Roztrhla sa niť tvojich slov
Ty odmietaš poslúchať
Nechceš už cítiť
Nechceš už vedieť
Nerozoznáš svet, ktorý sa ti ponúka
Hľadáš srdce tam, kde nájdeš len tmu
Hľadáš city tam, kde nie len tie ukryté sú
Myslíš na ruky, tváre, kvetiny
Na vzdialené dotyky slov
Myslíš na bariéry a tvoj svet jediný
Myslíš na prízraky s príčinou zamatovou
Držíš na rukách svet
Vo svojej najvyššej podstate
A tvojou ideou sa stáva slovo
Nemenné, večné, nepochopené
A presa večne živé v tvojom náručí
Tvoj idol nechce vedieť
Tvoj idol neprichádza bez príčiny
Tvoj idol má byť len odrazom
Tichučkého pocitu viny
Chceš vedieť kam kráča
Ten druhý, keď nechce ísť spať?
Kam uberajú sa myšlienky ideálnych svetov?
Kam prichádza duša, keď túžiš sa smiať
Kam odchádza plač, keď nechceš sa báť
Ponecháš radšej tajomstvu všetky skryté vyznania
Brány sú zatvorené
Ktosi zahodil kľúč
Nemôžeš vstúpiť ani narušiť duše večné
Tam nekončí tvoja púť
Zamatové prízraky
Ich horúci dych na tvojej tvári
Uhryznutia, ktoré sú predzvesťou života
Obetou na starodávnom oltári
