Varovanie: vydieranie, nátlak...
Miznúce smajlíky:
nuž niekedy idú a niekedy nie, ešte sa s tým pohrám, čiže ešte uvidím, ako to bude... Možno mám niečo zle vložené, možno je priamo problém s tými smajlíkmi, každopádne niečo už vymyslím. Možno to nefunguje, lebo je dačo s tou stránkou na ktorú odkazujem... No skrátka ešte sa uvidí, zatiaľ mi miznúce smajlíky nevyhovujú
pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: 7. kapitola opravená
Hodnotenie
Všade bola úplná tma. Bol
dezorientovaný, všetko ho bolelo. A nemal ani len poňatia ako sa dostal z dosahu
Temného pána. Premiestnil sa, ale zdalo sa mu, akoby ho niečo zachytilo, a zmenilo
smer, ktorý si zvolil.
Dopad na zem bol tvrdý, jeho telo to
nezvládlo a stratil pojem o sebe aj o tom, kde sa nachádza.
Keď po dlhšom čase nadobudol vedomie,
prebudil sa v chladnej cele.
Niekto ho vyzliekol úplne donaha.
Ostal mu len pás cudnosti. Stále sa bolestivo ovíjal okolo hebkej pokožky.
„Kde to som? Kto ste?“
Kládol im otázky, ale zahalení muži ho
nepočúvali.
Uložili ho na skromné lôžko
a napchali doňho nejaké elixíry. Okamžite upadol do spánku
a nedokázal sa prebrať, ani keby chcel.
Prebralo ho až kvapkanie vody. Dopadla
mu na tvár. Nemal okuliare. Zrejme mu ich niekto zložil. Takmer bez nich nevidel.
Počul zaškrípanie dverí. Niekto vošiel
do cely. Tichý šepot zaklínadiel znel ako nejaká zvláštna hudba.
„Opäť sa stretávame, Harry Potter,“
muž ho neohrabane donútil, aby sa postavil. Ťažká ruka ho udrela. Spadol na
kolená a rukou si utieral natrhnuté pery.
„Igor Karkarov[1],“ pomaly vyslovil jeho
meno.
„Myslel som si, že si ušiel ako
prašivý pes. Už sa nebojíš Lord Voldemorta?“ chlapec zaujal bojový postoj.
Cítil ako sa pás cudnosti slabo zavlnil, okolo jeho bokov. Kým to mal na sebe,
nemohol sa ho dotknúť, to mu dodávalo odvahu.
„Neprovokuj ma, chlapče, lebo dopadneš
zle.“
Prišiel ďalší úder, tentoraz oveľa
silnejší. Chlapec ostal ležať na zemi, prudko dýchal. Zelené oči sa vzdorovito
dívali na rozmazanú osobu. Pocítil ako mu boli na nos nasadené okuliare.
Zahľadel sa tomu mužovi hlboko do očí.
V tých chladných hĺbkach nenachádzal žiadne pochopenie. Tušil, že tento
útek bude mať ešte horšie následky, ako ten predchádzajúci. Napriek tomu sa
odmietal podriadiť.
„Si len drzé šteňa!“ hodil mu na zem
misku z jedlom a zabuchol za sebou dvere.
Spolu s ním zmizlo aj svetlo.
Chlapca obklopila tma a temnota. Ani sa neobzrel za prineseným jedlom.
Možno
som, ale nikdy sa nevzdám. Temný pán ma nezlomil ani tebe sa to nepodarí.
Rukami prechádzal po hladkých stenách.
Veril tomu, že ak existuje cesta. On ju nájde.
Začul škrabanie a klopkanie.
Zamieril k stene, ktorá bola bližšie k dverám. Podarilo sa mu nájsť
menší otvor. Niektorí z väzňov ho zrejme vyhĺbil počas svojho pobytu
v cele. Zaregistroval pohyb. Neodvážil sa prehovoriť. Len tam stál
a počúval.
„Je tam niekto?“ známy hlas prešiel do
napätého šepotu. „Neboj sa. Môžeš pokojne hovoriť. Aj ja som tu zavretý.“
Harry sa konečne osmelil. Pristúpil
bližšie k trhline. „Ahoj, môžeš mi povedať, kde to som?“
Najprv chcel presne vedieť, kde sa
nachádza. Až potom sa mienil zaoberať tým ostatným.
„Si v jednej s podzemných
ciel Durmstrangu. Je to čarodejnícka... Moment, ty si Harry Potter? Veď si mal
byť...“ chlapec, v druhej cele sa pritisol bližšie k štrbine.
„Áno, som. Nezabili ma a ty si
Viktor Krum,“ dokončil Harry. Nebol si tým úplne istý, lebo jeho hlas počul už
veľmi dávno. Odvtedy sa zrejme aj zlepšil v angličtine, aspoň tak to
vyznelo.
