Varovanie pre celú poviedku: temné, slash, rape, sex-pwp, násilie, krv, depresívne, psychologické,... do 18 rokov neprístupné!
Predpokladaný počet kapitol: 10
Pár: RW/LV
Prológ
Odteká do tých najhlbších vôd. Prechádza svetmi, ktorých sa nikto nedotýka. Nedokáže vnímať, lebo ho zranili. Nedokáže cítiť, lebo to až príliš bolí. Nedokáže s tým žiť.
To dieťa. Ten ryšavý chlapec, ktorý sa hrával so súrodencami. Ten, ktorý ostal sám ležať na dlážke.
Večne bojoval po boku Vyvoleného. Taký bol osud Rona Weasleyho. Jeho poslanie a povinnosť.
To ho priviedlo do izby plnej bolesti. Plnej tých najhorších spôsobov trápenia. Do sídla toho, najobávanejšieho nepriateľa.
Voda tiekla po úplne doriadenom tele. Chlapec nemal dosť síl ani na zdvihnutie hlavy. Nedokázal sa sám postaviť. Zvládal len dýchať, aj keď aj to bolo preňho dosť problematické.
Napokon predsa len v sebe našiel kúsok sily. Otvoril oči, pohľadom putoval po temných kútoch tmavej cely. Hlava ho bolela, akoby mu po nej niečo poskákalo. Nohy sa mu triasli, ruky ho tiež nedokázali udržať.
„Harry, pomôž mi,“ dusil sa pri vyslovovaní tých slov. Chcel sa posadiť, ale zakaždým pocítil len pálivú bolesť na chrbte.
„Poďte, Weasley!“ niekto ho napokon zdvihol. Pevne ho držal a pomaly sa mu podarilo posadiť ho. Bolesť v zadnej časti tela ho takmer ochromila.
„Takto nemôžem sedieť! Snape? Vy...“ celý sa triasol. Upokojil sa, až keď ho obrátil nabok.
„Áno, ja,“ uštipačne poznamenal smrťožrút. Takisto nevyzeral práve najlepšie, ale zjavne neutŕžil až také vážne zranenia.
„Čo tu vlastne robíme? Prečo sa nemôžem pohn...“ mysľou mu prechádzali zmätené spomienky. Hlava sa mu krútila, všetko ho bolelo a zdalo sa, že krváca. Snapovi to však povedať nechcel.
„Včera večer ste si s Potterom urobili výlet. Opäť ste porušili všetky nariadenia. Pochybujem, že vaša rozbitá hlava znesie viac podrobností,“ zobliekol mu roztrhnutú časť nohavíc. Cítil z neho krv a chcel sa presvedčiť odkiaľ prichádza.
„Čo to rob...“ zúfalo sa snažil zakryť. Až teraz si uvedomil, že má na sebe len zvyšky roztrhaného oblečenia.
„Nebuďte hlúpy! Ste vážne zranený,“ nevšímal si jeho protesty. Tie zranenia ho neprekvapovali ani v ňom nevyvolávali súcit. Šokoval ho prístup Temného pána. Doteraz ani netušil, že má vôbec o niekoho záujem. Staral sa len o záležitosti týkajúce sa ministerstva. Pohrával sa s ich vôľou a neustále ich skúšal, ale nikdy sa nedotýkal svojich nepriateľov.
Vždy si od nich udržiaval odstup.
„Ja viem, ale to ma netrápi. Kde je Harry?“ rozkašľal sa.
„On tu nie je. Dostal sa včas do hradu. K pánovi priviedli len teba,“ veľmi rýchlo ho ošetroval. Naschvál s ním komunikoval, aby odpútal jeho pozornosť.
„Na to si nespomínam. Vôbec neviem, čo sa stalo. Pamätám si len, ako sme sa prechádzali po školskom areály. Potom je všetko príliš zmätené,“ radšej sa ani nesnažil spomenúť si, čo sa odohralo potom.
Bolestne sebou trhol. Na intímnych miestach pocítil nepríjemný tlak. Bolesť. Zrýchlenie. Pohyb. Krik. Červené oči.. Záblesk vychádzajúci z prútika...
„Nehýbte sa. Musíte ešte chvíľu vydržať...“ napomenul ho.
„Dostanete ma odtiaľto?“ zahanbene sa odvrátil, keď si uvedomil, kam sa asi dostala profesorova ruka.
„To nebude také ľahké. Mám rozkaz priviesť vás do spálne Temného pána,“ kúzlom ho očistil od krvi. Hodil mu akúsi čudnú košeľu. Bola príliš krátka a takmer vôbec mu nezakrývala nohy.
„To nemôžete!“ zhodil zo seba zvyšky šiat a obliekol sa. Cítil sa už oveľa bezpečnejšie. Ledva vládal chodiť. Poranené miesta ho stále veľmi boleli. Zavrel oči a odmietal sa pohnúť.
„Weasley, tu sa vás nikto nebude pýtať, či to chcete alebo nie. Musíte ísť. Nemáte na výber,“ pomocou prútika ho zdvihol do vzduchu. Posúval si ho pred sebou. Nepočúval jeho krik. Nepočúval prosby.
Ron napokon bezpečne pristál na posteli. Snape ho tam nechal samého, rýchlo za sebou zavrel dvere.
Chlapec sa schúlil do klbka. Chcel vstať, ale bol ešte príliš slabý. S obavami sa obzeral okolo seba. Krátke oblečenie ho veľmi nezahaľovalo. Opäť sa začal cítiť neisto. Bál sa smrti. Tak veľmi ako ešte nikdy predtým. Nebol na to pripravený. Nechcel sa dostať do jej nebezpečného náručia.
Dvere sa opäť otvorili. Sálal z nich chlad. Dlhé prsty sa dotkli kľučky. Ten stisku ju takmer zlomil.
poznámka autorky: aktualizácia bude dosť nepravidelná čiže aspoň nejaké tie 2 komentíky by ma mohli inšpirovať.
