Varovanie: 18+, sex, tentoraz bez spomienok...
Páry pre túto kapitolu: HP/LV, HP/SS, SB/LM
Názov tejto kapitoly je výnimočne francúzsky a nie latinský ako zvyčajne, podľa slovníka znamená „milovať z celej duše“, našla som to ako frázu, ale keďže po francúzsky nwm, tak to nemôžem zaručiť, ale každopádne to berte tak, že si to myslím.
Pokiaľ to náhodou znamená niečo iné tak sa hlboko ospravedlňujem...
pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: 11. kapitola opravená
Hodnotenie
Snape
mu nedal príležitosť ďalej o tom uvažovať. Neúprosne pokračoval
v prehliadke.
Tentoraz
už ani Sirius neskrýval rozhorčenie. Vošiel do izby a chcel niečo povedať,
ale vôbec ho nepustili k slovu. Ústa sa mu len naprázdno otvárali. Nemohol
prehovoriť vďaka Luciusovmu nenápadnému kúzlu. Nechcel, aby sa jeho partner
miešal do ich práce.
Severus
sa pobavene pozrel na svetlovlasého smrťožrúta. Páčilo sa mu vidieť Blacka
bezmocného. Nič nemohlo byť lepšie ako skrotený pes.
„Lucius,
postaraj sa o svojho manžela. Nechcem,
aby tu zbytočne prekážal,“ požiadal ho chladne.
„Manžela?
Akého manžela?“ opýtal sa Harry.
„To
vám ja nebudem vysvetľovať, nie je to moja záležitosť, opýtajte sa tohto tu,
pokiaľ vám vôbec dokáže odpovedať.“
„Teraz
nie, možno by sme vás mali nechať osamote, aby ste dokončili prehliadku...“
povedal Lucius.
Svetlovlasý
aristokrat sa priblížil k tmavovlasému mužovi. Sirius sebou prudko trhol,
keď mu položil ruky na ramená. Nenávistne zagánil na Snapa.
Potom
bez ďalších slov ustupoval späť k dverám. Lucius pokojne kráčal za ním.
„Nechajte
ho! Ja chcem, aby...“ Harry sa pokúšal namietať.
„Ľahnite
si na brucho, Potter,“ pokojne ho prerušil profesor.
Chlapec
sa ani nepohol. Nechcel ho poslúchnuť.
Snape
nekompromisne použil prútik. Chlapovo telo sa zdvihlo prevrátilo a zľahka
dopadlo na posteľ.
„Prestaňte
trucovať, Potter. Pokojne ležte...“
Severus
mu bez okolkov nadvihol habit. Prehmatal mu chrbát, akoby to bola tá
najprirodzenejšia vec na svete.
„Nebudem
vás poslúchať!“ Harry zo seba vydal bolestivé syknutie. Bolelo to, keď sa priblížil k lopatkám.
„Vy...“
chcel ďalej protestovať, ale Snapove prsty ho ani trochu nešetrili.
Pomaly
sa vracali a postupovali čoraz nižšie. Chlapec sa opäť nespokojne zamrvil.
„Temný
pán sa neprebral. Stále nereaguje...“ takmer úplne stíšil svoj hlas.
„Ako
to myslíte?“ zastonal Harry. Ten dotyk začínal byť až príliš príjemný.
„Načo
si vlastne spomínate, Potter?“ konečne zložil ruky z jeho tela.
Harry
sa k nemu obrátil. Úplne zabudol, že pod habitom vôbec nič nemá. Temný pán
pred nejakým časom odstránil z neho ten pás, zrejme ho to prestalo baviť
a možno to povolilo, keď Voldemort upadol do toho zvláštneho stavu,
nevedel to celkom presne, dôležité bolo to, že tú vec už na sebe nemal, ale
práve teraz by mu to možno ani tak veľmi neprekážalo.
Snape
mal možnosť vidieť jeho úd, ktorý priam volal po pozornosti. Harry sa zúfalo
zakrýval.
