varovanie: 12+, pridanie novej kapitoly toľko trvalo, kvôli múze. No nefunguje tak, akoby mala.
pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: 6. kapitola opravená
Hodnotenie
„Prečo ma tu držíte? Čo chcete?“ Sirius sklonil
hlavu. Sladká vôňa jedla bolestivo prenikla do mužovho nosa. Lucius vedel, že
ho tým bude trápiť a vyhovovalo mu to.
„To je len moja vec. Ty sa nauč poslúchať
a všetko bude v úplnom poriadku. Bola by to veľká škoda, keby si
neprežil túto noc. Harry na teba čaká,“ nalial si víno do pohára. Našiel akúsi
trhlinu v jeho sebaovládaní. Tušil, že táto téma ho bude zaujímať. Svätý
Potter. To jediné Blacka zaujímalo.
„On žije?“ poriadne zakašľal.
„Áno, samozrejme. Tvoj milovaný Harry je Pánovým
milencom. Namiesto toho, aby sa staral o tých tvojich špinavých priateľov
uspokojuje potreby nášho Pána,“ všimol si zmenu vo výraze tváre svojho väzňa.
Sirius prestával pôsobiť ľahostajne. Ešte viac napínal putá a začal sa
silnejšie kolísať.
„Klameš!“ vyprskol rozhorčene.
„Hovorím ti pravdu. Sám sa o tom presvedčíš.
Náš spoločný čas sa kráti. Dnes sa s tebou nebudem pohrávať...“ pomocou prútika pritiahol stoličku bližšie
k ohňu.
„Zabijem ťa vlastnými rukami!“
Zrejme si predstavil svojho krstného syna
v náručí temného čarodejníka. Výraz jeho tváre hovoril za všetko.
No nebolo to dosť na to, aby pocítil skutočnú
bolesť.
„Ukážem ti to!“ prisľúbil mu mrazivo.
Siriusova hlava čoskoro skončila v kozube. Nebolo
pochýb o tom, aký obraz naňho čaká.
Lucius bol presvedčený o tom, že mal možnosť
vidieť viac než by bolo vhodné, no chránil ho kúzlami, aby si Temný pán a jeho
had nič nevšimli.
Sirius sa nadýchol popola, keď ho svetlovlasý muž
stiahol späť. Bol celý od sadzí a nahlas kašľal.
„Musel ho k tomu donútiť... on musel...“
Na chvíľu sa musel oňho oprieť. Lucius na sebe
pocítil tlak jeho tela.
„Ak ťa to uteší, tak tomu ver...“ odsekol
posmešne.
„Rozmýšľaj,
Black. Môžeme si spolu užiť. Možno to bude už naposledy, čo ťa niekto požiada
a takúto láskavosť. Neviem, čo s tebou náš pán urobí,“ mrzelo by ho,
keby nevyužil situáciu. Lord bol
v poslednom čase dosť náladový, dokonca sa na jeho tvári začínali
prejavovať emócie. Keď ho niekto prichytil v takom stave, zvyčajne si
poriadne vychutnal mučenie. Preto nebol vhodný čas na nadväzovanie známostí s väzňami,
ale on si jednoducho nedokázal pomôcť.
Pritiahol svojho hosťa bližšie k stolu.
„Aké smutné. Dúfal si, že ho budeš mať len pre
seba?“ podpichol ho.
„Zavri tú svoju aristokratickú hubu!“
„Nebudeš ku mne drzý! Zradil si svoju rodinu. Nie
si nič. Nikto by sa za teba nepostavil...“ pevne ho chytil za vlasy
a obrátil jeho tvár k sebe.
Ich nosy sa takmer dotýkali. Sirius prekonal tú
krátku vzdialenosť. Zľahka sa dotkol mužových pier. Najprv veľmi jemne, ale
neskôr bozk podstatne prehĺbil. Lucius chcel získať kontrolu, ale nedarilo sa
mu. Už dávno ho nikto nebozkával takýmto spôsobom. Ani si poriadne nespomínal,
kedy niekto venoval poriadnu pozornosť bozkom. Jeho milostné zážitky boli
v poslednom čase dosť rýchle a mali len krátke trvanie. Práca pre
temnú stranu mu zaberala dosť času. Siahol tmavovlasému mužovi pod habit
nadšený objavovaním.
Práve, keď sa ho chystal bližšie spoznať, začul
pri uchu zasvišťanie. Ostal nehybne ležať na zemi. Neverbálne zaklínadlo bolo
dostatočne účinné, aby ho na chvíľu vyradilo z hry. Ten zradca svojej krvi
sa musel oslobodiť, zrejme mágia tentoraz zapracovala v jeho prospech.
„Tvoja škoda, Malfoy. Mal si viac premýšľať.
Obávam sa, že tvojho pána nepoteší, keď sa tu budeš vyvaľovať,“ posadil ho na
svoje miesto a pevne spútal. Svetlovlasý muž tušil, že si ho poriadne
vychutná a dá mu pocítiť, že aj k nemu sa ľudia môžu správať ako
k handre.
