Varovanie: kurzívou je označená komunikácia v parselčine
Voldemort znechutene prešiel rukou po liste, ktorý dostal od svojho syna. Nedokázal pochopiť, prečo sa k nemu opäť začal správať odmietavo. Jednoducho mu oznámil, že Vianoce uňho stráviť nechce.
„Už som plnoletý a môžem si sám vybrať miesto svojho pobytu...“ červené oči sa šokovane rozšírili. Temný pán nahnevane čítal ďalej a tváril sa čoraz hrozivejšie.
„Čo sa týka tej záležitosti s Dracom, viem, že je to tvoja práca a žiadna svadba nebude...“
„Nagini, zožeň mi Luciusa. Chcem tu mať nastúpených všetkých smrťožrútov. Dnes večer sa zastavíme u Weasleyovcov!“ zasyčal na svojho hada. Nagini sa okamžite odplazila z miestnosti. Bolo to oveľa lepšie poslať za nimi zúrivého hada, ako zvolávať ich bežným spôsobom.
Voldemort zamieril do svojich osobných izieb. Na posteli našiel ďalší lístok.
Náš syn ma požiadal, aby som za ním prišla.
***
„Ahoj, Percy. Nepridáš sa k nám?“ Fred sa pokúšal upútať pozornosť svojho brata. Už niekoľko hodín si ho doberal kvôli jeho manželke. Mal ju priviesť ukázať rodine práve na Vianoce. Oženil sa veľmi nečakane a nikomu nič nepovedal, preto bol terčom rodinnej zábavy.
„Nie, ja nemôžem. Musím ešte niečo vybaviť...“ neustále sa díval z okna, akoby sa bál, že sa do ich domu bude pokúšať dostať horda smrťožrútov.
„Neboj sa, ona príde... Len by si nám o nej konečne mohol povedať niečo bližšie,“ George mu rýchlo postrapatil vlasy a pokúšal sa mu na nos nasadiť akýsi zvláštny druh štipca.
Derek, ktorý prišiel len nedávno spolu s Ronom, Hermionou a Ginny, sa pokúšal Percymu vyhnúť. Radšej vošiel do kuchyne a objal svoju matku, ktorá takisto dorazila len pred chvíľou.
„Otec ťa sem pustil?“ opýtal sa potichu. Bol rád, že je s ním, ale začínal mať podozrenie, že sa trochu unáhlil.
„Nechala som mu odkaz,“ odvetila znepokojene. Nechcela len tak odísť, ale vedela, že Derek do sídla nepríde. Nemala tak často možnosť byť s ním.
„Tak to bude problém. Určite sa rozzúri, lebo aj ja som mu nechal odkaz,“ ten jeho však vôbec nebol slušný. Skôr bol plný vzdoru a drzosti.
„Veď si mi predsa napísal, že on s tým súhlasí. Ako si mohol byť taký nezodpovedný?“ začínala tušiť, že ich výlet sa neskončí dobre. Vedela, že odporovať Temnému pánovi nie je vôbec ľahké. Nikdy jej nič neprepáčil. Každá chyba mala hrozivé následky. Helga bola oveľa radšej, keď sa nezdržiaval v jej blízkosti. Svojmu synovi to nepovedala, ale občas si vyslúžila aj mučiace zaklínadlo. Ostala s ním, lebo sa bála, že by to mohol považovať za zradu.
„Mami, ja som nechcel... Nahnevalo ma to, že si mám vziať Draca... Mrzí ma to,“ nechcel všetkých zatiahnuť do konfliktu so svojím otcom. Nedokázal však pochopiť, ako je možné, že aj ona s tým súhlasí.
„O tom som vôbec nevedela. Myslíš si, že mne dovolí o niečom rozhodovať. Ani sa neobťažoval mi oznámiť, že chce, aby si sa oženil. Nemôžeme tu ostať, Derek. Tí ľudia si nezaslúžia, aby sem prišli smrťožrúti. Bojím sa hnevu tvojho otca.“
Derek sa chystal niečo povedať, ale prerušil ho silný výbuch. Dvere sa rozleteli a ochranné kúzla okolo nich len bezmocne presvišťali. Výbuch odhodil Helgu k stene. Bol taký silný, že sa celý dom triasol.
Molly Weasleyová pustila na zem moriaka a okamžite uchopila prútik. Práve bola poňho spolu s Lupinom, ktorého k nim tiež pozvala.
