Varovanie: 12+, Malý Harry (chvíľku teda si pobudne ešte v detskom stave)
pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: 11. kapitola opravená
Hodnotenie
O pár týždňov neskôr...
Harry spokojne sedel na gauči. Drobnou rúčkou
prechádzal po obrázkoch, ktoré sa pohybovali na stránkach Denného proroka.
Pani Figgová práve v kuchyni pripravovala
večeru. Musela ho chvíľu nechať samého, ale dvere nechala otvorené a neustále
ho kontrolovala.
Prstom prechádzal po lesknúcej sa fotografii
mladého muža s Temnými očami.
Keď sa naňho Harry pozornejšie pozrel, pocítil
silnú vlnu strachu.
Napriek tomu od tej podobizne nedokázal odtrhnúť
zrak.
Pomocou žltej pastelky dokreslil do obrázka
slniečko a keď vzal do ruky hnedú, načrtol aj domček.
Nepáčilo sa mu to. Ten muž vyzeral až príliš
nebezpečne.
Modrou pastelkou radšej počmáral celú fotografiu.
Nevynechal ani titulok.
VEĎ- VIETE- KTO VYHLASUJE VOJNU NEREGISTROVANÝM
Opatrne otočil na ďalšie stránky. Chcel nájsť
niečo krajšie a farebnejšie.
Nanešťastie ani ďalšie stránky nevyzerali veľmi
optimisticky.
Chlapček videl len samé smutné tváre...
Na ďalšej strane zbadal niečo zaujímavé. Podoba
tmavovlasého muža sa pokúšala dostať preč so záberu.
SEVERUS SNAPE NEZVESTNÝ?
Harry pustil časopis.
Nedokázal sa naňho dlho dívať. Zelené oči sa pri
pohľade naňho zaliali slzami. Časopis vzbĺkol a zanechal na gauči tmavú
spáleninu.
Po pár minútach sa v obývačke objavili
čarodejníci odetí v čiernych habitoch.
Pani Figgovú vyviedli von z jej vlastného
domu a vzali aj chlapca.
Temný pán prikázal monitorovať aktivity, ktoré
súviseli s čarovaním v muklovských domoch. Každé dieťa,
u ktorého sa prejavila táto schopnosť muselo byť podrobené registračnému
procesu.
Doviedli ich do novovytvoreného oddelenia na
Ministerstve mágie. Bolo prepojené s oddelením záhad.
Harryho nechali sedieť na lavičke spolu
s jedným čarodejníkom, ktorý naňho dozeral.
Pani Figgovú strčili do vyšetrovacej miestnosti.
Harry smutne zvieral v rukách pastelku.
Nechcel, aby jej niekto ublížil. A veľmi sa o ňu bál.
Zastavila sa pri nich vysoká čarodejnica
s dlhšími tmavými vlasmi. Venovala mu povzbudivý úsmev, ale neostala pri
nich.
Jedna zo súdnych siení sa otvorila. Kruto
pôsobiaci muži za sebou ťahali množstvo spútaných ľudí. Ich nárek zaznieval po
celej chodbe.
Čarodejník s tvárou zahalenou kapucňou
počkal, kým dav prešiel. Nechodil často na ministerstvo, ale práve dnes náhodou
prebiehalo ďalšie mučenie Severusa Snapa.
Niečo také si nemohol nechať ujsť. Práve kvôli
tomuto mužovi musel obetovať svojho milenca. Chcel si opätovne vychutnávať jeho
utrpenie.
Práve, keď vstupoval do chodby, uvidel toho
chlapca.
Tmavovlasého, so zelenými očami. Už na prvý pohľad
podobného tomu, ktorého život sa pred pár dňami skončil.
Voldemort si zložil kapucňu a podišiel bližšie
k úradníkovi. Vedel, že týmto
smerom sa vchádza na registráciu.
„Odkiaľ sem prišlo to dieťa?“ opýtal sa chladne.
„Našiel sa v dome Arabelly Doreen Figgovej, práve prešetrujeme jeho totožnosť.
Tá šmukelka povedala, že sa volá Harry,“ pokojne odvetil muž.
„Keď skončíte dajte mi vedieť. Zatiaľ si ho
vezmem,“ Voldemort vzal chlapca na ruky.
Úradník stroho prikývol a nechal ho vojsť do
bočnej miestnosti, ktorá bola oddelená od vyšetrovne.
Voldemort si s chlapcom sadol do kresla.
