„Harry, preber sa! Musíš otvoriť oči,“ niekto mu položil na čelo mokrý obklad. Opatrne ho prikryl a odmeral mu teplotu. Už niekoľko hodín sa ho pokúšal prebrať. Dosiaľ však nejavil takmer žiadne známky života.
„Kde som to?“ chlapec si zúfalo prešiel rukami po tele. Všetko ho bolelo. Vôbec si nespomínal na mučenie. Keď otvoril oči všimol si, že má na sebe zvláštny zelený habit s motívom hada na rukávoch.
„V spálni nášho Pána. Požiadal ma, aby sa som sa o teba postaral,“ Patrick mal na sebe rovnaký habit a bol až príliš bledý. Triasol sa, akoby ho niečo poriadne bolelo pri každom pohybe.
Harry sa ho pokúsil dotknúť. Opatrne prehrabol medzi prstami tú zvláštnu látku. Mal pocit, akoby z nej sálalo niečo magické.
„Čo sa stalo? Naposledy si spomínam, len na to, že ma Temný pán odsúdil na tri dni pobytu v mučiarni. Potom už neviem vôbec nič... Prečo sme oblečení rovnako? Prosím, vysvetli mi to,“ pevnejšie ho primkol k sebe. Svojmu učiteľovi dôveroval.
„Sme milenci Temného pána. Toto oblečenie má v sebe kúzlo, ktoré nám má zabrániť v styku s niekým iným. Mne pán udelili výnimku, ale týka sa len Adama. Ak ma bude chcieť, môžem sa ho dotýkať, ale čo sa týka iných ľudí je to nemožné,“ zahanbene sklonil hlavu. Nebolo preňho ľahké niečo také vysvetľovať svojmu študentovi.
„Čože? Chcete tým snáď povedať, že sa môžem milovať len s ním?“ chlapec sa zúfalo posadil na posteli. Hlava sa mu krútila, ale vôbec na to nedbal.
„Áno, presne tak. Pri inej osobe nepocítiš vzrušenie. Len, ak on dá súhlas, že to smieš urobiť. Je to veľmi málo používané kúzlo čiernej mágie, dokonca sa už o ňom ani nehovorí, ale používajú ho čistokrvné rodiny, ak sa náhodou medzi snúbencami vyskytne príliš veľký odpor. Vlastne je to jedno, čo si oblečieš. Ak to aj dáš so seba dole, kúzlo stále bude fungovať,“ odvetil, keď si všimol, že chcel habit zo seba zobliecť.
„To predsa nemôže! To nie je možné!“ od zlosti sebou poriadne zmietal. Bolo to príšerné.
„Sám sa mu ponúkneš... Keď sa ťa dotkne, nedokážeš odolať. Aj keď ti dovolí sa brániť, aj tak neunikneš. Všetko závisí len od neho...“ už s tým mal svoje skúsenosti. Temný pán si ho minulú noc takmer vzal pred smrťožrútmi. Mal ho na kolenách a hladil ho počas jedného zo stretnutí. Našťastie ho potom veľmi rýchlo odniesol do spálne a urobil to radšej bez svedkov.
„To nie je ani zďaleka všetko. Možno by si mal vedieť, že ministerstvo padlo. Temný pán prevzal nad všetkým kontrolu,“ ustarostene ho zatlačil späť do postele.
„Oni sa vzdali? Čo Rokfort? Moji spolužiaci ... muklovia...“
„Neviem, Harry. Naozaj netuším čo sa tam deje, ale viem si to predstaviť,“ podal mu pohár vody. Donútil ho aspoň trochu sa napiť.
„Čo tu robí Malfoy? Prečo spí na posteli vedľa mňa?“ všimol si, že je tam, až keď sa svetlovlasý chlapec k nemu obrátil. Očividne bol v hlbokom spánku a vôbec nič nevnímal.
„Temný pán si ho vybral ako svojho tretieho milenca. Ten chlapec ešte vôbec nič netuší. Dnes v noci si ho zrejme vezme, tak ako to urobil s nami...“
„On o tom vie?“ vyprskol vodu na svoje oblečenie.
„Už sa to dozvedel. Hrozne vystrájal, tak ho museli uspať, ale svojmu osudu aj tak neunikne...“
„Prečo ho dali sem?“
„Toto je izba určená pre nás... Sme len hračky na pobavenie, mrzí ma, že ti to musím povedať, ale tvoj otec už nejaví záujem o to, aby si sa ďalej vzdelával. Dokonca nemáš právo už ani nosiť prútik,“ musel mu všetko objasniť, kým nepríde Temný pán.
„Ja som predsa jeho syn! Ako si to vôbec predstavuje! Nie som žiadny sluha!“ okamžite vstal z postele.
„Harry, ľahni si. Ešte nemôžeš vstávať. Okrem toho dvere sú zamknuté kúzlom. Smrťožrúti oslavujú víťazstvo. Budem tam musieť ísť, ale ty našťastie môžeš ostať tu s Dracom. Nie si dosť silný. Pobyt v mučiarni ti rozhodne neprospel,“ nekompromisne ho vrátil späť do postele a poriadne pozakrýval.
„Chcem ujsť!“ zavrčal Harry a pokúšal sa ho od seba odsotiť.
„Ministerstvo ti nepomôže. Všetci sú na jeho strane alebo začarovaní... Vrátili by ťa k nemu. Všetko by sa zbytočne skomplikovalo. Dnes ti naozaj nič nehrozí... Môžeš mi veriť...“
***
„Ste si istý, že to chcete urobiť?“ zamrmlal neveriacky. Niekoľko minút sa okolo neho prechádzal a všetko poriadne kontroloval.
