záverečná kapitola
hodnotenie
Keď sa bojíš [1]
Tmu nahrádza zlodejská tvár
Keď sa bojíš
Tvoje sny sú márne
Keď sa bojíš
Všetko je príliš veľké
A ty si sám
Keď sa bojíš
Tvoja izba je ti väzením
Triasol sa. Celé jeho telo sa
schúlilo do klbka, v rukách pevne držal prútik. Stále sa bál, že za ním
príde, preto nedokázal vôbec zaspať. Svetlé vlasy mal celkom rozstrapatené
a pohľadom stále blúdil k dverám. Pôsobil ako vyplašený malý chlapec,
jeho odvaha razom pominula. Ľutoval, že sa dopustil takej veľkej chyby. Nemal
si začínať so Severusom.
Vedel, že on údery nikdy
neodpúšťa, a to čo urobil v ňom vyvolalo zhnusenie. Mal však šťastie,
že jeho otec práve usporadúval jeden zo svojich povestných večierkov. Celý dom
bol plní ľudí, ktorí mu vôbec nevenovali pozornosť. Aspoň sa domnieval, že bude
mať celú noc pokoja ráno poňho príde, snáď už trochu miernejší Severus.
Sladký pocit bezpečia ho priveľmi uchlácholil. Hlava mu postupne klesala, až
napokon zaspal. Snívalo sa mu o Siriusovi, jeho slovách, ktoré zmenili
pohľad na lásku.
„Nemôžem ti ponúknuť vzťah, Draco. Nie je to možné...Mám rád niekoho
iného. Teba považujem len za priateľa.“
Nemohol tie slová vymazať zo
svojej mysle. Človek, do ktorého sa naozaj zaľúbil, ho definitívne odmietol.
Len list dostal pred pár dňami a veľmi dobre vedel, koho Sirius zbožňuje.
Práve kvôli tomu chcel ponížiť Pottera. Nemohol sa s tým tak rýchlo
vyrovnať.
Keď si myslíš, že si vyhral
Prichádza nečakaná porážka
Keď si myslíš, že si vyhral
Volíš predsa menšie zlo
Udrie ťa smrtiaci dych náhody
Vnímal prudké dýchanie
a alkoholové výpary, ktoré boli takmer neznesiteľné. Niekto mu poriadne
dychčal do ucha a bozkával ho na odhalené telo. Okamžite sa pokúšal
potiahnuť ho za vlasy, ale nemal ich dlhé. Z toho jednoznačne vyplývalo,
že Lucius to byť nemôže. Ten muž bol taký opitý, že sa nedalo ani presne určiť
o koho ide, Draco v tej tme nič nevidel. Jedno však boli isté, nemal
na sebe oblečenie a bol príliš ťažký, aby ho zo seba dokázal sám zhodiť.
„Pustite ma,“ zamrmlal nešťastne.
Cítil ako mu mohutná ruka drsne masíruje penis, hrubé pery sa pokúšali vynútiť
si ďalší bozk. Odmietal to, pokúšal sa dostať z mučivého zovretia. Muž mu
zaševelil do ucha pár neslušných výrazov. Rukou ho začal netrpezlivo
pripravovať. Jeho penis prenikol do lákavého otvoru. Draco zlomene zavil
a bezmocne sledoval ako sa ich telá spájajú. Muž povzbudivo zamrnčal
a majetnícky prešiel po celom jeho tele. Nepríjemne veľký penis sa pomaly
súkal čoraz hlbšie. Draco cítil ako ho na tvári šteklí brada. Muž konečne
prehovoril.
„Tvoj otecko ma vždy len uráža,
keď sem prídem. Som preňho nikto, lebo naša rodina prišla o peniaze... Tak
som sa mu postaral o zábavu. Neboj sa maličký, ty si tu ani pôvodne nemal
byť, ale táto zhoda náhod mi dopomohla k tomu, aby som si pomstu mohol
poriadne vychutnať. On a veľavážený Severus Snape ma len ponižujú, ale
dnes prišiel čas zúčtovania. Pustíš ma do seba, však Draco? Budeš spolupracovať...“
prisal sa na jeho pery a rukou pokračoval v dráždení jeho penisu.
Chvíľu počkal, aby mu priveľmi neublížil. Nechcel prísť o zábavu, okrem
toho cítil sa veľmi dobre a uvoľnene. Zlízal mu z tváre slzy
a opatrne začal vykonávať preňho veľmi príjemné pohyby. Začal sa venovať
bradavkám a mierne zrýchlil pohyby svojej ruky. Cítil ako mu Dracov úd
v rukách automaticky tuhne, chlapec však naďalej nariekal a pokúšal
sa mu ujsť.
