Život predstavuje tú najťažšiu a najnáročnejšiu školu. Neexistujú použiteľné opakovania, nič sa už nemôže vrátiť späť.
Varovanie pre celú poviedku: temné, slash, rape, sex-pwp, násilie, krv, depresívne, psychologické,... do 18 rokov neprístupné!
nuž dnes mám narodeniny, tak taká skoršia aktualizácia sa pritrafila.
„Nie, nechajte ma!“ vystrašene sa opieral o svojho spoločníka. Stále cítil tie údery, ktoré z neho takmer vyrvali život. Stále to bolo príšerne bolestivé, niečo v ňom sa ledva spamätávalo z toho hrozného šoku.
„Upokojte sa, Weasley. Pozrite sa na mňa a prestaňte kričať!“ chlapcov nárek sa mu vôbec nepozdával. Stále sa rukou držal za brucho, aj keď sa mu ho podarilo včas zachrániť. Zrejme ešte stále pociťoval úzkosť toho drobného stvorenia, ktoré sa ešte len začínalo rozvíjať v jeho vnútri. Severus Snape ho postavil na nohy. Nútil ho prechádzať sa do kruhu, až kým sa nezrútil do jeho náručia. Pritisol sa k nemu. Po lícach mu stiekli nezbedné slzy, ktoré sa pomaly dotýkali aj smrťožrútskeho habitu.
„No tak, Weasley. Viete kto som? Vnímate ma?“ pokúšal sa ho od seba dostať. Nebol by rád, keby ich v takej chúlostivej situácii našiel Temný pán. Odmietol chlapca presťahovať bez jeho súhlasu. Chcel sa s ním najprv rozumne pozhovárať.
„Áno, len stále cítim tú čudnú vec... Nesmiete ma pustiť,“ ledva mu bolo rozumieť. Pohodlne sa oňho opieral. Bezstarostne vyplakával na jeho pleci a očividne si nerobil starosti ani o svoj ďalší život.
„To je v poriadku. Prezrel som vás. Stihli sme zasiahnuť a dieťa bude zrejme v poriadku,“ opäť sa pokúsil ho od seba dostať. Necítil sa vôbec príjemne.
„Dieťa?“ šokovane hlesol Ron.
„Áno, presne tak. Ste tehotný,“ zamrmlal neochotne. Nerád rozoberal práve takéto témy.
„Ja? Predsa...“ zovrel ho ešte pevnejšie. Chvíľu sa bezmocne triasol. Jeho myseľ zrejme dosť neochotne pracovala na vhodnom kandidátovi, ktorý by mohol byť otcom.
„Musíte sa upokojiť,“ podarilo sa mu ho posadiť bez toho, aby sa s ním musel opäť naťahovať. Konečne ho pustil a mohol sa oveľa voľnejšie nadýchnuť.
„Vy viete, kto je otcom toho dieťaťa? Vy to viete, Snape?“ opýtal sa podozrievavo. Hlava sa mu opäť zakrútila. Ledva sa dokázal udržať. Cítil sa čoraz horšie, akoby z neho niekto vysával energiu.
„Nemôžem vám nič povedať. To naozaj nie je moja úloha. Ak chcete môžem vás vziať späť k vašej rodine,“ nechcel sa do toho vôbec pliesť.
„Tak potom to dokončite. Zbavte ma tej veci. Nechcem, aby ma kvôli tomu trápil. Ja som ho nechcel zradiť...Nikdy som nechcel... Moja rodina... nemohol by som sa im pozrieť do očí...nenávideli by ma... ignorovali by ma ako Percyho...Zabite ma. Urobte čokoľvek, len s tým všetkým už skončite!“
Dvere sa prudko otvorili. Záblesk zaklínadla sa prehnal okolo nich. Čarodejníkovi vykĺzol prútik z rúk. Snape však videl, že ho skôr schválne pustil. Chcel mu vtom zabrániť, ale nestihol nič urobiť. Ron sa k nemu dostal prvý. Nemohol proti nemu používať mágiu. Mohlo by mu to ešte viac ublížiť.
*
Malý nenápadný bozk. Ten trpký dotyk reality ho pomaly prevádzal. Bolo mu dobre, ale stále cítil, že niečo nie je v poriadku.
