30. 5. 2008

Voldy/Harry


obrázok k šifre padlých duší.

28. 5. 2008

6. kapitola

Varovanie:
táto časť je takmer úplne sex-pwp, tak neodporúčam čítať ľudom, ktorí majú menej ako 18 rokov prípadne tým, ktorých takáto tématika poviedok pohoršuje. Tým, že začnete čítať ste si vedomí toho, čo idete čítať. Je to slash vzťah muža a muža.
Táto kapitola je obzvlášť taká a ešte k tomu je tu aj incest!!!

Čiernovlasý chlapec si pritiahol kolená bližšie k sebe a ustálil sa v akejsi obrannej polohe. Hlavu mal zaborenú do vankúša a neustále sa obracal z jednej strany na druhú. Len pred chvíľou konečne ostal bez pohnutia ležať na jednom mieste.
Neuvedomoval si prítomnosť druhého muža, ktorý v tú noc takisto nespal dobre. Temný pán neustále niečo hovoril zo spánku a pokúšal sa udržať svojho syna pri sebe, to sa mu však nedarilo. Chlapec mu neustále unikal. Pokúšal sa ho vytlačiť z postele.
Temné oči sa napokon otvorili. Voldemort trochu prudšie nasal vzduch a opatrne sa posadil.
Chcel si konečne vziať to, čo považoval za svoje právoplatné vlastníctvo. Pomaly mu stiahol pyžamové nohavice. Zlostne sebou trhol, keď pod nimi nahmatal ďalšie trochu tenšie, s viacerými drobnými gombíkmi.
Nebudeš sa so mnou zahrávať, chlapče. Roztrhol druhú vrstvu a znechutene hodil na dlážku nohavice a takisto aj boxerky, ktoré sa mu tiež priplietli do cesty. Pritisol sa k nahému telu a chcel ho pobozkať, ale opäť zacítil zašušťanie jemnej látky. Chlapcova pyžama bola zas kompletne oblečená, aj keď na zemi stále ležali roztrhané šaty. Voldemort netušil, že Adam naučil svojho nového kamaráta veľmi rafinované kúzlo.
„Nezabíjaj ho, nezabíjaj ho...“ zamrmlal Harry. Obrátil sa na druhý bok a pokojne spal ďalej.
„Dobrý pokus, Potter,“ temný čarodejník siahol po prútiku a zložito ním mávol. Nad ním sa objavila modrá žiara, ktorá pomaly vstúpila do chlapcovho tela a rozpustila kúzlo zvnútra. Nazval ho starým priezviskom, na ktoré bol už zvyknutý. Šaty zmizli a Harry bol opäť nahý. Voldemort ho rýchlo obrátil na brucho a vnikol doňho zozadu. Nemal chuť ho vôbec pripravovať, hlavne nie ak sa mu pokúšal vzdorovať prostredníctvom mágie. Nemal pri sebe prútik, ako to mohol urobiť. Kto mu ho dal?
Chlapec bolestne zastonal. Zelené oči sa napokon neochotne otvorili.
„Prestaň, vypadni odtiaľto!“ zreval Harry a pokúšal sa dostať z postele. Temný pán mu silnejšie skrútil ruku. Neponáhľal sa, nechal ho nech si užije každú sekundu. Nedoprial mu však dostatok času, aby si úplne zvykol na jeho prítomnosť vo svojom tele. Pohyboval sa v dráždivom rytme a vôbec nebral ohľad na uspokojenie svojho partnera. Keď ho chcel pohladiť, Harry ho pohrýzol do ruky.
Temný pán ho udrel po tvári. Silnejšie prirazil do chlapcovho tela. Ich mysle sa prepojili rovnako ako telá.
Harry videl všetko, na čo Temný pán v poslednom čase myslel, všetky jeho plány sa pred ním poľahky otvárali, akoby vôbec nebol problém preniknúť do jeho myšlienok. Množstvo nových vrážd a tvárí, ktoré mali byť navždy pochované... Videl mená, dátumy, všetko týkajúce sa boja s rádom.
Silná magická energia sa okolo nich zhromaždila a bola pripravená prejaviť sa. Chlapec sa úplne uvoľnil a prestal odporovať. Chcel vedieť viac o tom, čo sa chystal urobiť s jeho priateľmi. Preto musel udržiavať myseľ v pokoji.
Grangerová bude pre výstrahu zavesená na vchode do ministerstva... Ostáva jej už len niekoľko dní...
Weasley sa stane Greybackovou hračkou...
Temný pán sa nečakane oddelil od jeho tela. Bol hrozne nespokojný. Napriek tomu, že jeho milenec prestal odporovať veľa rozkoše si s ním neužil. Stále bol priveľmi napätý a nechcel, aby sa ho dotýkal. Tým pádom nebolo možné, aby bol z takýmto stavom spokojný.
