varovanie: 12+, viem, že som dlho nepridávala, ale nemala som nejak inšpiráciu a viac som bola na alternatívnom svete...
Varovanie: krátke, vrčiaci Harry, 12+, kapitoly pridávam dosť pomaly, lebo vždy sa mi to nejako v polovici sekne a neviem, ako ďalej, komentíky potešia
pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: 9. a 10. kapitola opravené
Hodnotenie
Oprel sa o stenu a chvíľu vstrebával tú
nepríjemnú správu. Jeho krstný syn bol na tom omnoho horšie, ako si pôvodne
myslel.
Tak veľmi
sa tešil, že s ním bude opäť hovoriť. Bol to jedinou osobou, kvôli ktorej
by dokázal zniesť svoj pobyt medzi nepriateľmi.
Dúfal, že sa z toho dostane. Po elixíroch,
ktoré mu dávali, by sa jeho stav mal zlepšiť, ale zrejme nikto nestál o to,
aby sa Harry v skutočnosti vyliečil.
Začínal tušiť, že Harryho stav zhoršujú elixíry,
ktoré mu každý deň dávali. Neuľavilo sa mu po nich. Skôr to vyzeralo, akoby ho
ešte viac doplietli. Po tých takzvaných liečivých odvaroch bol ešte viac
dezorientovaný. Dokonca poslúchal Temného pána a úplne bez obáv s ním
spával. Z Harryho, ktorého poznal, už neostalo takmer nič. Všetku svoju
pozornosť sústredil len na Temného pána. Sirius tomu nerozumel. Desilo ho to,
akým spôsobom sa vyvíjal ich vzťah.
Chcel nenápadne vojsť do kuchyne a pozrieť sa,
čím ho to kŕmia. Vedel, že elixíry mu dávajú do jedla. Počul ako o tom hovoria,
ale predtým nemal možnosť sa k nim dostať. Dôveru tunajších škriatkov si
získaval len veľmi ťažko, no napokon sa mu podarilo presvedčiť ich, že pre nich
nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo a začal chodiť do kuchyne častejšie.
Náhodou začul, ako to niektorí zo škriatkov
spomenul špeciálne jedlo pre pána Harryho. Odvtedy mu to nedalo pokoj.
Potreboval zistiť, čo to všetko malo znamenať. Teraz, keď sa už presvedčil o tom,
aké má liečba účinky, bol pripravený urobiť čokoľvek len, aby Jamesovho syna priviedol
späť k rozumu.
Chystal sa prejsť dovnútra skratkou, ktorú nedávno
objavil, ale nestihol sa tam dostať. Vchodové dvere sa otvorili a dovnútra
vošla postava odetá v čiernom habite. Keď si muž zložil kapucňu, Sirius
znechutene odfrkol.
„Ufňukanec,“ zamrmlal nevraživo. Vôbec netúžil po
stretnutí so svojím bývalým spolužiakom. Tentoraz mu však táto návšteva prišla
vhod. Vedel, že má pred sebou jediného člena Fénixovho rádu, ktorému mohol
všetko povedať. Severusa nepovažoval za dôveryhodného, ale nikto iný, sa do
domu dostať nemohol. Dúfal, že riaditeľ sa v ňom nemýlil, lebo to bola
jeho jediná nádej, ako sa dostať k skutočnej liečbe.
Postavil sa
mu do cesty a jeho ruka sa nenápadne dotkla mužovho pleca.
„Omrzel ťa život, Black?“ ľadové oči ho takmer
prebodli pohľadom. Napriek tomu sa neodtiahol. Len naňho ďalej chladne hľadel
a pokúšal sa vybrať prútik. Bolo dosť problematické ho tak rýchlo
vytiahnuť.
„Nie, len sa potrebujem s tebou pozhovárať,“
Sirius nasadil trochu miernejší tón. Rozhodne netúžil po ďalšom mučení. A nemal
pri sebe svoj prútik, nedokázal by sa proti nemu ubrániť, preto mu potreboval
čo najskôr všetko vysvetliť.
„Dobre, ale nie tu. Neprišiel som sám... Dám ti
vedieť,“ zrejme tušil, že mu chce niečo
povedať. Tie psie oči sa mu pokúšali niečo naznačiť. Potreboval nejaké nové
informácie. On sám sa k Potterovi zrejme dostať nemohol, ani potom
ktovieako netúžil, ale Dumbledore naňho nemilosrdne tlačil.
Sirius prikývol a odstúpil od profesora
elixírov. Severus vyšiel po schodoch a ponáhľal sa do miestností určených
na rýchle schôdze. Musel si premyslieť, ako to urobiť, aby nevzbudili neželanú
pozornosť.
Dovnútra vstúpila ďalšia postava. Spod kapucne vyčnievali
dlhšie svetlé vlasy a vychádzková palica sa elegantne dotkla zeme. Vchodové
dvere sa za ním okamžite zavreli. Tesná clona z mágie sa uzavrela
a nikoho, kto nepoznal heslo, nevpustila dovnútra ani von. Sirius túžobne
prechádzal pohľadom po dverách. Veľmi rád by sa premenil a bežal čo
najďalej od toho miesta. Opäť bol zatvorený a to v ňom vyvolávalo
čoraz väčšiu beznádej a hnev. Potreboval ešte aspoň raz ochutnať voľnosť. No
nemohol nechať Harryho samého, skôr než dôjde k nejakému nenávratnému
poškodeniu.
