5. kapitola Blázon v papučiach 1. časť

Fandom: Harry Potter

pár: HP/SS, LV/NL
varovanie: romantika, mpreg, netradičné formy mágie, rodinné, dramatické
stav: dokončené
Poznámka: poviedka prešla AP.

25. novembra

Neúplná spomienka

Harryho Pottera

 

Po troch mesiacoch...

„Cítim sa zle,“ zamrmlal Harry.

Ruku si silno pritlačil na ústa, aby sa nepovracal do postele.

Vedel, že Snape by takéto mokré prebudenie rozhodne neocenil. Konečne dosiahol, aby ho začal považovať aspoň za svojho milenca.

Veľmi rýchlo si zvykol na profesorovu starostlivosť a už sa ho nechcel vzdať. Aj keď mu chýbala neha, naozaj sa oňho príkladne staral. Hlbším citovým záväzkom sa však úspešne bránil. Najhorším úderom preňho bola vzbura, ktorá bola posledným zábleskom odporu proti Temnému pánovi. Nespočetné obete však nepriniesli takmer žiadny výsledok. Ešte viac rozdráždili Lorda Voldemorta.

Bezpečnostné opatrenia sa ešte viac sprísnili. Musel si dávať pozor na každú maličkosť. Bolo to preňho veľmi ťažké.

„Severus, pomôž mi!“ zafňukal rozrušene. Obával sa, že to už dlhšie nevydrží.

25. novembra

Neúplná spomienka

Severusa Snapa

Profesor elixírov rýchlo otvoril oči. Inštinktívne schmatol chlapca do náručia a odniesol ho rovno do kúpeľne.

Začínal ľutovať, že sa ho vôbec niekedy dotkol. Bolo mu jasné, čo znamenajú tie príznaky, ale chlapcovi to zatiaľ nepovedal. Nechcel, aby sa naňho ešte viac naviazal. Predstava ich spoločnej budúcnosti v ňom vyvolávala  značné znepokojenie.

Netušil ani čo bude s ním a svojej budúcej rodine mohol ponúknuť len život v neustálom strachu.

Niekde tam sa stále vznášala hrozba, ktorá ich mohla rozdeliť. Stačilo len slovo. Len jedna malá nepozornosť. A táto vec bola obzvlášť nebezpečná.

Neuvedomil si, že sa niečo také veľmi málo vyskytujúce môže stať práve teraz. Ani nepočítal s tým, že by mohol byť jeho milenec tehotný. Napriek tomu sa to stalo a neostávalo mu nič iné, len sa s tým zmieriť.

Harry skončil nad záchodovou misou. Viac to už komentovať nemusel. Pridržiaval mu hlavu a tváril sa úplne chladne.

Keď chlapec skončil, opäť ho odniesol späť do postele.

Harry bol stále bledý a nevyzeral dobre.

„Čo to znamená? Prečo je mi stále zle?“  

„Keď sa nad tým tak zamyslím, Potter sú veci, ktoré sa nestanú celé dlhé storočia. Predstavte si, že jedna z nich práve postihla vás. Aká náhoda. Predstavte si, Potter, že ste tehotný a ja vám hneď poviem prečo,“ neodpustil si ironickú poznámku.

„Severus, my si opäť vykáme?“

„Nie, ale pre túto chvíľu je to mimoriadne vhodné vyjadrenie.“

„Tak to si nemyslím.“

Harry sa usmial. Takým zvláštnym spôsobom.

 „Som rád, že čakám tvoje dieťa...“

Vzal svojho partnera za ruku a priložil ju k svojmu bruchu.

Snape naňho neveriacky civel, ale neodtiahol sa.

26. novembra

Neúplná spomienka

Severusa Snapa

Ustarostene sa prechádzal po školských chodbách. Cestou strhával body každému, kto sa odvážil čo len hlasnejšie nadýchnuť.

Predstavil si, ako Potterovi vypisujú tehotenskú knižku. Hneď sa cítil ešte oveľa horšie.