„Veľmi dobre si rozmysli, či sa aj naďalej ku mne budeš správať odmietavo. Nebudem ti tolerovať žiadne takéto výstrelky. Nikto ťa odtiaľto neodvedie a ak sa niekto pokúsi ťa dostať preč odtiaľto, bude musieť zaplatiť život...“ nestihol dokončiť svoje vyhrážky.
„Je to pre mňa ťažké, viac než si dokážeš predstaviť,“ naklonil sa k nemu a opatrne ho pobozkal na pery. Sadol si do jeho náručia a pokúšal sa dostať jazyk do pánových úst. Potreboval vedieť viac podrobností, aby ich mohol zachrániť. Už sa to stalo a nebolo cesty späť. Vedel, že Temný pán si ho opäť vezme bez ohľadu na to, čo si o tom všetkom myslí.
Voldemortove pery sa lačne pootvorili. Bol nadšený zmenou správania svojho partnera, aj keď to v ňom vyvolalo pochybnosti.
Pevne objal bledého muža, nežne ho bozkával a pomaly presúval k jeho penisu. Temný pán bol už starší a jeho telo prešlo viacerými zmenami preto sa musel dosť snažiť, aby sa mu podarilo vzrušiť ho. Harry pomaly perami objal jeho penis. Temný pán ho spokojne pohladil po vlasoch a pritiahol si ho bližšie k sebe.
„Výborne,“ zamrmlal spokojne. Cítil ako sa mu po tele rozlieva upokojujúce teplo. Partner ho prestal odmietať a to spôsobili pozitívnu reakciu na akýkoľvek ďalší dotyk. Násilie po istom čase prestávalo byť pre Temného pána zaujímavé, hlavne pokiaľ šlo o Harryho. Bolo to nepríjemné mu spôsobovať bolesť, akoby ubližoval sám sebe, časti svojej vlastnej osobnosti.
Chlapec pokojne prehltol produkt jeho túžby a oprel sa oňho. Mal dosť a zadná časť tela ho dosť bolela. Už nepotreboval zistiť viac. Toľko hrôzy nachádzal v otcovej mysli, toľko náznakov zloby a túžby po moci. Bolo mu z toho zle. Jeho duša to všetko nedokázala vstrebať. V ústach cítil pánovu chuť a opatrne sa pokúšal nedať najavo, aký je rozrušený.
„Harry, ty ma čoraz väčšmi prekvapuješ... Mal by si vedieť, že sme si podobní. Nielen tak, ako som ti vravel v tajomnej komnate. Sme jedno, ktoré stojí nad všetkým... My budeme určovať všetko, čo sa stane. Severus, Lucius a ostatní sú len figúrky, ktorými môžeme narábať. Pridáš sa ku mne a budeš tým, ktorého potrebujem?“ ľahol si naňho a vyzývavo sa prisal na jeho pery, chcel mu dať priestor na rozmyslenie.
„Nie,“ rozhodne odvetil jeho syn.
„Za tvoju odpoveď dnes niekto zaplatí životom. Som veľmi sklamaný tým, ako odmietaš akúkoľvek možnosť, ktorá by bola pre oboch prijateľná. Tak si vyber, chlapče. Dnes vďaka tebe niekto bude musieť umrieť,“ oči temného pána zalialo vražedné svetlo.
„Zabi ma,“ chladne navrhol Harry.
„Ak ma mieniš stále používať ako svoju hračku, tak sa ma radšej zbav. Ja sa k tebe nepridám v žiadnom prípade,“ nahmatal Voldemortov prútik a strčil mu ho do rúk. Čarodejník ho pevne zviazal.
„Tri dni vo väzení ti rozhodne nezaškodia a budeš ma prosiť, aby som ťa odtiaľ vytiahol. Mcnair teraz pracuje v mojej mučiarni a vyzná sa vo všetkých druhoch fyzickej bolesti. Nepoškodí tvoju myseľ, ale bude mať možnosť ťa osobne potrestať. Ak pritom umrieš, tvoje telo pošlem Dumbledorovi, ak prežiješ staneš sa mojou hračkou, ktorá mi bude bezmocne sedieť na kolenách. Nebudeš si pamätať, že sme rodina, nebudeš vedieť nič o svojich priateľoch ani o vojne... Dávam ti možnosť prehodnotiť tvoju odpoveď... Nemysli si, že ma oklameš. Ak sa pokúsiš zradiť ma, nikto na svete ťa už nenájde... Tak ešte raz, Harry, ktorú možnosť si zvolíš?“ prútikom mieril na jeho srdce.
„Nepristúpim na tvoje podmienky,“ rýchlo hlesol Harry. Bolo mu jasné, že to rozhodnutie určite ešte oľutuje, ale nemohol sa k nemu pridať. V žiadnom prípade to nechcel urobiť.
„Tak sa uvidíme o tri dni,“ Temný pán ho zdvihol a postrčil ho smerom k dverám.
„Som nahý,“ zamrmlal zahanbene.
„Šaty nebudeš potrebovať,“ vedel, že týmto rozhodnutím možno zničí dušu svojho syna, ale nedokázal zniesť také obrovské sklamanie. On sa nikdy nezľutoval nad nikým ani nad svojou vlastnou krvou. Omráčil ho pomocou jednoduchého kúzla a ťahal ho za sebou, ako nejakú nepotrebnú vec.


