa od potláčanej zlosti zmiešanej zo strachom.
„Harry, ja sa na teba naozaj nehnevám. Poďme do Chrabromilskej veže,“ navrhol mu chladne. Pomaly sa k nemu sklonil a postavil ho na nohy.
„Neville, nehnevaj sa na svojho partnera. Nechcem, aby ste kvôli mne trpeli. To všetko je len moja vina...“ zvalil sa na svojho spolužiaka, lebo úplne stratil vedomie.

***

„Nemali by sme ho odniesť do nemocničného krídla? Stále je v bezvedomí a nevyzerá dobre,“ ustarostene poznamenal Ron. Začínal mať obavy, že jeho kamarát zas utrpel nejakú nepríjemnú nehodu.
„Nemyslím si, že je to dobrý nápad,“ nesúhlasne odvetil Neville. Vedel, že na lôžku skončil Lucius Malfoy. Nahnevaný aristokrat práve okupoval jednu z postelí.
Profesor elixírov ho nechtiac zasiahol zaklínadlom, ktoré uňho vyvolalo nepríjemnú alergickú reakciu. Severus ho musel dopraviť do Nemocničného krídla, aby ho školská sestra trochu prebrala. Pre istotu im nechal odkaz, aby sa tomu miestu zďaleka vyhli. Luciusova nálada sa totiž stále nezlepšovala. Jeho krásne vlasy nadobudli zelenú farbu a tvár mal tiež celú zelenkastú. Jeho ozdoba skončila na hlave Severusa Snapa. Profesor určite oľutoval, že sa rozhodol použiť dosť netradičné kúzlo obsahujúce veľké množstvo čiernej mágie.
„Tak dobre, pôjdeme k Madam Pomfreyovej. Nech za ním príde sem,“ navrhol Ron.
„To vôbec nie je zlý nápad,“ súhlasil Neville. Obaja opatrne vyšli z klubovne. Nechali Harryho odpočívať.

***

Po niekoľkých hodinách však vstal z postele. Bolo mu nevoľno a potreboval ísť za záchod. Chcel by som vidieť Luciusa. Nesmie sa na mňa hnevať.
Vyšiel von zo spálne a okamžite zamieril na pomerne dobre udržiavané toalety.
„Ahoj, Potter. Pán ti posiela pozdrav,“ cudzie pery sa mu prisali na krk. Protestne zastonal, keď pocítil na tele ruky, ktoré ho nemilosrdne objali. Niekto ho pevne držal a ďalšia osoba mu pomaly rozopínala habit. Nevidel dobre, lebo nemal pri sebe okuliare. Okamžite však pochopil, že to nie sú dievčatá. Horúci bozk mu znemožnil rozprávať. Niekto drsne skúmal jeho pery. Niekto poláskal jeho penis. Potter bolestne zastonal a ich jazyky sa začali vzájomne skúmať.
Nie, nie, nie. Jeho vnútro protestovalo, ale telo sa nedalo zastaviť. Žiadostivo roztiahol nohy a nechal sa láskať. Nemohol tomu zabrániť a oni to vedeli. Dokonca nepotreboval ani veľmi dlhú prípravu, privítal penis, ktorý sa predral do jeho vnútra. Nechal sa objať a poslušne držal. Cítil sa hrozne, veľmi mu to ubližovalo, ale nemal žiadnu možnosť brániť sa.
„Ponáhľaj sa, nemáme veľa času,“ starší chlapec napomenul svojho spoločníka. Ledva vládal poriadne rozprávať. Veľmi sa mu páčilo spojenie s mladučkým Potterom. Pevne ho pritisol k sebe a pokračoval v dráždivej hre. Každý jeho pohyb v ňom vyvolával príval slasti. Potterov penis spočíval v ústach druhého študenta. Harry nahlas vykríkol, nedokázal dlhšie zdržiavať svoje pocity. Chlapec prehltol všetko, čo mu ponúkol a spokojne sa usmial.
„Môžeme ho vziať k nám. Nebude sa nám brániť. Dobre si rozmyslí, či pristúpi na súboj s Temným pánom alebo sa bude ďalej skrývať. Pohni sa aj ja ho chcem.“
Ich hlasy vnímal len veľmi skreslene. Pohyboval sa v dráždivom rytme a užíval si každý okamih. Nedokázal sa vymaniť spod tej silnej kliatby. Ďalšie milovanie mu vôbec nerobilo problémy. Kliatba ho v tomto vôbec neobmedzovala. Dokonca vládal viac než obyčajný človek. Potreboval to, ako drogu a bolo mu jedno, kto mu to poskytne.

***


Na druhý deň ráno...

