Varovanie: krátke, vrčiaci Harry, 12+, kapitoly pridávam dosť pomaly, lebo vždy sa mi to nejako v polovici sekne a neviem, ako ďalej, komentíky potešia
pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: 8. kapitola opravená
Hodnotenie
„Dobrý chlapec,“ Lord Voldemort
pohladil Harryho po dlhších vlasoch. Vo väzení mu poriadne podrástli. Zrejme to
spôsobila jeho mágia, ktorá sa akosi nevyrovnala s týmto stavom. Tušil, že
mu Igor dával niečo na prilepšenie. Vďaka tomu zrejme takto klesol na úroveň
zvieraťa.
Temnica zrejme nebola pre nich tým
najbezpečnejším miestom. Hlavne, keď sa po rozsiahlejšom vyšetrovaní, ktoré
zahŕňalo niekoľko vrážd a mučenie dozvedel o tom, že Karkarov mal
v Temnici známych, ktorí ho už dlhšiu dobu informovali o tunajšom dianí.
A Harry Potter bol pre nich príliš silným lákadlom, boli to však len
bezvýznamné duše bez štipky intelektu. Nestáli mu ani za to, aby ich sám zabil.
Dôležité preňho bolo, že horcrux stále prebýval v chlapcovom tele, ako
jeho neoddeliteľná súčasť. A nedošlo k žiadnemu poškodeniu.
Pre istotu ho však uprene pozoroval.
Dával si pozor, aby náhodou neurobil nejaký neuvážený pohyb.
„Vŕŕ,“ chlapec jedným zvukom opäť
okomentoval celú situáciu. Jemne oblizol čarodejníkovu ruku a chvíľu sa
k nemu nadšene túlil. Videl pred sebou len pekného mladého muža,
s kapucňou na hlave. Nič viac ani vedieť nepotreboval.
„Teraz ťa chytím za ruku a ty sa
postavíš,“ trpezlivo vysvetľoval Temný
pán.
Potešilo ho, že sa chlapec nesnažil
ujsť. Nechal sa hladiť a láskať.
Divoký Harry sa k nemu pevne pritískal
a opatrne mu začal oblizovať krk. Temný pán ho spokojne držal blízko seba.
Spoločne sa vymotali z väzenia.
Voldemort vyviedol chlapca preč z temných chodieb.
Mladík poslušne kľačal pri jeho
nohách.
„Teraz sa ma budeš držať.“
Chlapec spokojne prikývol.
Keď ho Pán zdvihol do náručia,
poslušne zložil hlavu na jeho hruď. Bolo to príjemné. Cítil silnú spriaznenosť.
Niekto silnejší si ho pekne niesol domov. Chlapcovi hlavou prechádzali len
myšlienky na útulný príbytok, teplé jedlo a prechádzky po lese... Úplne sa
mu otvoril Temným pán ich vnímal ako svoje vlastné a nerozlišoval medzi
nimi.
To jediné v ňom vyvolávalo
príjemné pocity. Takisto túžil aj po spojení s tou osobou. S vodcom.
Tak si ho pomenoval. Temný pán preňho predstavoval šéfa celej svorky a on
musel poslúchnuť. Bol len jedným z mnohých vlkov... Práve takéto myšlienky
mu zrejme snaživý bývalý smrťožrút dostal do mysle.
S eskortou smrťožrútov sa
presunuli na bezpečnejšie miesto. Harry mal celý čas zavreté oči a nechal
sa viesť. Nemal chuť nikam ísť. Hlavná vec, že cítil vôňu čerstvého mäsa. To ho
ešte viac povzbudilo.
Nechal sa odviesť do poriadne
zabezpečeného domu, s niekoľkými magickými ochranami. Netušil, že sa dvere
vedúce do normálneho sveta za ním zatvárajú. Nič z toho si neuvedomoval. Dokonca ani
to, že dobrovoľne nechal v kaši celú čarodejnícku komunitu.
Harry opustil Pánovo objatie, až keď
zbadal misku plnú chutného jedla. Po štyroch sa dostal až k nej
a začal jesť. Bez akýchkoľvek príborov a iných drobností, hltavo
požieral potravu.