***

„Temný pán zúril, lebo som vraj nepriniesol žiadne nové informácie. Nemám ti čo povedať, Greyback,“ chladný hlas profesora elixírov bol tentoraz trošku menej neprístupný než zvyčajne.
Snape nikdy navonok neprejavoval strach, ale tentoraz bolo na jeho tvári vidieť, že mu nie je všetko jedno.
„Nemyslím si, že si sem prišiel kvôli rozhovoru. Poslal ťa za mnou, lebo potrebujem ďalšieho milenca a ty momentálne nikoho nemáš,“ vlkolak si slastne oblizol prsty. Na kolenách mu sedel ryšavý chlapec bledý od zlosti a hanby. Greyback posúval ruku po jeho stehne a cez nohavice mu dráždil penis. Ron sa nevzpieral. Len občas tlmene vzdychol.
„Predpokladám, že si ho poslal za Mcnairom, inak by už dávno kládol odpor,“ zavrčal nahnevane.
„Samozrejme, Severus. Jeho zázračné ruky dokážu divy, po hodine v jeho prítomnosti ma mladý pán zúfalo volal späť k sebe. Teraz sa už nebude vôbec vzpierať, poslúcha ma úplne na slovo len, aby som ho tam znova neposlal. No tak, vyzleč sa snáď nie si hanblivý,“ prikázal mu pobavene.
„Toho sa nedočkáš. Dám ti niečo iné, čokoľvek, ale na niečo také môžeš pokojne zabudnúť.“ Namrzene si ho premeral a ledva zatínal päste. Strácal nad sebou kontrolu.
„Temný pán sa nepoteší, keď mu oznámim, že nechceš spolupracovať. Mcnairova starostlivosť sa môže ujsť aj tebe...“ zamrmlal nahnevane.
„Neprovokuj ma, vlk!“ zahrmel Snape. Vytiahol prútik a pôsobivo ním zamieril na drzého vlkolaka.
„Sectum...“ nedokázal doriecť zaklínadlo. V prútiku niečo puklo a cítil ako ho tlaková vlna odhodila rovno na posteľ. Šaty mu zázračne zmizli a úhľadne sa poskladali na kopu pri dverách.
„Nenamáhaj sa, Severus. Tvoj prútik Temný pán zabezpečil, aby si nemal možnosť uniknúť,“ odsunul od seba Rona a sadol si na telo, ktoré sa snažilo dostať z jeho dosahu.
„Ty špinavý prašivý vlkolak!“ zvrieskol Snape. Mykal sa ako ryba chytená v sieti, ale Greyback bol vďaka svojím schopnostiam omnoho silnejší.
„Len pokojne,“ starší muž mu opatrne zdvihol ruky a priviazal ich o posteľ pomocou akéhosi vopred pripraveného magického povrazu. Greyback lačne pobozkal Rona.
„Choď po gél, ale nemusíš sa priveľmi ponáhľať. Trochu si oddýchneš, mladý. Severus má dnes prednosť,“ majetnícky ho udrel po zadku a nekompromisne vyslal do kúpeľne.
Ron bez slova poslúchol. Pomaly podišiel k dverám a zabočil do úzkej chodby. Vlkolak mal dosť veľký apartmán, pretože sa momentálne tešil priazni svojho pána.
Greyback mu roztiahol nohy tak prudko, až mu na stehnách naskákali modrasté fliačky. Naklonil sa nad neho a vsunul mu koleno medzi nohy, aby nemohol zmeniť polohu. Perami sa prisal na jeho bradavku a jemne ju dráždil jazykom. Penisom sa pritom obtieral o jeho brucho.
Ochutnal aj druhú a nebral vôbec na vedomie, že sa ho Snape snaží kopnúť.
„Zabijem ťa, Greyback,“ zavrčal tlmene.
Vlkolak sa uškrnul a presunul svoju pozornosť na jeho otvor. Prenikol doňho jazykom a zdvihol mu nohy, tak aby mu neprekážali, vyložil si ich na plecia. Chvíľu ho opatrne dráždil.