„Áno, Edgarus... Toto telo umiera kvôli zničenému horcruxu, ja nemôžem ešte odísť. Vyvolený nás opustil, Temný pán získava silu...“ Albus Dumbledore pokojne sedel na stoličke. Bol spútaný a nahý pred starým čarodejníkom, ktorý pracoval na oddelení záhad.
„Ten proces je nestabilný, Albus. Nemusí to vyjsť. Okrem toho som to na živých ľuďoch nikdy nevyskúšal,“ kontroloval prístroje, čistil od prachu zanesené flakóny s magickou tekutinou.
„Nezáleží mi na tom. Ak zomriem, nebudem sa na teba hnevať. To telo, ktoré som si mi vybral je bez duše... Zaslúži si opäť fungovať,“ už sa rozhodol a nikto ho nedokázal odhovoriť.
„Urobím to, ak si to naozaj želáte, ale začať s tým kúzlom musíte vy. Vezmete prútik a spustíte to sám. Ale ešte ráz vás musím upozorniť, že ak budete pokračovať môže sa úplne zmeniť vaša osobnosť... Získate pocity človeka, do ktorého sa. Stalo sa nám to pri potkanoch, keď sme ich bližšie preskúmali... Jedinec A začal byť ovplyvnený správaním jedinca B,“ chcel sa pustiť do ďalšieho zložitého vysvetľovania, ale bradatý čarodejník ho posunkom zastavil.
„Som pripravený,“ odvetil presvedčivo.
„Tak dobre, skúsime si to kúzlo najprv cvične,“ Vložil mu prútik do ruky. Predviedol mu spôsob správneho mávnutia pri takom zložitom zaklínadle. Potom ustúpil do bezpečnej vzdialenosti. Prútikom spustil proces premeny.
Dumbledore mávol prútikom a vykríkol zaklínadlo. Srdce sa mu zastavilo, ostal visieť na lanách. Energia pretiekla do tela ležiaceho na posteli. Bolo už bez duše, tak si dovolil ho použiť.
„Albus, počujete ma? Ste to vy?“ Nedotknuteľný obozretne pristúpil k nemu. Skontroloval mu pulz. Telo mladého chlapca sa pohlo. Oči sa mu otvorili. Všimol si, že je nahý a úplne odhalený. Rýchlo si rukami zakryl intímne partie. Čarodejník ho okamžite prikryl. Odpojil mu z rúk, úst a nosa hadičky.
„Áno, samozrejme. Mám pocit, akoby ma niečo poriadne udrelo. Kde to vôbec som a kto ste vy?“ nervózne si prešiel rukou po vlasoch.
„To vôbec nie je dôležité. Chcem, aby ste mi povedali vaše celé meno... Budem sa na vás dívať a vy na to budete myslieť. Nemusíte povedať ani slovo, len si to myslite,“ vyzval ho pokojne.
„Ja neviem, je to čudné...“
„Poslúchnite.“
Čarodejník preskúmal jeho myseľ. Chlapec mal spomienky riaditeľa školy, ale nebolo to celkom tak. Jeho osobnosť sa zmiešala s riaditeľovou.
Som Ralph, ale predtým som sa volal Albus Dumbledore a bol som riaditeľom strednej školy čarodejníckej.
„Donesiem čisté oblečenie. Len si pekne ľahnite a nikam sa neponáhľajte. Najprv si musíte všetko dobre rozmyslieť. Máte dostatok času... Prinesiem aj vaše doklady... A aké je vlastne vaše terajšie priezvisko?“ nejako to v tých papieroch prehliadol. Vedel, že telo chlapca pochádzalo z bojov s Temným pánom. Našli ho na ulici, zrejme vypustil dušu do útrob dementora.
***
„Babka sa zbláznila,“ Neville pevne držal v rukách list, ktorý práve priniesla sova. Zdesene hľadel na až príliš známe písmo. Už po tretí raz čítal ten zvláštny odkaz, stále od neho nedokázal odtrhnúť zrak.
Neville, viem, že škola už končí, ale domov sa nevracaj. Mám veľké problémy... Nemôžeš prísť. Skús sa načas niekam schovať. Všetko ti vysvetlím neskôr.
Ps: domov v žiadnom prípade nechoď.
„Asi by si ju mal poslúchnuť. Zrejme má na to dobrý dôvod. Mohol by si trebárs ostať u Ginny,“ rýchlo navrhla Olive.
„Je to fakt zvláštne, že všetci zmizli. Ron, Hermiona, ešte aj profesor Snape... Myslím, že bude najlepšie, keď ju poslúchnem,“ začal sa venovať raňajkám a obzeraním učiteľského stola.
„Veru máš pravdu, a tie straty na životoch. To už človek ani nemôže vyjsť z domu. Lestrangeová vraj omylom zabila svoju sestru... Sú toho plné noviny...“ rýchlo obrátila stránku Denného Proroka. Toľko článkov o úmrtiach ešte nikdy predtým nevidela.
„Neville, možno sa mi to len zdá, ale vidím, že sem ide... Lucius Malfoy,“ okamžite zrolovala noviny a pevnejšie stisla v ruke prútik.
„Ten odporný pokrytec, asi prišiel po veci svojho syna. Pochybujem, že sa ešte vráti. Podľa všetkého už tiež nie je medzi živými,“ prestal jesť a obrátil sa na stoličke. Videl ako svetlovlasý smrťožrút zamieril rovno k učiteľskému stolu. Keďže ani riaditeľ nebol prítomný, oslovil profesorku McGonagallovú.