Prestal snívať, až keď doňho vrazilo niečo ťažké. Lucius
ostal bezmocne visieť v jeho objatí.
„Čo sa ti stalo?“ opýtal sa pobavene. Nemal veľkú
chuť starať sa o svojho manžela. Sledoval ako mu z kútika úst vyteká
krv.
„Nevyšlo to tak, ako sme plánovali... Utrpeli sme
veľké straty...“ s námahou so seba dostal Lucius. Oči sa mu zavreli
a okamžite upadol do bezvedomia.
Sirius ho opatrne zložil na zem a rýchlo
vošiel do kuchyne. Potreboval sa tam dostať bez zbytočného rozruchu. Nemienil
ho zachraňovať, kým Snape bude na schôdzi on zatiaľ získa aspoň nejaké vzorky.
***
Harry pobehoval po izbe. Netrpezlivo vyčkával na
návrat svojho pána. V jeho mysli prechádzali len príjemné obrazy,
spájajúce sa s ním. Všetky zlé spomienky boli pred ním uzavreté. Nebolo
ťažké ho takto ovplyvniť. Problém bol len s pocitmi. Tie tak ľahko
nedokázal ovládnuť. Harry cítil, že niečo nie je tak, ako má byť. Nemohol však
prinútiť svoju myseľ, aby s tým niečo urobila. Bol úplne pod vplyvom
temnoty.
Keď uvidel, mladého muža, ktorý náhlivo vošiel do
jeho izby, okamžite ho nadšene objal.
„Pokojne, Harry. Áno, už som doma, ale musíš byť
opatrný,“ unavene odvetil Voldemort. Jeho telo nebolo až také mladé, aspoň nie
vo vnútri. Mágia ho síce udržiavala v dobrom stave, ale ani on nebol úplne
neporaziteľný. Prehru znášal len veľmi ťažko. Dúfal, že aspoň chlapcovo telo
zmierni ten hrozný hnev, ktorý sa ho zmocnil. Posadil sa s ním na posteľ a chvíľu
ho bozkával na pery.
„Vrátil si
sa. Bál som sa, že sa ti niečo stane,“ rozrušene odvetil chlapec. Opatrne
začal rozopínať čarodejníkov habit. Rukami kĺzal po bledej pokožke. Jeho prsty
našli pár bolestivých miest.
Harry priložil pery na napätú pokožku. Mladý muž ho napäto sledoval. Nikdy sa nedokázal úplne
uvoľniť. Harry už nebol jeho
nepriateľom, ale to neznamenalo, že mohol poľaviť v ostražitosti. Nemohol
počítať s jeho úplnou oddanosťou. Dovolil horcruxu, aby prevzal kontrolu
nad telom a zhováral sa s ním, keď boli spolu, ale inak ponechával
chlapca v tomto polodivom stave.
Vyhovovalo mu to, bolo to omnoho príjemnejšie ako
sa neustále obávať toho, že sa pokúsi urobiť nejakú hlúposť.
Temný pán si pokojne ľahol k svojmu
milencovi.
„Budeme spolu. Už tak skoro neodídem,“ privrel oči
a ešte pevnejšie ho objal. Chlapec mohol hovoriť len s ním. Pre
istotu vystaval v jeho mysli zábrany, ktoré mu nedovolili rozumne
diskutovať s ostatnými. A elixíry to celé len podporovali aj zvnútra.
Dúfal, že tým zabráni tomu, aby chlapec všetko pochopil. Nechcel s ním
opäť bojovať.
***
„Black! Ako si ho mohol nechať na zemi!“
rozhorčene poznamenal Snape. Pred pár minútami sa vrátil k hlavnému
vchodu. Našiel tam svetlovlasého smrťožrúta. Lucius bol vo vážnom stave, Sirius
sedel na schodoch a vôbec sa mu nesnažil pomôcť. Čakal na svojho bývalého
spolužiaka a tváril sa mimoriadne spokojne.
„Zaslúži si to. Je to len vrah...“ odvetil
znechutene. Nenápadne strčil Snapovi do rúk vzorku elixíru, ktorí spôsobil
toľko problémov.
„Dávajú mu to. Každý deň,“ obozretne zašepkal
Sirius.
„Toto si odpykáš. Sám sa postarám o to, aby
ťa dôkladne potrestal...“ opatrne ho nadvihol a pomocou kúzla dopravil
Luciusa do spálne. No Black si všimol aj to, ako si fľaštičku nenápadne schoval
do vrecka.
***
Temný pán dozrel nato, aby vypil svoju dávku
elixíru. Chlapec to poslušne urobil. Potom si s Harrym sadol do kresla
a dovolil mu čítať si knihu o metlobale.
Napäté ticho prerušil až chlapcov ston.
Harry. Harry.
Počul ten hlas. Bol blízko, ale stále ho nedokázal
priradiť ku konkrétnej osobe.
On ťa má vo
svojej moci. Zradil si nás.
Kniha mu vypadla z rúk. Zúfalo pritlačil ruky
k ušiam.
Bolesť. To jediné naplno precítil. Spaľovala ho. Nedokázal
to už dlhšie vydržať.
„Harry?“ Temný pán prekvapene hľadel na krv, ktorá
chlapcovi začala stekať po krku. Chlapcovo telo sa neovládateľne chvelo, akoby
mu spôsoboval tie najhoršie muky.