„Vidíš, Lucius. Náš malý priateľ sa už poučil a bude poslúchať,“ Crabbe starší k sebe privinul ich novú hračku.
„Nemám záujem. Myslím na iné veci... Pán chce, aby som zabil svoju ženu a ja vôbec netuším, čo sa vlastne deje...“ nevyťahoval by na svetlo svoje súkromné záležitosti. Za normálnych okolností by všetko preberal za zatvorenými dverami. Potreboval však informácie od zdroja, ktorý ihneď so všetkým nepobeží za Temným pánom.
„Povráva sa, že to ťahá s nejakým muklom....“
„Prestaň špiniť meno mojej rodiny! Neopováž sa niečo také vôbec vysloviť!“ zavrčal chladne.
*
Mladý Slizolinčan opatrne postával pri dverách vedúcich do spálne Temného pána. Mal za úlohu strážiť chlapca. Bol rád, že sa nemusí zapojiť do bojov proti Fénixovmu rádu. Tí nezlomní čarodejníci nejakým spôsobom zistili, kde sa nachádza Pánove sídlo. Všade sa rozpútal boj, zaklínadlá sa odrážali od stien, bolo počuť bolestné výkriky.
Snape ho požiadal, aby sa otočil, keď ho bude ošetrovať. Prútikom si spôsobil dosť škaredé. Kým mu ho stihol vziať, narobil dosť vážne škody. Ryšavý chlapec poriadne kričal. Pokúšal sa opäť dostať k prútiku. Chcel sa zbaviť toho omylu. Chcel zničiť všetko, čo ho delilo od Pána. Nevedel, prečo je od neho závislí. Netušil, či je to láska alebo posadnutosť. Prípadne niečo oveľa nebezpečnejšie. Nedokázal zniesť odmietnutie toho čarodejníka. Chcel, byť jeho hračkou. Prial si to, napriek tomu, že s ním zle zaobchádzal.
Zaklínadlo, ktoré narýchlo vyslovil mu spôsobilo len povrchové poranenia. S tým nebol vôbec spokojný.
„Draco, poď sem. Musíš mi pomôcť ho zdvihnúť. S týmto si sám neporadím. Odnesieme ho k Rupertsovi,“ rozhodol sa využiť služby dosť čudáckeho liečiteľa, ktorý sa staral výlučne o Temného pána. Takmer nikdy nevychádzal zo svojho podzemného sveta. Nové knihy si nechal posielať na falošné meno. Nikdy nebol z ničoho obvinený. Ani jeho žena nemala problémy s ministerstvom mágie. John a Roberta Rupertsovci predstavovali len ďalšiu skupinu ľudí, ktorý sa radšej pridali k nim.
Nikto netušil, že pracujú pre Temného pána. Podľa všetkých záznamoch boli už obaja dávno mŕtvi.
„Naozaj ho zavediete za tým čudákom?“ Draco pevne uchopil ryšavého chlapca. Bol až prekvapivo ľahký, akoby z neho naozaj unikal všetok život.
„Áno, ideme za ním,“ prísne si ho premeral. Stlačil určité miesto na stene. Pred nimi sa odhalila ďalšia tmavá chodba.
„Udržíš ho?“
„Áno, pán profesor. To nebude problém,“ spoločne prešli cez dvere.
„Viete, že tí ľudia sa venujú dosť nechutným veciam...“ od otca toho o nich počul viac než dosť.
„Podľa toho, čo máš na mysli. On má 46 rokov a jeho manželka 15. Neznáša narážky na svoj vek, tak sa hlavne na nič nevypytuj a podľa možnosti vôbec neotváraj ústa. Inferiovia u nich predstavuje hlavný zdroj výskumu. Dokonca skúmali aj dementorov... Hlavne ich rozmnožovacie schopnosti...“ len zľahka mu naznačil s akými ľuďmi sa budú môcť stretnúť.
Snape uzavrel vchod a sebavedome vykročil k dverám, ktoré viedli do tajnej sekcie.
Podržal Dracovi dvere, aby bezpečne preniesol chlapca na lôžko.
Snape sa chvíľu radil s vysokým mužom zahaleným do smrťožrútskeho odevu.
„Musím vás požiadať, aby ste počkali vonku... Pri práci ma nesmie nikto rušiť,“ okamžite ich nasmeroval k dverám.
