Varovanie pre celú poviedku: temné, slash, rape, sex-pwp, násilie, krv, depresívne, psychologické,... do 18 rokov neprístupné!
iba pripomínam, že k tejto poviedke pribudnú už len dve kapitoly a epilóg.
Počul stony, ktoré sa drali z úst neznámeho. Bol pritlačený k akejsi soche a hlavou do nej takmer vrážal. Počas každého prírazu sa poriadne otriasol. Po lícach mu stekali slzy. Nedokázal zastaviť ten príval bolesti.
Nemal okuliare, bol takmer slepý, lebo mu ich niekto už pred týždňom zlomil. Konečne si začal uvedomovať realitu. Bolo mu jasné, že je len hračkou pre smrťožrútov. Chcel zomrieť, prial si, aby ho niektorí z nich zabil, ale záchrana neprichádzala. Oveľa radšej sa s ním pohrávali a trápili ho.
Nepohodlná poloha mu spôsobovala muky. Okrem toho ostatní smrťožrúti prechádzali okolo nich. Posmievali sa mu a častovali ho nie práve najkrajšími slovami.
Muž, ktorý ho napokon ukojil svoju potrebu a surovo ho pustil na zem. Nechal ho tam ležať samého. Zrušil kúzlo, ktoré ho chránilo pred akoukoľvek nákazou.
Zelené oči sa náhle stretli s červenými. Temný pán sa posmešne zadíval na svojho bývalého nepriateľa. Už preňho neznamenal nič. Chcel okolo neho prejsť bez povšimnutia.
„Zabite ma,“ požiadal Harry. Stiahol si habit do dôstojnejšej podoby. Temného pána videl len veľmi rozmazane, skôr cítil jeho prítomnosť.
„Naozaj si to želáš? Teraz by si chcel prijať smrť z mojich rúk?“ pevne ho uchopil za ramená. Surovo ho postavil na nohy.
„Áno, urobte to,“ požiadal naliehavo.
Zasiahla ho bolesť. Zrútil sa na zem a telo sa mu nekontrolovateľne chvelo. V zelených očiach priam narastalo utrpenie.
„Ty mi nebudeš dávať príkazy!“ podráždene prerušil zaklínadlo. Pánove ruky ho postrčili dopredu. Vtiahol ho do veľkej miestnosti, ktorú smrťožrúti často používali, keď sa chceli trápiť zajatcov, ktorých čakala smrť.
Potterove šaty zmizli. Počas ďalšieho mávnutia prútika sa zjavili modriny, škrabance a uhryznutia, ktoré mal takmer po celom tele. Po stehnách mu tiekla lepkavá hmota z narýchlo ukončeného milovania. Nebolo vôbec nutné mu spôsobovať ďalšie bolesti. Cruciatus spôsobil krvácanie z niekoľkých drobných poranení.
„Dokonalé. Mal by som svojich služobníkov odmeniť za také starostlivé zaobchádzanie,“ zo stien sa vynorili hladké povrazy, chlapcovo telo úplne spútali. Nohy a ruky mal od seba, nebránil sa, čakal na to, čo sa stane. Bol napätý takmer na prasknutie.
„Takto zaobchádzate aj s ním? Tiež ho predtým priviažete?“ posmešne poznamenal Potter. Naozaj už nemal čo stratiť. Na bolesť by si možno dokázal zvyknúť, ale to ako systematicky zraňovali jeho dušu bolo priam neznesiteľné.
„On nie je ako ty. Prestal sa brániť prestal bojovať...“
„Zbláznil sa. Ak sa zamiloval do takej obludy, naozaj ho ľutujem...“ odvetil posmešne.
„Krása nie je taká, ako si myslíš, Potter. Mal by si sa lepšie učiť, viac študovať mágiu a vedel by si, že to, ako dnes vyzerám nie je dôležité. Krása je ilúzia, chlapče. Ty to môžeš vidieť... Tebe to neuškodí, ako tvojmu priateľovi,“ Temný pán si nasadil kapucňu.
Chvíľu tam len stál a díval sa naňho. Posmešne si ho premeriaval a čakal na svoju premenu.