Ten, ktorý ublížil
Musí byť potrestaný
Ten, ktorí ublížil
Musí ľutovať
Ten, ktorý ublížil
Nesmie pomstu sľubovať
Dvere na jeho izbe sa otvorili,
traja muži doniesli dovnútra zbité telo. Draco to ledva stíhal vnímať.
Prerývane dýchal a pokúšal sa zabránim tomu, aby si jeho telo robilo, čo
sa mu len zachce. Muž nespokojne zamrmlal a trochu zmenil polohu, aby ho
priveľmi nezatláčal do postele. Draco nahlas zastonal a pokúšal sa opäť
uniknúť z dosahu svojho milenca. Muž ho však nepustil, práve naopak pohyboval
sa čoraz divšie.
Draco zazrel svojho otca. Bol
poriadne zbitý. Nevládal sa hýbať. Len s veľkou námahou otvoril oči.
„Nechajte ho,“ zachrčal
podráždene. Peru mal natrhnutú a každé slovo mu spôsobilo bolesť. Muži
kúzlom zväčšili posteľ a vložili ho do nej.
Draco sa úplne prestal brániť,
ležal celkom nehybne a hľadel na otca, ako na zjavenie. Akých priateľov si si to sem zavolal? S takýmito
ľuďmi sa teraz stýkaš? Lucius voňal
čerstvou krvou a ledva sa dokázal pohnúť. Draco pevne privrel oči, pocítil
v sebe zmes túžby, s úľavou si vydýchol. Muž z neho opatrne
vystúpil a majetnícky ho plesol po zadku. Potom ho prudko objal
a nechal ho, aby mu sedel v náručí.
„Otvor oči, zlatíčko,“ vyzval ho
posmešne. Draco slastne vykríkol, jeho
nedobrovoľný milenec pustil mladíkov penis,
keď začal viac vzdorovať, ale tentoraz ho donútil prežiť slasť. Biela tekutina sa
dotkla tela svetlovlasého muža.
„Teba už nechápeme na pokoji,
však zlatko. Neprišli sme kvôli tomu, aby si z nás mal nejakú citovú ujmu.
Teraz si vezmeš svojho otca, viem, že on to takto ešte nikdy takto poriadne
nerobil a nepochybne bude rád, ak to najprv urobíš ty,“ neznámy muž ho
jemne hladkal po vlasoch, obrátil to tak, aby nevidel, čo sa deje
s Luciusom. Napriek tomu počul pridusené stony. Muži sa s ním chvíľu
pohrávali.
Dracov milenec vzal jeho penis do
úst a pripravoval ho na ďalšiu aktivitu.
„Nie, to nechcem!“ reval Draco.
V žiadnom prípade nemal chuť dotknúť sa otca. Nemal však žiadnu inú
možnosť. Musel sa ponoriť do jeho tela. Muži ho pevne držali a pohybovali
ním ako s bábikou. Lucius ho pevne objal. Prijal jeho blízkosť, slastne ho
bozkával na tvár, pery, všade kam dosiahol zanechával stopy svojej náklonnosti.
„Nenávidím vás!“ kričal Draco.
Zaplavili ho mdloby, hneď sa ho muži odtiahli od jeho otca.
Lucius si tie rany nechal urobiť zámerne,
všetko zahral tak, aby sa synov hnev preorientoval na niekoho iného. Len na
preludy, ktoré nemajú konkrétne tváre ani mená.
Keď si v pasci
Nikto pomôcť ti nevie
Keď si v pasci
Tvoja myseľ je oklamaná
Keď si v pasci
Temné svetlo opúšťaš
Keď si v pasci
Tvojmu tieňu odpúšťaš
„Otec, čo sa tu stalo? Prečo to
urobili?“ pritisol sa bližšie k Luciusovi. Nevnímal nič len bolesť
a poníženie. Nechcel, aby niekto vedel o jeho slabostiach. Celá tá
záležitosť mu vôbec nesedela, nedokázal sa s tým stotožniť. Akoby niektoré
kúsky nezapadali do celej tej zvláštnej mozaiky.
Opatrne položil Luciusovi ruky na
plecia a zamieril k prasknutej pere. Prstom opatrne prešiel po
zranenom mieste.
„Nenávidím ťa, Lucius Malfoy. Si
blázon a možno aj niečo horšie. Vyvolali v mojej mysli klamlivé
predstavy, však? Povedz mi, kto sa so mnou vlastne miloval?“ silnejšie
pritlačil na ranu, ale Lucius neodtiahol jeho ruku. Pevne ho objal
a pritisol sa k nemu, čo najbližšie.
„Už nie si môj malý, Draco.