Ryšavý chlapec vošiel dovnútra a podal mu tubu s gélom. Greyback spokojne nabral dostatočné množstvo. Na smrťožrútov musel brať v tomto smere ohľad. Pobozkal ho na pery, prenikol doňho prstami a dôkladne ho pripravil. Snape kričal a vzpieral sa. Cítil ako doňho vstupuje penis, ktorý si na tom mieste vôbec neprial. Kĺzal sa hlbšie do jeho tela, otvor sa pomaly poddával a vlkolak mal voľný prístup k jeho tajným zákutiam.
Greyback sa pohyboval rýchlo priam živočíšnym tempom a nedal sa len tak ľahko zastaviť. Snape bol stále trochu napätý, ale ani to mu nepomohlo zbaviť sa neželaného milenca. Greyback si ich spojenie užíval, dotýkal sa ho a spokojne vdychoval jeho vôňu.
Ron sedel na zemi a pozoroval ich.
Greyback mu masíroval penis a cítil ako mu v rukách pomaly tuhne. Snape sa mykal v putách, ale jeho zradné telo vychádzalo v stretí milencovi a chcelo ho prijať. Už dávno nemal sex a zjavne mu to chýbalo.
Vlkolak bol hotový veľmi rýchlo, nesnažil sa to zbytočne predlžovať. Ostal ešte chvíľu spojený s partnerom, akoby sa od neho vôbec nechcel oddeliť. Ostal ležať na svojom milencovi, prevliekol cez nich prikrývku a okamžite zaspal.
„Weasley, zbavte ma tých pút!“ chladne prikázal Snape. Spotené telo vlkolaka, ktoré sa naňho lepilo sa mu pochopiteľne hnusilo.
Ron však neodpovedal. Mcnair ho príliš poškodil. Rozum bol síce v poriadku, ale duševné schopnosti sa znížili len na úroveň otroka, ktorý počúva svojho pána. Snapovým slovám nerozumel a nerešpektoval ich, lebo on nebol jeho pánom.
Vliezol do postele, pomocou prútika odpratal zvyšky ich vyčíňania a ľahol si k nim.
„Weasley, vy mi nerozumiete, to vôbec nie je dobré...“ poznamenal Snape.
Chlapec zavrel oči a zaspal, akoby ho niekto len naprogramoval na určité činnosti.

***

„Dobré ráno, pán Riddle,“ pri uchu mu zaznel nepriateľský hlas. Harry znechutene otovoril oči a pokúšal sa postaviť. Uvedomil si, že visí na akejsi kovovej konštrukcii a ruky aj nohy ma priviazané tak, aby sa vôbec nemohol pohnúť. Všade vládla tma a muž, ktorý pri ňom stál bol oblečený ako kat.
„Váš priateľ Ronald Weasley ma tiež prednedávnom navštívil a teraz s ním už nebudú žiadne problémy. Môžete sa spoľahnúť, že ja sa postarám, aby ste vo všetkom vyhoveli Temnému pánovi. On tu však nie je a nikto vám nepríde pomôcť. Teraz ste môj a váš život visí na vlásku...“ pomocou prístroja jeho telo až bolestne narovnal. Chlapcovi mimovoľne vyhŕkli do očí slzy. Mal pocit, že sa hneď o niekoľko centimetrov predĺžil.
„Vitajte na mieste horšom než je Azkaban. Mám tu pár nových väzňov, ktorých si musím obzrieť, tak majte chvíľku strpenia, hneď sa vám budem venovať.“
Nechal ho samého v tme a rýchlo sa ponáhľal do ďalšej cely.
Harry sa zhlboka nadýchol. Nenávidel Voldemorta viac než kedykoľvek predtým. Cítil takú strašnú zlosť, až mal chuť rozbiť celú miestnosť.

