Pár: Sam/Dean
Varovanie: 18+, Wincest, romantické, (sweet and Inocent Sammy), krátke a naozaj sladké
Obdobie: Sam má 15, Dean 19 (obrázok sa nezhoduje s vekom postáv v tejto poviedke!)
Obsah: Ich otec odišiel na lov a chlapcov nechal doma...
Ty- rozprávanie prostredníctvom Sama, kombinované s ja rozprávaním prostredníctvom Sama)
Priznávaš, že si bol preč príliš dlho. Vyčítaš si to, keď sa nad ránom vraciaš do nášho domu.
Mal si ďalšie rande, chápem to. Už nie som dieťa, viem, že to potrebuješ. Túžiš po tých objatiach, po bozkoch, tvoje telo si to jednoducho žiada.
Opatrne vstupuješ do nášho dočasného domu. Nechceš ma prebudiť. Netušíš, že už dávno nespím. Nie som vo svojej posteli.
Ležím sám v nekonečnej tme. Nedokážem sa postaviť, ani privolať ťa ku mne.
Moje pery sa zľahka rozovrú, nepočuješ tichý povzdych, ktorý z nich náhle uniká.
Horúca krv steká po mojej tvári. Spomienky vo mne pulzujú, neznesiteľnou bolesťou.
Tá vec sa vrhla na mňa, keď som ostal sám. Nestihol som uniknúť.
Žena s prázdnou tvárou, neživými očami.
Zasiahla mi aj ruku, krvácam.
Počujem tvoje kroky, pokúšam sa odkopnúť stoličku. Podarí sa mi ju zovrieť lepkavými prstami.
S námahou ju posúvam po podlahe. Konečne ma začuješ. Viem, že sa ku mne už istotne blížiš.
Zažínaš svetlo. Bledneš pri pohľade na mňa.
„Sammy, čo do pekla...“ opatrne ma zdvíhaš a berieš ma do náručia. Opriem si hlavu o tvoju hruď.
„Prepáč,“ hlesnem potichu.
Nebezpečenstvo pominulo, ale moja krv je ešte stále príliš čerstvá. Rozpíja sa na dlážke ako desivá škvrna.
„Nie je to tvoja vina,“ povieš, pokojne.
Odnášaš ma do svojej izby.
Začneš mi opatrne rozopínať oblečenie. Najprv tričko, potom opatrne aj nohavice.
Malátne klesnem na posteľ. Zatvárajú sa mi oči. Pre istotu ma úplne vyzlečieš, aby si nič neprehliadol.
„Bude to v poriadku, hlavne nezaspávaj,“ rýchlo ma začneš ošetrovať. Zranenia nie sú až také vážne, len to dosť krvácalo.
Nepýtaš sa ma, kto ma napadol. Zrejme to nechceš počuť. Tvoje oči kĺžu po ubolenom tele. Som v poriadku, stuhol som len so šoku. Krv na dlážke patrila aj jej.
„Niečo také som ešte nikdy nevidel. Mala silu, útočila, ale nechcela ma zabiť,“ hlava mi bezmocne klesá na vankúše.
„Mal si šťastie, Sammy. Musíš si dávať väčší pozor. Nemôžem byť stále s tebou,“ postaráš sa aj o odreninu na stehne. Cítim slabé pálenie, ale napokon už vnímam len tvoj dotyk.
„Prekvapila ma. Nečakal som to...“ dodávam obozretne.
„Naozaj sa tým netráp, Sam. To sa môže stať každému,“ dokončíš ošetrovanie a sadneš si ku mne.
Tisnem sa bližšie k tvojmu telu. Nemôžem si pomôcť. Je mi tak dobre, keď som s tebou.
„Sammy,“ vieš, že sa bojím. Nedokážeš ma upokojiť. Nie takýmto spôsobom.
Zdá sa mi, že moja blízkosť ťa znervózňuje. To ma ešte viac znepokojuje. Trasiem sa, v každom tieni vidím tú chladnú tvár. Keby si neprišiel, zabila by ma.
„Sľúb mi, že to nepovieš otcovi,“ dostávam so seba po dlhšom mlčaní.
„To ti nemôžem sľúbiť. Niečo sa dostalo do nášho domu. Mal by to vedieť,“ nesúhlasíš, aj keď vieš, že sa kvôli tomu bude hnevať.
„Bude si myslieť, že som neschopný,“ stále ťa objímam tými poškriabanými rukami. Je to veľmi príjemné. Nemôžem prestať. Pohľadom prechádzam po tvojich perách. To ma dokáže rozptýliť. Sú iné ako moje, možno sladšie.
V tvojich očiach vidím niečo zvláštne. Tento výraz tvojej tváre ešte nepoznám.
Zhypnotizovane ti hľadím do očí. Nakláňaš sa bližšie, vzdialenosť medzi nami sa zmenšuje. Potom sa perami zľahka obtrieš o tie moje.
V objatí klesáme na posteľ. Nechávam sa hladiť a bozkávať. Cítim ako v tebe narastá túžba.
Bojuješ s tým. Pokúšaš sa ovládnuť. Prekvapene ťa objímam a nepúšťam ťa ani na okamih.
Maznáš sa so mnou, ako so svojím najcennejším pokladom.
Privieram oči a zahanbene skúmam tvoje telo. Pritískam sa k tvojej hrudi.
Pomaly ťa púšťam do svojho sveta. Váhavo sa spájaš s mojím napätým telom. Necítiš nič iné len mňa.
Nikto iný nesmie byť dôležitejší. Moja láska je vo svojej podstate možno až príliš sebecká. Pocítiš to, keď sa moje oči opäť upierajú na teba a moje bozky, ti priam zodierajú pery.
Potom sa od seba oddelíme. Lapáš po dychu a si tak krásne unavený. Tvár si skrývaš do dlaní.
Ukladám sa do tvojej postele. Prikrývam nás a pevne ťa držím za ruku. Tvoja vášeň prechádza aj do mňa. Som ňou priam nasýtený.
„Je to naša záležitosť. My tú bytosť dostaneme bez jeho pomoci,“ šepkám.
Potom v tvojom objatí spokojne zaspávam.
Koniec