Dovnútra ich domu vstúpil Temný pán. Sprevádzali ho smrťožrúti. Očividne boli nadšení tým, že sa mohli pobaviť s deťmi pracovníka ministerstva.
Prútik držal hrozivo namierený a znechutene sa obzeral po tom skromnom príbytku. Všetky ručičky na hodinkách sa presunuli na nápis smrteľné nebezpečenstvo.
„Mami, myslím, že bude lepšie keď pôjdeš do izby za dievčatami. Radšej utečte... Vezmi ich preč...“ pošepkal jej nervózne.
„V takomto stave ťa nebude počúvať. Dávaj si pozor, Derek. Hlavne sa nesnaž ho ešte viac rozhnevať. Mala by som tu ostať s tebou, ale s dievčatami je aj tvoj brat... Nebolo by dobré, keby ho do toho zamiešali,“ musela mu to povedať, vôbec nevedela, ako to dopadne. Bála sa najhoršieho.
„Kto? PREČO STE MI PRI MERLINOVI, Nič NEPOVEDALI!“ nechápavo odvetil Derek. Na malú chvíľu sa na jeho tvári usadil výraz podobný otcovmu.
„Prepáč mi, teraz naozaj nemôžem vysvetľovať. Musíme urobiť, to čo je potrebné. Obaja sme urobili chybu. Musíme ísť...“ prešla cez otvor, ktorý predtým býval dverami a zamierila do horných izieb.
Derek rýchlo zastavil pána Weasleyho. „Nechoďte tam nepripravený. Voldemort sem prišiel. Musíte vytiahnuť prútik,“ veľmi rád by ho z toho vynechal, ale dole bolo príliš málo ľudí. Bál sa, že otec ublíži jeho priateľom.
„To nie je možné? Toľko ochranných zaklínadiel a on je tu?“ naprázdno preglgol a siahol na svoj prútik.
„Držte sa v úzadí. Pokúste sa dostať preč svoju rodinu. Pokiaľ to bude možné, nechajte ma s nimi samého...“ Derek ho ťahal k polorozpadnutým schodom. Museli kráčať opatrne, aby nespadli.
„Derek, ale to...“
Výjav, ktorý sa im naskytol im takmer vyrazil dych. Molly Weasleyová mala súboj s Voldemortom. Pomáhal jej však aj Lupin. Smrťožrúti sa pomaly rozmiestňovali po dome. Niektorí sledovali súboj, ale väčšina z nich sa zabávala mučením Freda, Georga a Percyho.
Derek kúzlom odhodil Voldemortových protivníkov nabok. Chcel s ním ostať sám a nemienil dovoliť, aby ich zabil.
„Otec, pozhovárajme sa...“ pokúšal sa ho odhovoriť od takého neuváženého činu.
„Ty si tu vôbec nemal byť. Ako je možné, že nedokážeš pochopiť jednoduchý príkaz? Ja rozhodujem o tom, u koho budeš bývať!“ zhovárali sa síce po parselsky, ale aj tak bolo každému jasné, že sa práve hádajú.
„Prečo si mi nepovedal, že mám brata? To by som ti zas mohol vyčítať ja, ale vidíš, vôbec sa nehnevám. Títo ľudia nemôžu zato, že sme obaja úplne rovnakí. Tak už konečne prestaň, otec!“
Neuvedomil si, že poslednú vetu nechtiac nepovedal v parselčine. Všetci náhle stíchli. Harry si všimol, šokované tváre Ginny, Rona a Hermiony. Napriek jeho pokynom sa všetci rozhodli ostať v dome. Ako posledná prišla aj jeho matka a na rukách mala asi tak dvojročného chlapca. Fyzicky sa viac ponášal na svoju matku ako na otca. Nos mal však trochu sploštený.
„Derek, to nemyslíš vážne. On a ty... nemôžete predsa byť...“ nervózne vyjachtal Lupin.
„Áno, je to pravda, Remus...“ neochotne pripustil Derek. Nespúšťal zrak zo svojho malého brata. Dodnes ani nevedel, že existuje a sústredil sa len naňho.
Jeden zo smrťožrútov sa oddelil z davu a pevne zozadu objal Dereka. Cítil sa zvláštne, akoby ho niečo zdvihlo a ťahalo do víru farieb. Bolo to prenášadlo.
V dome Temného pána ho na chvíľu pustil. Stiahol si kapucňu a ukázal mu svoju tvár.
„Zabudol si, že máme byť spolu? Tak ti to musím pripomenúť,“ Draco sa zľahka prisal na jeho pery.