Ten chlapec sa bude všade vláčiť s dieťaťom, ktoré Severus bude musieť živiť a okrem toho aj znášať večne citovo nevyrovnaného mladíka. To by bol azda ten lepší prípad, keby Potter mohol vychádzať z ich izieb. 

Temný pán bol už o niečo pokojnejší.

Stretnutia so smrťožrútmi prebiehali bez problémov. Samozrejme cruciatus bol ako vždy na programe, ale všetci odchádzali po svojich, čo sa v minulosti až tak často nestávalo. Tetovanie sa ozvalo práve, keď si to najviac prial.

NL: Možno si kladiete otázku, prečo robím tieto poznámky. Prečo tam toho dávať viac než ich spomienky.

Robím to preto, lebo si tiež nie som istý svojím životom. Niečo sa mi stalo a neviem, ako na to Temný pán zareaguje.

Neviem, či ma ešte bude chcieť. Nechávam to tu pre prípad, že by som sa už nevrátil. Aby po mne ostala aspoň nejaká stopa. Aspoň nejaká snaha niečo zmeniť.

Sídlo Temného pána

súčasnosť

Neville dopísal posledný riadok. Na papieri už neostalo ďalšie miesto.

Unavene si pretieral oči a poranenými prstami jemne zroloval pergamen.

Uložil ho do začarovaného priestoru, ktorý bránil zničeniu týchto krehkých zápiskov.

Pošúchal si unavené oči a prstom prešiel po posledných čistých pergamenoch. Papiera mal čoraz menej, ale nádobka so spomienkami už toho obsahovala veľmi málo.

Podľa návodu v tej knihe, bolo nutné zozbierať, čo najviac kľúčových okamihov, ktoré by mohli pôsobiť ako spúšťač.

Boli nutné ešte minimálne dve spomienky, ale nádobka, ktorú sa mu podarilo získať bola dosť poškodená. Nevedel, či z nej ešte dokáže viac vyťažiť, ale rozhodne sa nemienil vzdávať. Chvíľu tam len sedel a pokúšal sa predstaviť, aké to bude, keď sa obaja preberú. Očakával, že Harry bude taký ako predtým. Musel tomu veriť, inak by nedokázal pokračovať.

Na Snapovi mu až tak nezáležalo, ale kvôli Harrymu sa pokúšal pomôcť aj jemu. Neočakával, že to niekedy ocení. Bola to posledná snaha aspoň niečo ovplyvniť.

Posunul nádobu bližšie k sebe. Zhlboka sa nadýchol a hľadel ako sa na dne hmýria násilne odobraté spomienky.

Neville si vždy poranil ruky, keď ich strkal dovnútra.

Vždy ho to popálilo, ale musel to vydržať a opatrne spomienky spájať tak, aby sa ešte viac nepoškodili.

Ruky ho boleli, lebo už tretí raz siahol do nádoby a nenašiel nič použiteľné. Ešte toho potreboval dosť.

Celé mesiace tam len sedel a pokúšal sa dostať z tej nádoby všetko, čo sa dalo. Chcel to urýchliť, ale v súčasnom stave to vôbec nebolo možné.

Potreboval kvalitné spomienky, nie nejaké šialené obrazy, ktoré by zhoršili ich stav.

Neville obrátil nádobu a trochu ňou potriasol, aby spomienky prestali do seba tak šialene vrážať.

Chystal sa ruku do nádoby vložiť po štvrtý raz.

„No tak! Musí tam ešte niečo byť. Čokoľvek! Brianov pôrod, možno on...“

Zúfalo sa prihováral tej nádobe, akoby očakával, že ho to čarovné svetlo bude poslúchať.

„No tak. Daj mi dátum!“ opakoval to stále dookola ako nejakú modlitbu. Potreboval sa nejakým spôsobom rozptýliť, aby sa natoľko nesústredil na tú bolesť.

Ruka ho začínala páliť a nech sa snažil akokoľvek, nedokázal prestať myslieť na tú hlúpu večeru.