„Imperio!“
„Otvor oči! Prikázal mu.
Lucius poslúchol. Hlava ho bolela a nevládal
vzdorovať.
„Vyzleč si
habit, Malfoy!“
Vzdoroval, ale veľmi rýchlo prestal, keď pocítil
horúci dych v blízkosti ucha.
Sirius mu
rozpustil vlasy a šepkal mu do ucha takmer nezrozumiteľné slová.
„Povedz Malfoy, už si niekedy niekomu podržal? Mal
ťa niekto...“
„Nie,“ Lucius cítil ako mu z úst unikla
odpoveď.
„Povedz, že chceš, aby som to bol ja,“ ovládal ho
jeho vlastným prútikom.
„Chcem, aby si to bol ty,“ so sebazaprením odvetil
Lucius.
***
Voldemort chlapca prebudil už na
svitaní. Nedoprial mu dlhší odpočinok, vychutnával si jeho bolestné stony.
Harry sa ledva vládal poriadne narovnať a chôdza mu spôsobovala značné
problémy. Temný pán mu nechal na posteli zložený nový habit a takisto aj
nejakú čudnú čiernu vec, ktorá ani zďaleka nepripomínala spodky. Harrymu
pripomínala čiernu šatku. S dvoma otvormi, ktoré sa trochu vlnili.
Nagini sa stále vyvaľovala
v posteli a oči mala privreté. Čakala na ďalšie pokyny.
„Obleč si to! Najprv pás, potom čistý
habit!“ netrpezlivo odvetil Temný pán. Bol už dávno pripravený, informoval
Luciusa, že odídu ešte skôr, ako to bolo naplánované. Mal taký dojem, že
smrťožrút pred ním niečo tají. No nepátral potom, aspoň nie tak intenzívne,
inak by následný trest nestál zato.
„Čo má znamenať ten pás? Načo to slúži?“ opýtal sa Harry. Niečo
také ešte nikdy nevidel. Ani netušil, ako sa to oblieka.
„Stále zabúdam, že tak dlho žil u muklov. Pomôžem ti, aby to
netrvalo príliš dlho,“ vzal do rúk tú zvláštnu vec a rozplietol ju.
Prestrčil mu nohy do dvoch otvorov tej čiernej veci a ťahal ju hore po
stehnách, až kým sa tá zvláštna vec nezahalila jeho intímne partie. Harry na
chvíľu pocítil chlad. Temný pán postláčal pár symbolov a potichu vyslovil
zaklínadlo. Harry cítil ako sa pás uzavrel okolo jeho bokov. Zabolelo ho to.
Zelené oči sa šokovane zadívali na Temného pána.
„Toto zložité zaklínadlo ti zabráni spávať s inými mužmi. Iba
ja ťa toho môžem zbaviť. Aspoň sa naučíš, že nikto sa nemôže zahrávať
s Lordom Voldemortom,“ v jeho očiach nebol ani náznak zľutovania.
Vedel, že chlapca to bude pár dní bolieť, kým si jeho telo zvykne. Netrápilo ho
to. Považoval to za dobrú výchovnú lekciu.
„Ale ako budem...“
„Tá vec sa otvorí, keď pocítiš, že potrebuješ na záchod. O to
sa báť nemusíš. A teraz sa už konečne obleč,“ natiahol naňho habit.
Príčinou jeho hnevu, bolo nepochybne meškanie verného smrťožrúta.
Lucius mu nezanechal žiadny odkaz. Jednoducho sa odhlásil z Temnice a odišiel. Temný pán si bol
istý, že mu to len tak ľahko neprejde. Chcel ho osobne potrestať.
„Môj pane, ak dovolíte budem vás sprevádzať. Luciusa neviem nájsť,“
do izby vošla Bellatrix Lestrangeová. Túžobne sa zahľadela na mladého
Voldemorta. A chlapcovi vedľa neho venovala svoj najvražednejší výraz.
Temný čarodejník chytil za ruku chlapca. Nechcel, aby mu opäť
niekam odbehol. Harry bol schopný čohokoľvek.
Trest sa mu očividne nepozdával. Tá vec ho určite tlačila
a necítil sa pohodlne.
„Áno, viem. S Luciusom
si to vybavím osobne.“
***
Harry nechcel s Temným
pánom odísť, bojoval s ním a nemienil sa len tak ľahko vzdať.
Lomcovala ním zlosť. Chcel tú vec so seba dostať. Stále sebou
prudko hádzal a nenechal sa pokojne viest.
Vonku ich čakali smrťožrúti. Urobili okolo svojho pána kruh, aby
sa mohol nebadane presunúť na novú adresu.
Neďaleko nich niečo vybuchlo, akési zaklínadlo roztrhlo kruh.
„Podarilo sa mu vymaniť z pánovho zovretia. Unikol z kruhu
a z dosahu temného čarodejníka.
Skôr než stihli čokoľvek urobiť, chlapec bol preč.