Prebudila ho veľmi silná bolesť. Zúfalo sa pomrvil na posteli. Zadok mu spôsoboval hotové muky. Bol pritisnutý k niečomu príjemne teplému, ale ani to nebránilo mysli, aby sa prebudila. Spomínal si na všetko, čo sa odohralo a to bol oveľa väčší úder ako akákoľvek bolesť. Neochotne si pretrel oči. Cítil, že má nohy okolo niečoho omotané a niekto naňho práve siahol. Naskytol sa mu pohľad na jedného zo starších Slizoličanov. Nepochybne to bol siedmak, ale nespomínal si na jeho meno, ani žiadne bližšie pozornosť. Ten chlapec bol s ním v posteli nahý... Napriek tomu, že nevedel ako sa volá, celkom živo si vybavil veľkosť jeho penisu. Spomínal si aj na ďalšie nahé osoby...
„Dúfam, že si sa dobre vyspal, Potter,“ letmo ho pobozkal na opuchnuté pery. Všetci jeho spolužiaci výnimočne vstávali s úsmevom a mali na to dôvod. Celú noc sa v ich spálni diali veci, ktoré rozhodne neboli úplne v poriadku.
„Nedotýkaj sa ma,“ zdesene sebou trhol, keď zacítil ako ho pevne uchopil za zadok a zdvihol do náručia.
„Temný pán vám už poslal tú mŕtvolu, tak viete, čo máte robiť. Ja zatiaľ trochu poumývam nášho hosťa,“ pomocou prútika mu zabránil kričať.
„Áno, samozrejme Travis. Len si dávaj pozor, aby ti neušiel. Už sa nemôžem dočkať ďalších hier. Potter je napriek všetkému veľmi dobrý v posteli...Nech si poriadne oddýchne,“ odvetil ryšavý chlapec s výraznou jazvou na líci. Ostatní Slizolinčania sa takisto poriadne uškŕňali.
Harry si želal zomrieť. Opustiť svoje telo a už nikdy sa nevrátiť. Keď vošli do tajnej kúpeľne, ktorá patrila výlučne Slizolinskej fakulte, Travis zrušil kúzlo mlčania a posadil ho do bazénika.
„Chcem ísť za Temným pánom. Budem proti nemu bojovať, len ma pustite!“ bol ochotný radšej podstúpiť akúkoľvek obeť, len aby mal opäť pod kontrolou svoje pudy.
„Nie, Potter. Je to až príliš dobré, aby sa to skončilo. Nie teraz, keď sa nám to začalo páčiť,“ nesúhlasne odvetil Travis a chystal sa mu umyť chrbát.

***

O pár mesiacov...

Lucius sedel vo svojej pracovni. Spísal akési sťažnosti, ktoré chcel opäť doručiť riaditeľovi Rokfortu. Nedokázal pochopiť, ako mohol Dumbledore povoliť svadbu jeho syna bez vedomia rodiny. Považoval to za riadnu opovážlivosť. Od zlosti takmer zlomil brko, keď uvidel vo dverách pracovne svojho syna. Draco vyzeral veľmi dobre. Očividne žiaril šťastím.

„Otec, musím ti niečo povedať. Potter nie je mŕtvy. Slizoličania ho držia v našich izbách. Nechcel som ti to prezradiť, ale Alex na mňa naliehal. Vraj môžem zabudnúť na moje prípadné tehotenstvo, ak sa s tebou neprídem pozhovárať...Musíme ho odtiaľ dostať,“ dopodrobna mu vyrozprával o ich nekalých praktikách. Ubezpečil ho, že o tom nevedel, až kým sa neoženil. Alex si všimol, že sa niečo deje a napokon spolu objavili Pottera, ale nemohli ho vziať z dosahu jeho spolužiakov. Bolo by to pre nich príliš nebezpečné.

„Postarám sa, aby za to poriadne zaplatili. Viem, že on to v skutočnosti nechcel. Severus mi všetko vysvetlil,“ vzal svoju vychádzkovú palicu a okamžite sa spolu so svojím synom presunul do Rokfortu.

***

Uľavilo sa mu, až keď držal svojho Harryho v náručí. Chlapec bol úplne hotový. Ledva vládal hovoriť a jeho telo bolo veľmi vyčerpané. Nedávali mu poriadne jesť a vodu dostal tiež len v malých dávkach.

„Lucius, prepáč mi. Ja ťa nechcem zaťažovať. Som vinný, moje telo sa mi hnusí...ty nevieš...“ napriek tomu ho však, pevne objal okolo krku.

„Ja viem. Nemusíš sa ospravedlňovať. Budem trpezlivý, spolu sa nám podarí všetko prekonať...“ odniesol ho zo školy, vykonal potrebné opatrenia, aby ho Temný pán nenašiel. Na ničom inom mu nezáležalo. Chcel byť s ním, dívať sa ako opäť nadobúda stratenú istotu a krotiť jeho túžby. Vedel, že čoskoro bude pripravený čeliť svojmu strachu a on bude s ním.

***

Lucius,

Od Severusovej smrti nemôžem pokojne spávať. Veľmi mi chýba a mrzí ma, že som ho tak veľmi urazil. Mrzí ma, že som s ním nemohol stráviť viac času.
Temný pán je preč a ja by som mal byť šťastný. Možno aj som, ale už nikdy to nebude také ako predtým.
Moja babička, takmer dostala infarkt, keď som jej oznámil, že s ním budem mať dieťa. Vystrájala ako sto čertov, ale napokon mi prisľúbila pomoc. Dúfam, že prídeš na oslavu jeho narodenín. Chcel, aby som aby si upovedomil aj Draca a Alexa, tvojho manžela Harryho... Posielam mu našu fotografiu, ako motiváciu.
Vezmite aj malého Scorpiusa. Možno by sa mohli spolu hrať. Možno by sa konečne Alex mohol prestať obliekať do ženských šiat a hrať na Asteriu Malfoyovú. Veď už aj tak každý vie, že on je otcom tvojho vnuka.

S úctou
Neville L.
„Harry, dostali sme pozvanie od tvojho priateľa,“ opatrne pristúpil k posteli a nežne pobozkal svojho partnera. Harry sa trochu zamrvil a neochotne otvoril oči. Trvalo takmer dva roky, kým sa spamätal z všetkých svojich zážitkov.
„Už sa neviem dočkať. Počul som, že malý Severus sa veľmi podobá na svojho otca. Úplne mi stačilo, keď ma počas krstu ocikal...“ zavrel oči a spal ďalej. Harry mal dosť zlú náladu, kvôli tomu, že ich dieťa neustále plakalo. Malý James Malfoy bol snáď ešte panovačnejší ako jeho svetlovlasý otec.


Koniec