„Na
všetko, ale myslím, že som bol pod vplyvom niečoho... Spomienky na tento dom sú
dosť mätúce,“ nebolo vôbec ľahké opäť slobodne uvažovať. Jeho myseľ si príliš
zvykla na ovplyvňovanie. Okrem toho mal nej aj cudzie spomienky. Na
nekromantku, vraždy, ktoré on sám nikdy nespáchal a ponižovanie, ktoré
v takej forme nezažil... Vedel, k čomu došlo, lebo tú spomienku opäť
prešiel s Voldemortom.
Temný
pán ho chcel zabiť, aby nemusel trpieť... Prial si, aby sa trápil ešte omnoho
dlhšie. Videl jeho spomienky, ale ani to mu nedávalo právo zabíjať nevinných
ľudí. Veľmi si vychutnal vraždu jeho
rodičov, vyžíval sa v tom, kým jeho matka prosila o život svojho
syna.
Rukou
si prešiel po čele, aby zahnal ďalší príval nepríjemných hlasov.
Severus
mu nedal možnosť vydýchnuť si.
„Tá
vaša prehnaná citlivosť na pár dotykov, to tiež bude zrejme nejaký vedľajší
účinok...“
Položil
mu ruku na stehno. Mučivé teplo vystreľovalo do chlapcovej mysle príjemné
signály.
Severus
stále pokračoval v rozhovore.
„Temný
pán prikázal, aby vám dávali elixír, ktorý vás udržiaval pod kontrolou. Je len
prirodzené, že niektoré veci vám zatiaľ unikli. Nebol to vôbec žiadny nevinný
elixír. Keby ste to užívali dlhodobo... prišli by ste o rozum, ale to by
vôbec nebola veľká strata,“ spokojne sledoval ako chlapcova ruka klesá.
Harry
tlmene vzdychol a márne sa pokúšal ovládnuť. Nedalo sa to. Tá potreba ho
nútila celkom sa odovzdať do rúk nepriateľa. Ešte nikdy niečo podobné necítil.
Sila tej túžby ho úplne pohltila.
Snapova
ruka sa lenivo posúvala ďalej. Jeho oči sa mu posmievali.
„Myslíte,
že sa viac neprebudí?“ Harry chcel tú ruku odstrčiť. Snažil sa, ale nešlo to. Namiesto
toho dovolil, aby mu Snape pomohol dostať sa do príjemnejšej pozície.
„To
nedokážem dopredu určiť. Musíme počkať,“ dodal obozretne.
Ešte
raz vrhol podozrievavý pohľad na dvere a pre istotu použil protihlukové
kúzlo a postaral sa, aby ich nikto nemohol otvoriť.
„Ďakujem
za vašu starostlivosť,“ potichu hlesol Harry.
Snape
mu venoval len ďalší so svojich kyslých pohľadov a okamžite sa začal
venovať jeho otvoru. Vedel, že Potter by to za normálnych okolností nikdy
neurobil. Práve preto si chcel naplno vychutnať jeho poníženie. Nikto mu vtom
nemohol zabrániť.
Chlapec
ho priam vsal do seba, prijal ho omnoho rýchlejšie ako očakával. Zovrel sa
okolo neho a pevne ho objal.
Snape
sa jeho tela takmer nedotýkal, dalo by sa povedať, že to robil len veľmi
povrchne.
Chcel
čo najviac využiť chlapcovu momentálnu slabosť.
Harry
sa prisal na jeho pery, pokúšal sa ho zatiahnuť do príjemnejšej hry, ale Snapa
zaujímalo len jeho vlastné uspokojenie...
Napriek
tomu bol Harry takmer naplnený túžbou. Nie priamo po tmavovlasom mužovi, chcel
sa len milovať. Bolo mu jedno s kým.
Netušil,
kde sa to v ňom všetko vzalo. Nerozumel tým čudným pocitom.
Zaboril
nechty do Snapovho chrbta. Ďalej sa pohyboval spolu s ním, až kým sa ich túžby
nedosiahli vrchol.
***
O pár hodín neskôr...
Severus
Snape opatrne vošiel do prísne zabezpečenej miestnosti. Musel ísť skontrolovať
svojho pána.
Potterovo
telo ho uspokojilo. Potreboval ho len pripraviť, na to čo sa zrejme o pár
minút stane skutočnosťou.
Prišiel
čas na ďalší pokus o zničenie tela Temného pána.