17. 5. 2008

Nová poviedka

http://www.deathworld.mysteria.cz/

nová poviedka, tu na blogu sa nič nemení...všetko bude pridávané sem, ale chcem si vyskúšať aké je to mať web. Tak len preto a táto poviedka mi sem nesedí, lebo tu na alternativnom svete, chcem mať real slash a to ostané...

9. 5. 2008

5. kapitola Bábkar

Varovanie: slash, násilie, mučenie, incest... skrátka odraz mojej nálady, celkom presný.... od 18 rokov (sťažnosti sa neprijímajú, kto začne čítať vie o čom to je a takisto aj je oboznámený s vekovou hranicou)

Kopol ho. Urobil to, aj keď vedel, že bude nepochybne potrestaný. Takisto sa mu podarilo ho aj uhryznúť. Z pier Temnému pánovi vytieklo pár kvapiek krvi. Rana bola dosť hlboká a telo, ktoré pevne držal sa pod ním neustále zmietalo. Harry odmietal akýkoľvek dotyk, krútil sa a vrtel, odťahoval, akoby od toho závisel jeho život.
„Ty sa chceš so mnou zahrávať. Je to od teba veľmi nerozumné,“ Temný pán ho pobozkal napriek svojmu zraneniu. Bolesť nikdy nepovažoval za až takú odpudivú. Ani takýto spôsob lásky mu nebol cudzí. Tak pevne stisol jeho ruky, až mu zaprašťali kosti.
„Pusti ma!“ podráždene zavrčal Harry a pokúšal sa ho opäť od seba odtlačiť. Nechcel sa s ním bozkávať a cítiť jeho telo, pri svojom to bolo preňho hotové utrpenie.
Temný pán ho nepočúval. Poháňala ho len zlosť a urazená hrdosť. Nezniesol odmietnutie. Všetci ľudia, ktorí sa odvážili mu odporovať umreli jeho rukou. Tak sa správal ku každému, bez rozdielu. Či už šlo o obyčajného čarodejníka alebo smrťožrúta. Záporná odpoveď vždy bola len ďalším dôvodom na použitie prútika.
Obrátil ho na brucho a priložil a prútik mu namieril na chrbát. Bolesť, ktorá nemala poškodiť jeho telo, ním trochu zatriasla. Vykríkol, keď si všimol čerstvé rany, ktoré sa mu začali objavovať na tele. Všetko ho pálilo. Vnímal odozvy bolesti, ktorá trýznila, každý kúsok jeho tela. Harry sa zadychčane oprel o rám postele. Nevládal s ním ďalej bojovať.
Temný pán držal prútik v takej polohe, aby mohol premyslene pôsobiť proti jeho snahám dostať sa z postele. Napriek tomu sa o to naďalej pokúšal. Sklonil prútik a zahojil tie najhoršie poranenia.
„Moje slovo je zákon, Harry. Ty si to musíš zapamätať. Ak budeš poslušný zahrniem ťa poctami, o ktorých sa ti ani nesnívalo. Všetci sa pred nami sklonia, už sa nikto neodváži vzdorovať. Len my dvaja... spolu dokážeme všetko, čo budeme chcieť...“ vôbec si nevšimol, že mu tým spôsobil aj vykĺbenie členka. Jeho noha ostala v akejsi neprirodzenej polohe. Chlapec nahlas vykríkol. Chcel sa obrátiť, ale ruky Temného pána mu to nedovolili. Prenikol do jeho tela a pomaly sa posúval hlbšie do jeho vnútra.
„Zhlboka dýchaj,“ poznamenal chladne. Nezáležalo mu na chlapcových pocitoch. Rozhodol sa ho nerešpektovať a on mu nemienil túto chvíľu vôbec spríjemňovať. Nie za takýchto okolností.
Harry zdesene privrel oči. Noha ho príšerne bolela a telo mal ako v ohni. Nevládal sa vôbec hýbať.
Do miestnosti neochotne vstúpil tmavovlasý muž. Harry cítil, že tlak povolil. Uľahčene si vydýchol. Bol tomu človeku vďačný, že prišiel práve v tom správnom okamihu. Temný pán z neho vykĺzol a zahalil sa do prikrývky.
„Môj pane, mrzí ma, že vás musím vyrušiť, ale Dumbledore dostal Nagini,“ výrazne bledý Snape ledva odtrhol zrak od postele.
Temný pán bez slova vstal a rýchlo si obliekol habit. Bol rozzúrený, lebo musel pustiť svojho partnera a takisto mu hrozilo nebezpečenstvo straty jedného zo svojich tajomstiev.
„Ostaň tu, Harry. Nepováž sa opäť protiviť mojej vôli,“ varoval ho drsne.
Chlapec jeho slová úplne ignoroval. Zakrútil sa hlbšie do prikrývky a oči nechal aj naďalej zatvorené. Musím sa odtiaľto dostať... Nesmiem mu to dovoliť... On sa vráti a bude chcieť pokračovať...