Už mal dostatok síl na udržanie podoby, ktorú predtým vlastnil. Keď zacítil ako mu krv rozprúdilo zvláštne teplo, pomaly si ju opäť zložil. Zelené oči si ho pohŕdavo premerali. Mal pred sebou chlapca, ktorého už dávno stretol. Tentoraz nebol spomienkou ani horcruxom.
„Ste rovnaký ako v tajomnej komnate. To už nedokážete ani starnúť?“ s opovrhnutím poznamenal chlapec.
Pocítil magický úder, ktorý rozvíril vzduch a trafil ho rovno do tváre. Temný pán ho pevne uchopil za hlavu a pobozkal ho. Vedel, že on sa díva a trpí pritom. Prial si, aby ho nenávidel. Nedokázal zniesť to, že ho tak veľmi miluje. Oveľa radšej si prial opäť vidieť vzdor v tých očiach, ktoré tak obdivoval. Chlapec nedobrovoľne prijal jeho objatie. Povrazy povolili a mohol sa lepšie uchýliť do jeho náručia. Temný pán ho zámerne láskal a hladil. Robil to len preto, aby toho druhého mohol týrať. Pohrával sa z jeho penisom a správal sa presne tak, akoby si to prial jeho milenec.
„Tvoj priateľ ťa príde zabiť. Uvidíš, že príde...,“ zašepkal zlovestne. Hnusilo sa mu tá už aj tak prehnaná nežnosť, ale priam túžil po nepriaznivej reakcii svojho milenca. Jazyk si vynútil vstup do úst, ktoré mu dopriali takéto spojenie. Potter sa nezmohol na žiadny odpor. Šokoval ho ten nežný prístup.
„Nie!“ zdesene zvolal Ron. Vo svojich myšlienkach videl to, čo sa tam dialo. Prebiehalo to ako mučivé obrazy skutočnosti. Musel sa tam ísť pozrieť a presvedčiť sa na vlastné oči. Úplne sa prestal ovládať. Temný pán odstúpil od Harryho. Náhle sa v jeho mysli zotmelo. Cítil len obrovskú zúrivosť.
***
Stretneme sa na našom mieste.
Chcem, aby si tam dnes prišiel
a neznesiem žiadne výhovorky.
Tvoj R.
Lupin pokrčil odkaz a pomocou prútika ho podpálil. Nechcel sa už viac zaťažovať touto záležitosťou. Nemohol si dopriať rozkoš, keď pociťoval v sebe len nekonečnú prázdnotu.
Mal rád dve bytosti, ale každú inak a bál sa budúcnosti, ktorá mu mohla priniesť len smrť.
V lese bolo všetko jednoduchšie. Tam nemusel premýšľať. Každý vlk bol len ďalším bratom v temnotách. Nikto sa mu nestaval do cesty. Pocity zvieraťa boli také jednoduché, priam pudové. To mu vyhovovalo. Nechcel viac cítiť. Mal pocit, akoby prekročil všetky hranice.
Musím na teba zabudnúť. Si môj nepriateľ a mohol by si ma zabiť. Oni ma potrebujú. Ty chceš len sex.
Spomienok sa zbaviť nedokázal ani túžob a tie boli stále s ním. Jeho tvár, oči, pery. Prchavé zážitky, ktoré sa hneď pominuli. Tie spomienky ho zaplavovali ako hmla.
„Rád ťa vidím, Lupin. Snáď by bolo dobré, keby si mi vysvetlil, na ktorej strane vlastne stojíš?“ Graybeck ho prudko pritisol k stene.
„Som vlkolak. To ti nestačí?“ odsunul jeho ruku, ktorá smerovala do zakázaných partií.
„Vypadni ja sa oňho postarám!“ prikázal Lestrange.
***
Láskajúca ruka ho pomaly pohladila. Na tvári cítil dotyk dlhých vlasov.
„Severus, musíš sa upokojiť. Neublížia ti,“ pokúšal sa mu dohovoriť.
Tmavovlasý muž sa pomaly posadil na posteli. Zamračene odsunul ruky, ktoré sa ho pokúšali dotýkať.