Temný pán ho znepokojene pozoroval. Netušil,
ako dlho to potrvá, kým sa v ňom opäť obnoví ľudské vnímanie reality, ale
nepovažoval to za žiadny problém. On mal dostatok času a to jediné, čo
stálo pred ním a pokorením čarodejníckeho sveta, bol len chlapec, ktorý by
si poslušne nechal nasadiť obojok.
Obrátil svoju pozornosť k dverám,
cez ktoré dovnútra vošiel Lucius Malfoy. Pokorne sa uklonil, pobozkal pánovi
habit a hodil mu k nohám zviazaného muža.
„Môj pane, priviedol som ho sem, aby
ste ho mohli vidieť. Najprv však...“ nebolo ľahké zdôverovať sa takému
čarodejníkovi. Sám Malfoy by si radšej prehltol jazyk, ako priznal, že ho
Sirius dostal. Jeho previnilý výraz tváre, by ho za normálnych okolností zrejme
prezradil, ale Temný pán sa naňho ani len nepozrel. Obrátil sa späť
k chlapovi, ktorý momentálne hltavo pil vodu.
„Môj priateľ Lucius, nás poctil svojou
prítomnosťou. Žeby si už konečne spomenul, že má plniť príkazy? Priviedol nám
aj Blacka. Výborne! Hra sa môže začať.“
***
Prešli takmer nekonečné týždne plné
bojov, obetí a náreku. Temný pán víťazil a Harryho oči stále ostávali
poznačené väzením. Len jedol, spal, miloval sa s ním a poslúchal ho. Nebol
schopný žiadnej samostatnej myšlienky.
Prišiel čas, keď sa aj najmocnejší
temný čarodejník osobne zapojil do tej symfónie ničenia. Chlapec ostal sám.
Starali sa oňho len domáci škriatkovia a on po dlhom čase dokázal myslieť
aj na niečo iné, než uspokojovanie fyzických potrieb.
Prvá vec, ktorá ho prebudila
z toho čudného sveta, bola bolesť. Silná, bodavá a takmer ničivá.
Rozlievala sa mu po tele ako nákaza a on kričal. Prosil, aby to už
prestalo.
Začal sa zaujímať o to, prečo
cíti bolesť. Tak hlboko zakorenenú vo svojom vnútri. Najprv si mysle, že to
spôsobilo len náhodné poškriabanie. Neskôr si začal uvedomovať, že to má hlbšie
príčiny.
Druhou príčinou bol človek.
Muž, ktorý ním zatriasol
a prebral ho z tej nekonečnej temnoty.
Muž, ktorý vyslovil jeho meno
a nebál sa, že naňho možno nebude reagovať.
Muž, ktorý sa nikdy nevzdal nádeje.
„Sirius?“ Harry šokovane hľadel na
svojho krstného otca. Mal pocit, akoby sa už nevideli celé stáročia.
„No konečne. Už som si myslel, že si
úplne prišiel o zdravým rozum. Som rád, že ma opäť počuješ, Harry,“ vzal
ho do objatia a odviedol bokom od domácich škriatkov.
„Prepáč mi. Ja som to nedokázal
prekonať. Bol som úplne popletený,“ priznal zahanbene.
„Nie, Harry. Ty si nebol len
popletený. Obávam sa, že už nikdy nebudeš v úplnom poriadku...“ Sirius sa
už po niekoľkýkrát pokúšal osloviť. Podarilo sa mu to, ale nedosiahol až taký
veľký úspech. Teraz, keď prišiel k rozumu, začínali sa mu matne vybavovať
jeho jednotlivé pokusy, ako v ňom opäť prebudiť ľudskosť.
„Vypadneme odtiaľto, dobre?“ navrhol
napokon.
„Prepáč mi. Ja som to nedokázal
prekonať. Bol som úplne popletený,“ opäť zopakoval Harry.
„No tak, Harry, ostaň so mnou...“
„Prepáč mi. Ja som to nedokázal
prekonať. Bol som úplne popletený,“ chlapec sa tlmene zachichotal
a rozbehol sa späť do spálne svojho Pána. Tam sa schúlil do klbka
a zaspal.
