Postavy nepatria mne. Sú súčasťou anime Vampire knight. Nerobím si na ne žiadny nárok.
depresívne, slash, het, od 15 rokov, báseň je samozrejme mojej výroby.
Pár: Kaname/Zero
Yuuki/Zero
Zabudni naňho. On miluje Yuuki. Nikdy sa na teba nepozrie. Nenávidí ťa, lebo si myslí, že mu ju chceš prebrať...
Hlad červenej ruže
Myšlienka na boj s temnotou
Ty, ktorý slúžiš noci,
Prekliaty si bol samotou?
Takéto myšlienky ma neustále sprevádzali. Hlavne, keď som si obliekal čiernu školskú uniformu a snažil som sa zotrieť si z tváre krv. Yuuki mi sama ponúkla takéto riešenie. Jej krk sa pre mňa stal večnou útechou.
Nechcel som byť upírom. S celej sily som proti tomu bojoval, ale nemohol som s tým nič urobiť. Zobliekol som si košeľu a prešiel som po zraneniach, ktoré boli pozostatkom z minulej noci. Počas hliadky som narazil na upíra menom Kaname. Trochu sme sa pobili, ale našťastie si to nikto nevšimol. Nemal som byť taký impulzívny. Vlastne som celú hádku začal len kvôli tomu, aby som ho mohol pobozkať. Čo urobil potom? Tak to vôbec netuším, ale veľmi dobre si spomínam na jeho odmietnutie.
Prvý a posledný bozk
Prvé a posledné sklamanie
Zahasí lásku v srdci upíra
„Zero, si v poriadku?“ pevne ma zozadu objala a nechcela ma pustiť. Hlúpe dievča. Mohol som jej ublížiť, lebo ona bola príčinou môjho nešťastia.
„Nechaj ma. Kúpeľňa ešte nie je voľná,“ vyhlásil som chladne. Nechcel som sa s ňou zhovárať.
„Zero, on mi to povedal. Prezradil mi, že si sa doňho zamiloval,“ mierne očervenela a pokúšala sa ma udržať, tak aby som sa náhodou neobrátil k nej.
„Mlč!“ zavrčal som rozčúlene. „Nič ti nepovedal a rozhodne si nič nepočula!“ vytrhol som sa z jej zovretia. Ušiel som s kúpeľne takmer polonahý. S horným dielom uniformy v roztrasených rukách.
Ako som mohol byť taký nerozvážny? Prečo som mu to povedal? Prečo som si zbytočne robil nádeje?
„Zero, počkaj!“ zakričala za mnou. Pokúšala sa ma dobehnúť. Vždy sa o mňa starala. Mal som ju rád. Tentoraz som však nemohol počúvať jej hlas. Potreboval som byť sám. Potreboval som zabudnúť.
Hlad čiernej ruže
Svetlo v temnej noci
Vždy, keď ty odchádzaš
Jeho srdce temno skosí
Schmatla ma za ruku. Zhodila ma na zem a zadychčane sa o mňa opierala.
„Mrzí ma, že ťa neľúbi. Naozaj je mi to veľmi ľúto. Nechcela som ti ublížiť... Nebudem s ním chodiť, ak si to neželáš,“ opatrne sa ku mne naklonila a pobozkala ma. Ani neviem, ako sa to stalo. Zrazu sme boli nahý... Všetko sa so mnou krútilo... Dotýkal som sa jej pŕs, hladkal som ju... Bozkával a napokon som prekročil zakázanú hranicu. Bola mojou, ale vedel som, že v skutočnosti mi jej láska nepatrí. Cítil som sa hrozne....
Hlad žltej ruže
Hlad žiarlivosti
Skaza tvojich myšlienok
Kaname nás videl. Neveriacky sa díval na tú príšernú scénu. Ja som sa prestal ovládať a on ma udrel. Bolelo to viac než čokoľvek iné, lebo to bola facka od neho. Ušiel som, bežal som tak dlho, až kým som sa nedostal do iného mesta. Akadémia mi zmizla z očí. Rovnako ako ľudia, na ktorých mi záležalo.
Koniec