Zmenil si sa a verím, že dokážeš byť dostatočne silný. Chcel som ťa mať,
viac než čokoľvek iné. Áno, som krutý a sebecký... Nikdy by som
nepremárnil ani chvíľu s tebou. Bol som to len ja, odpusť mi to... len ja
som na vine...“ jemne ho pohladil po vlasoch a bozkával na čelo, akoby sa
vôbec nič nestalo.
„Čo ti mám povedať? Dokážem ťa
vôbec nejakým spôsobom zastaviť? Možno sa od seba vlastne ani vôbec nelíšime.
Sme obaja rovnakí. Vzdávam sa. Už nevládzem proti tebe bojovať. Rob si čo chceš
so mnou, s mojím telom, ale nezabúdaj, že odteraz to už nebude moja vina.
Ak sa niečo stane, ty ponesieš zodpovednosť,“
rozhorčene poznamenal Draco. Schúlil sa do náručia svojho otca, nemal
viac silu bojovať. Nemal dostatok pevnej vôle. Kvôli tej kliatbe jeho otec
ochorel, aj keď boli jeho výsledky dobré, nejakým spôsobom musela ovplyvniť aj
jeho, aspoň si to chcel myslieť, aby zahnal tú temnotu, ktorá ich oboch
obklopovala.
Lucius ho majetnícky objal okolo
pása a pritiahol bližšie k sebe. Vedel, že on ho dokáže zlomiť
a úplne podriadiť svojej vôli. Chlapec už nemal síl celiť jeho útokom.
Takmer celú noc ostali v tejto polohe. Lucius ho nespustil z očí,
vdychoval jeho vôňu a vychutnával si svoje víťazstvo.
„Zajtra sa vrátiš do školy, ale
cez prázdniny budeš u mňa, v mojej posteli... Stále po tebe túžim,
Draco,“ chladne sa uškrnul stiahol z neho prikrývku. Chcel si ho opäť
vziať.
„Všetko ma bolí, dnes nie,
nemôžem,“ protestne zamrmlal Draco. Vôbec nič mu nebolo, ale chcel využiť
príležitosť na únik.
„V poriadku, chápem, že mi ešte
stále nedôveruješ. Zrejme si myslíš, že náš vzťah je len o túžbe, budem ťa
musieť presvedčiť, že to nie je celkom pravda. Chcem mať aj tvoju dušu... Každý
kúsok z teba, Draco,“ pevnejšie ho k sebe privinul, aby mu bolo
jasné, že nestrpí žiadne odvrávanie.
To sa ešte uvidí, otec. Jedného dňa sa mi podarí s tým nezmyslom
skoncovať, ale nie teraz. Musím vydržať ešte chvíľu, kým nebudem plnoletý...
Potom pôjdem nadobro svojou vlastnou cestou.
Nemohol utiecť, podľahol.[2]
Spoločná krv
Spoločné vlasy
Spoločné sny a túžby
Spoločný jas všedných dní
Spoločné pohŕdanie slabšími
Spoločné ničenie všetkých prázdnych slov
Nemohol utiecť, podľahol
Koniec
[1] Báseň, ktorá sa tam vyskytuje je moja.
Nemá nejaký hlbší zmysel, ale nejako sa mi to tam hodilo, na ozvláštnenie,
keďže je to už posledná kapitola.
[2] Poznámka autorky: zámerne dávam taký trošku otvorený koniec, trochu taký dá sa povedať,
že na zamyslenie.
Prečo? (ak by to niekto chcel vedieť) nechávam čitateľom otvorený
priestor na to, aký osud by si pre nich priali. Pretože, sa neviem celkom
rozhodnúť, čo by bolo pre nich lepšie.
Podarí sa Dracovi naplniť jeho predsavzatia alebo bude pokračovať
v zakázanom vzťahu? Isté je len to, že Lucius sa nedokáže svojho syna
úplne vzdať, pokúšal sa o to, ale pri prvej príležitosti podľahol.
Môžete sa prikloniť k viacerým verziám konca. Pretože to nie je
tak úplne jednoznačné:.
A) Draco urobí všetko, čo jeho otec chce.
Podľahne jeho nátlaku.
B) Hľadá len spôsob ako ho trochu uchlácholiť,
aby mal viac času vymaniť sa z jeho rúk.
Možností je veľa a každý si tento koniec môže vysvetliť inak.
Možno bude niekedy v budúcnosti priestor na pokračovanie, možno nie. Báseň
sa volá Nemohol utiecť, podľahol,
ale nemohla som ten názov dávať na začiatok, aby som všetko neprezradila.
Ale snáď posledná veta, možno veľa napovedá o tom, čo sa odohralo
neskôr, ale to už ani nie je predmetom tejto poviedky. Skôr to ostáva niekedy
akoby nevypovedané.