Pomaly zliezol z postele a chcel sa obliecť, ale členok ho príšerne zabolel. Opäť padol na posteľ. Nemohol vstať. Cítil ako mu nepríjemná chuť stúpa až do úst. Predklonil sa, naplo ho a na dlážke po ňom ostala dosť nepríjemná zmes toho, čo predtým zjedol.
S námahou sa dotackal k svojmu oblečeniu, na jednej nohe skackal až k dverám. Chcel sa pred ním niekam schovať, aby sa ho už nedotýkal.
Podarilo sa mu otvoriť dvere, ale hlavou vrazil do niečoho tvrdého. Zosunul sa do náručia nejakého muža.
„Čo sa stalo, Harry? Si zranený?“ pri uchu mu zaznel hlas jeho učiteľa mágie. Na tvári mal opäť masku a pôsobil trochu unavene. Stále sa nedokázal úplne spamätať s pánovej návštevy, ale bol vďačný zato, že dodržal slovo. Mal svoju lásku pri sebe a už nemusel žiť oddelený od bytosti, ktorú potreboval. Svetlovlasý chlapec zmätene privrel dvere a ostal stáť pri nich.
„Moja noha, asi bude zlomená...“ chladne vyprskol syn Temného pána.
„Pozriem sa na to. Ak to bude niečo vážne zavoláme radšej liečiteľa,“ posadil ho na posteľ a opatrne vyhrnul habit, tak aby sa mohol dotknúť zranenej nohy. Harry bolestne zastonal.
„Áno, bolo to len vykĺbené, ale zrejme si vykonával príliš prudké pohyby a kosť to nevydržala. Na toto si sám netrúfam. Nie som až taký zdatný v týchto veciach. Neopováž sa pohnúť. Budeš tu sedieť, kým sa nevrátim! Adam tu ostane s sebou.... “ vyšiel z izby. Pre istotu dvere uzamkol pomocou prútika. Bolo mu jasné, že chlapec chce odísť, ale vedel, že by to len viac podráždilo ich pána.
„Ahoj, čo tu vlastne robíš?“ pokúsil sa nadviazať komunikáciu. Harry si zamračene pridržiaval zranenú nohu, ale napriek tomu bol zvedavý na nový prírastok v sídle temnoty. Nebolo mu jasné, odkiaľ sa tam vzal chlapec, ktorý by mohol byť pokojne jeho rovesníkom.
„Ahoj, ja som tu s bratom. Vzal ma z domova a priviedol ma sem,“ neochotne odvetil Adam.
„Pokojne si vezmi stoličku, nemusíš stáť pri dverách. Ty si nechodil na Rokfort, však?“ noha ho bolela, tak sa pokúšal niečím rozptýliť. Bolo to príjemné stretnúť niekoho, kto mu môže toho povedať viac než všetci ostatní.
„Nie, ja som z Durmstrangu. Chodil som tam až, kým otca neobvinili z vraždy. Potom som si nemohol dovoliť kupovať veci do školy...“ objasnil zahanbene. Pôsobil veľmi ustráchane a nervózne, akoby práve videl niečo neprístojné.
„Nepočul si náhodou niečo o väzňoch? Trebárs o Ronovi, Hermione alebo o hocikom z rádu?“ rýchlo sa spýtal Harry. Potreboval využiť čas, kým nad ním nebol žiaden dozor.
„Začul som, že Ron Weasley je v osobných komnatách toho vlkolaka Greybacka. Chudák, to mu vážne nezávidím. No pokiaľ myslíš Hermionu Grangerovú tak o tej tu kolujú len tie najlepšie chýri. Navštevujú ju takmer všetci smrťožrúti. Aj teraz sú asi niektorí z nich v podzemí, počul som nejaké zvuky, zrejme sa zas venujú tej svojej zábave. Môj brat vravel, že je tu aj akási Tonksová. Tá je zas s Lestrangeovou a jej manželom. Tiež na tom zrejme nebude najlepšie. Nejakého Lupina vraj včera skoro zabili... údajne si ho nechali nejaký vlci z Greybeckovej svorky a nesprávajú sa k nemu práve najlepšie. Viem, že by som ti to nemal hovoriť, ale to čo sa tu deje je skrátka príšerné. Nechcem tu ostať, “ zahanbene sklopil zrak a vzal si stoličku. Neochotne ju prisunul bližšie k posteli a sadol si.
„Neboj sa ja nikomu nič neprezradím. Nemusíš sa báť, ja nie som s nimi. Vlastne nútia ma tu ostať, proti mojej vôli. Môj otec sa zbláznil a ja neviem, ako ho mám zastaviť,“ pošúchal si opúchajúcu nohu a zaujal pohodlnejšiu polohu.
„Bude ti vadiť ak to odstránim?“ ukázal prútikom na nechutne pôsobiacu masu.
„Nie, len to pokojne urob. Bolo mi trochu zle, mrzí ma, že si to musel vidieť,“ váhavo zdvihol zrak a túžobne sa pozeral na svoj prútik. Mohol by toho chlapca niekam poslať a konečne sa oslobodiť od toho všetkého. Pomôcť Ronovi a Hermione, obom im dať najavo, že na nich nezabudol.