Severus
si v žiadnom prípade neprial, aby sa prebral. Chcel pretrhnúť mágiu, ktorá
ho chránila.
Telo bledého mladíka bolo poriadne pozakrývané.
Starostlivo zabalené do niekoľkých vrstiev temnej mágie.
Po vykonaní obnovovacieho rituálu, nemohol len tak
ľahko odísť. Nikto netušil, čo urobil pre získanie svojej mladosti, ale zjavne
to bolo dostatočne silné.
Oči mal otvorené, nedýchal, nehýbal sa.
Bol ako socha vytesaná z mramoru, krásna
a nepoškvrnená časom, ale aj tak neživá.
Jeho telo nepáchlo ani nejavilo žiadne príznaky
rozkladu. Napriek tomu bol zrejme viac mŕtvy ako živý. Nikto tento stav
nedokázal rozumne vysvetliť.
Severus
odriekal celú zložitú sústavu zaklínadiel. Niekoľkokrát musel mávnuť prútikom
a rýchlo opäť odriekať starodávne zaklínadlá. Boli to samé temné
záležitosti, ale nič iné mu nemohlo pomôcť prelomiť pánovu obranu.
Vedel,
že kontaktom s Harrym si získal dôveru. Istá časť pánovej duše by ho mohla
prestať vnímať ako hrozbu. Preto mu po tele nenápadne rozotrel hmotu, ktorá
spôsobila nepotlačiteľnú chuť na sex.
To
všetko mu malo pomôcť preraziť pánovu obranu.
Voldemort
v podstate nikomu úplne nedôveroval. Pre istotu zabezpečil svoje telo
mágiou, ktorá postrehla akúkoľvek nepriateľskú aktivitu. Zložité zaklínadlo
čoskoro zaúčinkovalo.
Keď
sa zábrana uvoľnila, konečne sa k nemu mohol priblížiť.
Nadvihol
mu hlavu a opatrne otvoril ústa. Potom mu k nim priložil fľaštičku
s červenou tekutinou.
Pár
kvapiek dopadlo na pery. Na miestach, ktoré zasiahli sa objavili drobné ranky.
Severus
otočil fľaštičku tak, aby mu červený elixír mohol vtekať do úst.
***
Harry
pocítil horkú chuť na perách. Zdalo sa mu, akoby mu niečo spaľovalo hrdlo.
Cítil
odporne horkú príchuť.
Rozkašľal
sa.
Rukou
si prešiel po rozboľavených perách. Nemal na nich vôbec nič, ale pálilo to tak,
že ani nemohol rozprávať.
Pálenie
prešlo aj cez jeho hrdlo. Potom náhle pocítil silný tlak. Nemohol dýchať.
Nemohol rozmýšľať.
Pociťoval
len nedostatok vzduchu. Rukou si siahol na hruď. Zdalo sa mu, akoby niečo
kolovalo v jeho tele.
Musel
sa toho zbaviť. Musel niekam ísť.
Zúfalo
vybehol z izby. Prešiel cez chodbu, hľadajúc záchranu pred tým spaľujúcim
chladom.
Srdce
mu vynechalo pár úderov. Napriek tomu sa pevne zaprel do dverí, ktoré preňho
predstavovali únik.
Keď
vošiel do miestnosti, uvidel na zemi postavu ležiacu v červenej tekutine.
Vylievala sa zo zelenej fľaštičky.
„Čo
ste to urobili?“ šokovane hlesol Harry. Rukou si stále šúchal hrdlo. Pekelne to
bolelo.
Severus
Snape ležal na zemi. Okolo neho sa hromadila červená tekutina.
Pochopil,
že necíti bolesť Temného pána. On mu len posielal akési záblesky Snapovho
utrpenia.
Harry
nevedel aký je to elixír, ale tušil, že to nebol žiaden liečivý nápoj.
Nedočkal
sa žiadnej odpovede.
Snape
mal mierne opuchnutú tvár a nehýbal sa.
Nepochybne
bol v bezvedomí. Možno mŕtvy. Nebol si istý a ani to nepotreboval
vedieť. Telo ležiace na posteli ho k sebe priťahovalo.