„Áno. Tak to teba sem priniesli? Vieš,
veľa vecí sa zmenilo. Karkarov šalie od strachu. Dokonca nás nechce ani pustiť
zo školy. Sprísnil tresty a teraz nás necháva tu. Myslím, že mu
z toho všetkého preskočilo...“
Harry chvíľu čupel v tej neprirodzenej
polohe. Začínali ho z toho bolieť nohy.
„To ma vôbec neprekvapuje. Asi sa
bojí, že ho Temný pán nájde. Môžeme sa odtiaľto nejakým spôsobom dostať?“
netrpezlivo sa spýtal Harry. Objal si nahé kolená a chcel to ešte chvíľu
vydržať.
„Neviem, som tu prvý raz,“ smutne
priznal Viktor.
„Aha, to nevadí. Niečo vymyslím.
Nevieš, náhodou či sa dá nejakým spôsobom zrušiť pás cudnosti? Študuješ predsa
aj čiernu mágiu,“ pozbieral všetku silu, aby to vôbec dokázal vysloviť.
„Moja spolužiačka Svetlana mi raz
spomenula, že sa to dá odstrániť. Teda vraj stačí, keď zavrieš oči
a položíš ruky na tú vec. Musíš preklínať toho, kto ti ho dal. Musíš sám
seba presvedčiť, že ho nenávidíš. Tvoje telo ho musí odmietnuť,“ poradil mu
Viktor. Odstúpil od trhliny a prestrčil cez ňu kúsok čokolády. Chcel mu
aspoň trochu zlepšiť náladu. Harry si ho od neho váhavo zobral. No nezjedol ho,
ešte mu natoľko nedôveroval.
„Ako je možné, že máš pri sebe niečo
také?“
„Stále som takpovediac hviezda školy,
môžem mať čo chcem, okrem slobody.“
„Čo také si vlastne urobil, že si
zaslúžiš aj takýto trest?“
„Nič hrozné. Len si myslí, že sa chcem
spojiť s Temným pánom. Má podozrenie, a nedokázal som mu to vyvrátiť.“
„Počkaj chvíľu, len niečo skúsim
dobre?“
„Okej.“
Harry zavrel oči a postupoval
podľa jeho pokynov. Takmer hodinu mu trvalo, kým sa dokázal poriadne sústrediť.
Napokon si odhryzol aj z tej čokolády,
upokojil sa a zhlboka dýchal. Pás z neho po úmornom trápení spadol.
Bol úplne nahý.
„Viktor, nemáš niečo na oblečenie?“
„Mám tu náhradný habit. Sedím tu už
týždeň a riaditeľ mi nejaký priniesol. Postarám sa, aby sa dostal k tebe,
ale budeš musieť chvíľu počkať.“
„Dobre, počkám.“
Pohodlne si vystrel nohy a sadol si.
Neostávalo mu nič iné len čakať.
***
„Black?“
Svetlovlasý muž si prešiel po
zlepených vlasoch. Jeho dlaň a prsty sa zľahka dotýkali boľavej hlavy.
Okolo tela mal omotanú prikrývku. Vyzeral ako chladná, ale predsa dokonalá
socha aristokrata. Bledá ruka siahla na miesto vedľa seba. Dotkla sa drsnej
pokožky. Stalo sa to, nechal sa ovládnuť, a bolo mu jasné, že Temný pán
len tak ľahko neprijme jeho ospravedlnenia.
Vedľa neho ležal tmavovlasý muž. Možno
až príliš chudý a zničený z pobytu vo väzení, ale niečo v ňom si
stále zachovávalo istú formu príťažlivosti. Ležal na chrbte, prikrývku mal
úplne stiahnutú. Zjavne zabudol na ostražitosť a pokojne spal vo veľkej
posteli. Ako poslušný psík sa túlil k plavovlasému aristokratovi.
„Vstávaj!“ varovne zasyčal Lucius.
Nemohol sa vôbec posadiť, nedokázal sa vymotať z pevného objatia. [2]
[1] Riaditeľom ostáva Igor Karkarov.
Nechce sa mi tam pchať niekoho iného. Okrem toho sa na škole vyskytuje aj
Viktor Krum. Takisto chcem zdôrazniť, že Karkarov sa ani v tejto poviedke
nevrátil k Voldemortovi. O jeho plánoch nič nevie, a takisto ani
netuší o nič o jeho vzťahu s Harrym)
[2] V tejto poviedke Harry zatiaľ
nebude žiť s Temným pánom. Opäť by sa to zvrtlo do ich spoločného života
v nejakom dome, prípadne temnom sídle.... A dej by sa stále točil
len, okolo nich dvoch a smrťožrútov... Keďže som už mala poviedky
s týmto párom, chcem, aby to bolo inak.
