24. 8. 2009

Prológ k frozenbarbie



varovanie: krátke, len taký nesmelý začiatok


Mladý muž odetý do lekárskeho plášťa, pomaly zasadol za svoj pracovný stôl. Umelú končatinu pre nového pacienta mal už hotovú. Mohol si konečne sadnúť k svojmu stolu a dať si krátku pauzu. Stále musel byť milý a chápavý, často sa usmieval. Pacienti mu verili. Táto úloha mu však často pripadala dosť monotónna.
Zdvihol svoju príručnú tašku, vytiahol z nej notebook. Položil si ho na stolík a zapol ho. Správy od užívateľa menom frozenbarbie mu po dlhom čase dokázali rozprúdiť krv. Nová správa nanešťastie neprišla. Rýchlo prebehol aspoň tú poslednú odpoveď od svojho obľúbeného užívateľa:

frozenbarbie
Môžeme sa spolu pohrať. Kedykoľvek budeš chcieť.

Potom mu Brian napísal, že sa s ním chce stretnúť. Neuvažoval o tom. Jednoducho to z neho vyliezlo rovno cez klávesnicu. Potreboval sa viac nabudiť, aby bol schopný ísť do postele so svojou priateľkou. V poslednom čase to bolo preňho dosť ťažké. Niežeby to nebola krásna žena, ale postupne ho to začínalo nudiť. Trvalý vzťah, všetky tie zamilované rečičky...
Nič z toho skutočne necítil. Dokonca ho nešokovalo ani to, keď sa dozvedel, že jeho tajná láska zo zoznamky nie je žena.
Skôr ho trápilo, že už dlhší čas nedostal žiadnu odpoveď. Dúfal, že svojho nového priateľa príliš nevystrašil. Nie každý mal rád navrhovanie stretnutí, ani on veľmi nie, ale lákalo ho, spoznať tú osobu. Niečo ho k nemu priam neovládateľne priťahovalo. Možno práve preto sa vyhovoril, že má veľa práce.
Ostal v budove až do neskorej noci. Túlal sa po chodbách, dal si aj kávu z automatu. Všetko preto len, aby nemusel ísť domov. Vrátil sa späť k počítaču a čakal.
Prinútil sa odložiť notebook a pomaly vstal zo svojho miesta. Rád by ešte ostal, ale niečo ho predsa len nútilo odísť. Únava. Neprestajne doliehala na všetky jeho zmysly. Už niekoľko nocí nespal a cez deň musel pracovať. Bolo dosť náročné v noci vyberať obete a cez deň žiť ako obyčajný človek. Pár hodín spokojne sedel na svojom mieste a vychutnával si samotu.
Tak Brian, už budeš musieť ísť. Pomyslel si zdrvene. Dúfal, že nájde len svoj prázdny byt a posteľ. Ešte stále si nezvykol na myšlienku, že ho teraz všetci oslovujú Rudy. To meno sa mu ktovieako nepáčilo, ale potreboval si zvyknúť na túto totožnosť. Jeho staré meno nanešťastie vzbudzovalo až príliš veľa rozruchu.
Naposledy prebehol e-maily. Prišla nová správa od frozenbarbie. Musel ju okamžite otvoriť.

frozenbarbie
Kedy a kde?