Harry
ho obozretne prekročil a opatrne podišiel k Voldemortovi. Až na pár
odrenín na perách, nemal žiadne ďalšie zranenia.
„Prepáč,
ja som nechcel...“ ospravedlňoval sa potichu.
Už
o ňom nedokázal uvažovať ako o nepriateľovi. Stále ho cítil. Bol
súčasťou Toma. Nemohol sa od neho odpútať. Rozumel mu lepšie než akákoľvek iná
bytosť. Pochopil, že ich spojenie znamená niečo viac, a aj keď nepoznal
pomenovanie toho, čo predstavovali, nebol by schopný ho pretrhnúť.
Opatrne
si k nemu sadol a chytil ho za ruku.
Potom
si k nemu len ľahol a priložil tvár na jeho bledú hruď.
Voldemort
sa pohol. Druhou rukou lenivo vošiel chlapcovi do vlasov. Chvíľu ho hladil,
akoby sa vôbec nič nestalo.
„Viem,
že si ma zradil, Harry. Vďaka tebe, vďaka tomu, že sme sa spojili, ma mohol
zničiť. Tentoraz navždy. Ten elixír, ktorý použil sa nedá len tak zmyť.
V našom jazyku ho nazývajú Slzy smrti. Najprv prichádza pálenie
a potom sa rozšíri do celého tela... Stačí len kvapka...ty si sa ma dotkol,“
pokračoval neúprosne.
Harry
naďalej pritískal hruď na jeho hlavu a pevnejšie ho držal za ruku.
„To
znamená, že umrieme?“ začínal sa cítiť čudne. Mal pocit, akoby niekto stláčal
jeho orgány. Ledva vládal dýchať a dialo sa to tak rýchlo, že si to takmer
prestal uvedomovať.
„Ty
umrieš, Harry,“ chladne dodal Voldemort. „Slzy smrti by mohli zničiť všetky
moje bezpečnostné opatrenia. To v žiadnom prípade nedovolím. Tvoje telo
musí umrieť. Nie je iná možnosť. Ja tam nepôjdem, Harry. Nemôžem...“ zľahka
pobozkal chlapca na čelo.
„Urob...
niečo...ja... ťa...milujem...z celej...duše... nechcem...tam...
byť...sám...nechcem...“ zúfalo šepkal Harry.
„Nie,
nemiluješ ma, spôsobil som ti to svojou kliatbou a tým, čo nás spája, ale
nie je to láska a nikdy nebola...“
Hlas
mu slabol. Ponáral sa čoraz hlbšie... Niečo ho vťahovalo a telom mu prešli
posledné silné kŕče.
Posledné
čo počul, bol hlas milovaného, ktorý ho držal v chladnom náručí.
A tvrdil mu, že to čo cíti nie je skutočné.
***
O pár dní neskôr...
Tmavovlasý
chlapec opatrne „lietal“ na hračkárskej metle.
Vznášal
sa len niekoľko metrov nad zemou, ale napriek tomu bol nesmierne spokojný.
Chcel, aby mu jedného dňa kúpili skutočnú metlu. Takú, s ktorou by mohol
doletieť ďaleko...
Z domu
vybehla Pani Figgová.
„Harry,
poď pekne sem... Nemôžeš tu teraz takto poletovať,“ keď klesol na zem, zobrala
ho do náručia.
Chlapček
sa k nej dostal len nedávno.
To
dieťa bolo zvláštne. Nemali o ňom žiadny záznam, našla ho vo svojej
záhrade. Bol tam úplne nahý a vystrašene kričal.
Nikto
sa k nemu nehlásil, nikomu nechýbal. Rozhodla sa, že sa oňho postará. Dala
mu to meno celkom automaticky.
Na
čele nemal jazvu, ale veľmi jej pripomínal malého Harryho.
Vyzeral
ako jeho mladší braček.
Nevedela
si to vysvetliť, preto jeho existenciu radšej tajila. Nechcela, aby sa
o ňom dozvedeli čarodejníci na ministerstve.
Voldemort
už obsadil všetko. A na deti z takýmto pochybným pôvodom bola dosť
často vypísaná odmena.
Preto
si neželala, aby u nej chlapca objavili.
Obávala
sa o jeho bezpečnosť rovnako ako o svoju.