„Prestaň!“ zavrčal rozhorčene. Zhováral sa s ním ako s malým dieťaťom. To ho príšerne
iba pripomínam, že k tejto poviedke pribudnú už len dve kapitoly a epilóg.
Počul stony, ktoré sa drali z úst neznámeho. Bol pritlačený k akejsi soche a hlavou do nej takmer vrážal. Počas každého prírazu sa poriadne otriasol. Po lícach mu stekali slzy. Nedokázal zastaviť ten príval bolesti.
Nemal okuliare, bol takmer slepý, lebo mu ich niekto už pred týždňom zlomil. Konečne si začal uvedomovať realitu. Bolo mu jasné, že je len hračkou pre smrťožrútov. Chcel zomrieť, prial si, aby ho niektorí z nich zabil, ale záchrana neprichádzala. Oveľa radšej sa s ním pohrávali a trápili ho.
Nepohodlná poloha mu spôsobovala muky. Okrem toho ostatní smrťožrúti prechádzali okolo nich. Posmievali sa mu a častovali ho nie práve najkrajšími slovami.
Muž, ktorý ho napokon ukojil svoju potrebu a surovo ho pustil na zem. Nechal ho tam ležať samého. Zrušil kúzlo, ktoré ho chránilo pred akoukoľvek nákazou.
Zelené oči sa náhle stretli s červenými. Temný pán sa posmešne zadíval na svojho bývalého nepriateľa. Už preňho neznamenal nič. Chcel okolo neho prejsť bez povšimnutia.
„Zabite ma,“ požiadal Harry. Stiahol si habit do dôstojnejšej podoby. Temného pána videl len veľmi rozmazane, skôr cítil jeho prítomnosť.
„Naozaj si to želáš? Teraz by si chcel prijať smrť z mojich rúk?“ pevne ho uchopil za ramená. Surovo ho postavil na nohy.
„Áno, urobte to,“ požiadal naliehavo.
Zasiahla ho bolesť. Zrútil sa na zem a telo sa mu nekontrolovateľne chvelo. V zelených očiach priam narastalo utrpenie.
„Ty mi nebudeš dávať príkazy!“ podráždene prerušil zaklínadlo. Pánove ruky ho postrčili dopredu. Vtiahol ho do veľkej miestnosti, ktorú smrťožrúti často používali, keď sa chceli trápiť zajatcov, ktorých čakala smrť.
Potterove šaty zmizli. Počas ďalšieho mávnutia prútika sa zjavili modriny, škrabance a uhryznutia, ktoré mal takmer po celom tele. Po stehnách mu tiekla lepkavá hmota z narýchlo ukončeného milovania. Nebolo vôbec nutné mu spôsobovať ďalšie bolesti. Cruciatus spôsobil krvácanie z niekoľkých drobných poranení.
„Dokonalé. Mal by som svojich služobníkov odmeniť za také starostlivé zaobchádzanie,“ zo stien sa vynorili hladké povrazy, chlapcovo telo úplne spútali. Nohy a ruky mal od seba, nebránil sa, čakal na to, čo sa stane. Bol napätý takmer na prasknutie.
„Takto zaobchádzate aj s ním? Tiež ho predtým priviažete?“ posmešne poznamenal Potter. Naozaj už nemal čo stratiť. Na bolesť by si možno dokázal zvyknúť, ale to ako systematicky zraňovali jeho dušu bolo priam neznesiteľné.
„On nie je ako ty. Prestal sa brániť prestal bojovať...“
„Zbláznil sa. Ak sa zamiloval do takej obludy, naozaj ho ľutujem...“ odvetil posmešne.
„Krása nie je taká, ako si myslíš, Potter. Mal by si sa lepšie učiť, viac študovať mágiu a vedel by si, že to, ako dnes vyzerám nie je dôležité. Krása je ilúzia, chlapče. Ty to môžeš vidieť... Tebe to neuškodí, ako tvojmu priateľovi,“ Temný pán si nasadil kapucňu.
Chvíľu tam len stál a díval sa naňho. Posmešne si ho premeriaval a čakal na svoju premenu.