Mala sa konať už o pol hodinu a Neville vedel, že opäť bude musieť tváriť, že je jeho partnerom.

Voldemort tieto záležitosti organizoval, len kvôli zachovaniu zadania, že je všetko v najlepšom poriadku.

Celá tá večera bola len spôsobom, ako im ukázať, že nie je nepriateľom čarodejníckej verejnosti. Akosi sa mu nedarilo dokázať, že nemá záujem všetkých pozabíjať. Dokonca aj čistokrvní čarodejníci začínali byť znepokojení jeho správaním.

Preto sa rozhodol im ukázať, že nie je len tieňom, ktorí sa pokúša všetko zničiť. Dokonca verejne podporoval tú myšlienku, že Neville je jeho skutočným partnerom, aby sa prestali šíriť reči o tom, že mu absolútne na ničom nezáleží a túži len po bezuzdnom vraždení.

Neville sa tomu vôbec nečudoval. Temný pánsa neodmysliteľne spájal so smrťou a stačila len zmienka o ňom, aby každého prešla chuť do jedla.

Táto spoločná večera bola len akousi zdanlivou vidinou poriadku a bezpečia. Mala zabezpečiť to, aby si ľudia uvedomovali, kto v skutočnosti všetko riadi a aká je ich úloha.

Neville vedel, že záujem o tých ľudí len predstiera. Dokázal byť šarmantný, dokázal sa pokojne usmievať na hostí. Dokázal ich okúzliť a získať si ich pozornosť, ale to všetko bolo len začiatkom ďalšieho podrobovania.

Celé to bolo len pretvárka a Neville to ledva dokázal zniesť. Musel si stále hovoriť, že je to pre dobro Harryho a ostatných.

Voldemort mu jasne naznačil, čo urobí s väzňami, ak počas takejto akcie vyvolá škandál.

Neville si bol istý, že túto hrozbu by splnil veľmi rád. Preto sústredil svoju pozornosť na omnoho dôležitejšie záležitosti.

Pokiaľ to bolo možné, držal sa v ústraní. Staral sa o Briana a prepisoval spomienky.

A jedna z nich sa ho práve rozhodla dotknúť.

Neville bolestne sykol, keď mu ďalšia spomienka prešla pomedzi prstami.

Siahol hlbšie, zaťal zuby a čakal.

Napokon sa mu podarilo jednu vytiahnuť.

Obzvlášť bolestivo ho bodla do ruky a zachytil ju v poslednej chvíli, predtým než stihla vyprchať.

Opatrne  vložil spomienku do flakónu a poriadne ho zavrel.

Elixíry naozaj nemal rád, a to sa vôbec nezmenilo, ale bol nútený používať aj takéto veci. Teraz, keď mu za chrbtom nestál profesor Snape, pracovalo sa mu omnoho lepšie.

Spomienku poriadne označil.

Vložil ju do stojana, ktorý mal zabezpečiť, aby sa do rána ešte trochu upravila.

Bola to dosť zdĺhavá práca, ale Neville stále dúfal, že dokáže vyrobiť spoľahlivý spúšťač.

Keď všetko starostlivo ukryl, vybral masť na popáleniny a rýchlo si ponatieral boľavé miesta.

Voldemort si rozhodne neprial, aby mal nejaké zranenia na viditeľných miestach. Potrestal by ho, keby si to všimol.

Potom opatrne vyšiel z miestnosti. Zabočil do úzkej chodby a niekoľko minút postával pred izbou malého Briana.

Smrťožrút, ktorý dieťa strážil mu dovolil vojsť až po dlhšom prehováraní.

Neville opatrne podišiel k posteli, v ktorej spal asi dvojročný chlapček.

Bolo už dosť neskoro, ale aj tak ho chcel skontrolovať. To bol ďalší dôvod prečo sa nesmel nechať  zatiahnuť do tejto hry. Teda presnejšie povedané jeden z dôvodov, ten druhý sa hýbal v ňom, ale ešte sa s tým nikomu nezveril.