***

„Pán mal pravdu, bola by veľká škoda zabiť ťa. Môžeš byť pre mňa užitočný,“ Greyback prudko strhol prikrývku zo svojej najnovšej obeti. Ron tlmene zavrčal a pritisol kolená bližšie k sebe.
„Zbytočne sa brániš. Aj tak sa ma budeš musieť naučiť poslúchať. So mnou nie sú žiadne žarty, chlapče. Veľmi rýchlo si zvykneš tak, ako aj tvoja kamarátka Hermiona. Prisal sa na jeho pery a rukou majetnícky prechádzal po vychudnutom tele. Ron odmietal jesť. Nechcel nič prijať z rúk nepriateľa. Bol úplne vysilený a váha Greybackovho tela naňho nepôsobila práve najlepšie.
„A budeš aj jesť. Pán si ťa chce nechať živého a mne to tiež vyhovuje. Už dávno som pri sebe nemal takého úžasného spoločníka. Naši ľudia si ma veľmi nepúšťajú k telu, lebo vodcovia si vždy udržiavajú odstup, ale ty vo mne prebúdzaš tie najdesivejšie inštinkty. O chvíľu spoznáš moju druhú stránku. Dnes je totiž spln a len kvôli tomu, aby som ťa neroztrhal som si nechal pripraviť elixír...Staneš sa jedným z nás,“ ľahol si vedľa neho a pomaly sa presúval i citlivej oblasti.
Obrátil chlapca k sebe a držal ho v tesnom zovretí. Vychutnával si pach mladého tela, ktoré mu za zásluhy patrilo.
Chlapec sa už od neho neodtláčal. Mlčky prijímal jeho dotyky a podvedome privieral oči.

***

Temný pán sa vrátil do sídla až neskoro v noci. Svojho hada zo sebou nemal. To poriadne zhoršilo jeho náladu.
Keď sa vrátil do izby, Harry už spal. Dali mu elixír, aby s v noci nikde netúlal. Obávali sa, že keby aj on nečakane zmizol, všetci by museli trpieť pod prísnou rukou Temného pána.
Ľahol si k nemu. Už nechcel nechávať chlapca samého, pokiaľ to nebude výlučne nutné. Dumbledore ho chcel späť, ale on mu to nemienil dovoliť. Nechcel sa s nikým deliť o svojho syna.
Pevne ho objal okolo pása a pritisol k sebe. Potreboval sa trochu upokojiť a dosiahnuť, aby mohol svoju myseľ oslobodiť od zbytočného hnevu.