Už mal dostatok síl na udržanie podoby, ktorú predtým vlastnil. Keď zacítil ako mu krv rozprúdilo zvláštne teplo, pomaly si ju opäť zložil. Zelené oči si ho pohŕdavo premerali. Mal pred sebou chlapca, ktorého už dávno stretol. Tentoraz nebol spomienkou ani horcruxom.
„Ste rovnaký ako v tajomnej komnate. To už nedokážete ani starnúť?“ s opovrhnutím poznamenal chlapec.
Pocítil magický úder, ktorý rozvíril vzduch a trafil ho rovno do tváre. Temný pán ho pevne uchopil za hlavu a pobozkal ho. Vedel, že on sa díva a trpí pritom. Prial si, aby ho nenávidel. Nedokázal zniesť to, že ho tak veľmi miluje. Oveľa radšej si prial opäť vidieť vzdor v tých očiach, ktoré tak obdivoval. Chlapec nedobrovoľne prijal jeho objatie. Povrazy povolili a mohol sa lepšie uchýliť do jeho náručia. Temný pán ho zámerne láskal a hladil. Robil to len preto, aby toho druhého mohol týrať. Pohrával sa z jeho penisom a správal sa presne tak, akoby si to prial jeho milenec.
„Tvoj priateľ ťa príde zabiť. Uvidíš, že príde...,“ zašepkal zlovestne. Hnusilo sa mu tá už aj tak prehnaná nežnosť, ale priam túžil po nepriaznivej reakcii svojho milenca. Jazyk si vynútil vstup do úst, ktoré mu dopriali takéto spojenie. Potter sa nezmohol na žiadny odpor. Šokoval ho ten nežný prístup.
„Nie!“ zdesene zvolal Ron. Vo svojich myšlienkach videl to, čo sa tam dialo. Prebiehalo to ako mučivé obrazy skutočnosti. Musel sa tam ísť pozrieť a presvedčiť sa na vlastné oči. Úplne sa prestal ovládať. Temný pán odstúpil od Harryho. Náhle sa v jeho mysli zotmelo. Cítil len obrovskú zúrivosť.
***
Stretneme sa na našom mieste.
Chcem, aby si tam dnes prišiel
a neznesiem žiadne výhovorky.
Tvoj R.
Lupin pokrčil odkaz a pomocou prútika ho podpálil. Nechcel sa už viac zaťažovať touto záležitosťou. Nemohol si dopriať rozkoš, keď pociťoval v sebe len nekonečnú prázdnotu.
Mal rád dve bytosti, ale každú inak a bál sa budúcnosti, ktorá mu mohla priniesť len smrť.
V lese bolo všetko jednoduchšie. Tam nemusel premýšľať. Každý vlk bol len ďalším bratom v temnotách. Nikto sa mu nestaval do cesty. Pocity zvieraťa boli také jednoduché, priam pudové. To mu vyhovovalo. Nechcel viac cítiť. Mal pocit, akoby prekročil všetky hranice.
Musím na teba zabudnúť. Si môj nepriateľ a mohol by si ma zabiť. Oni ma potrebujú. Ty chceš len sex.
Spomienok sa zbaviť nedokázal ani túžob a tie boli stále s ním. Jeho tvár, oči, pery. Prchavé zážitky, ktoré sa hneď pominuli. Tie spomienky ho zaplavovali ako hmla.
„Rád ťa vidím, Lupin. Snáď by bolo dobré, keby si mi vysvetlil, na ktorej strane vlastne stojíš?“ Graybeck ho prudko pritisol k stene.
„Som vlkolak. To ti nestačí?“ odsunul jeho ruku, ktorá smerovala do zakázaných partií.
„Vypadni ja sa oňho postarám!“ prikázal Lestrange.
***
Láskajúca ruka ho pomaly pohladila. Na tvári cítil dotyk dlhých vlasov.
„Severus, musíš sa upokojiť. Neublížia ti,“ pokúšal sa mu dohovoriť.
Tmavovlasý muž sa pomaly posadil na posteli. Zamračene odsunul ruky, ktoré sa ho pokúšali dotýkať.
„Prestaň!“ zavrčal rozhorčene. Zhováral sa s ním ako s malým dieťaťom. To ho príšerne
znervózňovalo.