Pohladil malého po čiernych vlasoch a opatrne posunul medvedíka, aby malému neprekážal.

Našťastie ten malý nevedel v akom sú všetci nebezpečenstve. Ešte tomu našťastie poriadne nerozumel a nedostával sa ani do častého kontaktu s Voldemortom. Pre temného čarodejníka to  bolo len bezvýznamné dieťa, a tak to malo aj ostať.

Neville sa díval, ako pokojne spí. Nikdy by si nepomyslel, že niekedy bude dohliadať na Snapovho syna.

Bolo jednoznačne vidieť, kto je jeho otcom. Mal po ňom nos, aj oči, ale zdalo sa, že to ostatné skôr zdedil po Harrym...

Nevilla mrzelo, že jeho rodičia nemôžu byť s ním.

Občas ho za nimi odviedol, ale vôbec ho nespoznávali. Dúfal, že po tých spomienkach sa to zmení.

Ešte raz skontroloval či je všetko v poriadku a potom opatrne vyšiel z izby.

Nastal čas zas sa zahrať na vzorného partnera.

Niečo za ním sa pohlo. Ťažké telo hada sa k nemu priblížilo.

Nagini naňho nevrlo zasyčala a chvíľu sa mu nerozhodne omotávala okolo nôh, akoby si nebola istá, akoby uvažovala, či si večeru nevychutná ešte skôr, ako to začne.

Neville ostal pokojne stáť. Rozhodne bolo lepšie nechať hada, aby sa sám rozhodol, kedy sa pohne.

Nagini mu prestala venovať pozornosť a pokračovala v plazení do hlavnej sály. Škriatkovia pobiehali sem a tam, tácky im na hlavách len tak poskakovali. Zúfalo sa jej vyhýbali a pokúšali sa udržať rovnováhu.

Neville si nevedel predstaviť, ako sa prinúti niečo zjesť. Dieťa v jeho vnútri sa zúfalo pohlo a on opatrne priložil ruku na svoje brucho.

Ani si neuvedomil, že čas prešiel tak rýchlo. Niektorí hostia začínali prichádzať. Zavalili škriatkov kabátmi a iným príslušenstvom.

Temný pán sa už začal venovať svojim hosťom. Neville musel pristúpiť k nemu a tváriť sa, že ho to aspoň trochu zaujíma.

Postupne sa presunuli do hlavnej sály, kde každý zaujal svoje miesto. Rozpútala sa živá diskusia a hostia si pochutnávali na naozaj veľmi dobrých jedlách.

Voldemort hladil Nagini a zapájal sa do rozhovorov v primeranej miere.

Neville sedel pri ňom, počúval. Občas zdvorilo prikyvoval a pokúšal sa pôsobiť takmer bezstarostne.

Všetka pohoda sa vytratila, keď sa k nemu Voldemort mierne naklonil a potichu mu pošepkal:

„Nagini mi práve povedala niečo veľmi zaujímavé. Mám sa vraj o teba viac starať, lebo čakáš mláďatko. Ako dlho si už tehotný?“

Poslednú otázku zámerne vyslovil dosť nahlas.

Všetci hostia na nich upreli zvedavé pohľady. Nikto neočakával, že Voldemort môže byť otcom. Väčšina z nich si myslela, že niečoho takého nie je schopný. Niektorí z nich ľutovali chlapca, ktorí sa s ním zaplietol.

Nevilla nič z toho nezaujímalo.

Ochraňujúco priložil ruku na svoje brucho. Nebol ochotný dovoliť, aby niekto ublížil jeho dieťaťu.

„Neviem, presne. Asi tak štyri mesiace. Nechcel som ťa tým zaťažovať,“ dodal nervózne.

Temný pán sa naňho tak zvláštne zadíval. Dlho ho prebodával tým skúmavým pohľadom. Potom ho chytil za ruku a požiadal hostí, aby ich na pár minút ospravedlnili.

Nikomu to samozrejme nevadilo, a tak vyšli ruka v ruke von zo sály.