Opatrne si ho posadil na kolená. Nechal ho pohodlne sa oprieť a chvíľu si
ho len objímal. Bolo príjemné mať ho pri sebe.
Potom ho položil na stolík a opatrne rozopol
detské oblečenie.
Harry sa naňho zvedavo díval. Rukami sa pokúšal
chytiť ho za nos.
Voldemort zamračene odtisol jeho ruky zo svojej
tváre. Nepáčilo sa mu, že mu s nimi stále šermoval pred očami.
Potom vytiahol prútik a urobil pár rýchlych
mávnutí.
Keď skončil na Harryho tele sa objavilo množstvo
symbolov. Prechádzali cez pokožku ako živé tetovania.
Harry sebou začal prudko zmietať a líca mal čoskoro
vlhké od sĺz.
Voldemort si to nevšímal. Díval sa na symboly,
ktoré sa spájali do širšieho celku. Toto zaklínadlo nebolo pre chlapčeka práve
najpríjemnejšie, ale bol to pomerne spoľahlivý spôsob ako pripraviť detskú
myseľ na hlbšie preskúmanie.
Položil mu ruku na hlavu. Chvíľu ho opatrne hladil
po vlasoch a postupne prechádzal cez takzvanú detskú obranu mysle.
Detské mysle mali v sebe ešte niečo
pochádzajúce so sveta, ktorému dospelí nerozumeli, akoby ich niečo zastieralo.
Okrem toho boli oveľa krehkejšie, preto musel
postupovať veľmi pomaly.
Prešiel ľahko zahmleným úsekom a postupne
postupoval oveľa hlbšie.
Objavil spomienku, ktorá by v mozgu dieťaťa
nemala čo robiť. Spomienku na otrávenie, na umieranie... Postupne prechádzal
jednotlivými vrstvami, ktoré sa pred ním neochotne roztvárali.
Videl, ako sa Harryho energia zmenšovala
a jeho telo sa postupne vracalo späť. Netušil ako sa to stalo ani prečo.
Bola to zrejme reakcia ochrannej kliatby, ktorú vybudovala jeho matka.
Zaúčinkovala ako bariéra proti Slzám smrti.
Elixír mu bral život, preto nastal akýsi spätný
časový efekt.
Bol to málo preskúmaná reakcie na Slzy smrti,
ktorú ani čarodejníci nedokázali poriadne popísať. Hovorilo sa o ňom vo
viacerých starých listinách.
Niektorí si mysleli, že niečo také nie je ani
možné. Práve preto sa ani len neodvažoval dúfať, že k niečomu takému
napokon dôjde. O chlapcovo telo sa po jeho smrti príliš nezaujímal, chcel
to mať čo najskôr za sebou, nevšímal si ani akési povery, ktoré sa medzi nimi
šírili, tvrdili, že jeho telo vôbec nemuseli pochovať, že jednoducho zmizlo,
ale on sa o to priveľmi nezaujímal. Celú tú vec si chcel držať čo najviac
od tela, aby ho netrápila tá zvláštna bolesť, ktorá sa v ňom usídlila po
chlapcovej smrti.
Voldemort rýchlo opustil jeho myseľ, keď uvidel
ako symboly začínajú slabnúť.
Pozapínal ho a opäť si ho privinul
k sebe.
„Budeš bývať so mnou, Harry, ale nechcem, aby si
ma považoval za otca. Ani za brata...“ chladné pery sa dotkli jeho čela.
Chlapček tomu nerozumel, nevedel, prečo ho ten
pekný mladý muž chce mať pri sebe a tak trochu sa toho obával, ale nemohol
tomu nijako zabrániť, lebo bol odnášaný v jeho náručí, či už chcel, alebo
nie.
Temný pán s vyšiel z miestnosti.
Harry uvidel Pani Figgovú.
Sedela na lavičke. Pohľad mala úplne zastretý.
Ruky spútané a tvár sa jej sťahovala do čudného kŕča.
Čarodejníci, ktorí ju vypočúvali sa rozpačito
krčili v kúte.
„Čo vám povedala?“ netrpezlivo sa spýtal Temný
pán. Už na prvý pohľad bolo jasné, že výsluch zrejme nepriniesol požadovaný
výsledok.
„Našla ho vo svojej záhrade. Nič sme z nej
nedostali,“ rozpačito odvetil jeden z nich.
„Odveďte ju naspäť do vypočúvacej miestnosti.
Pošlem sem ľudí, ktorí po ňu prídu. Dovtedy nerobte vôbec nič,“ stručne uzavrel
rozhovor Temný pán.
Muž prikývol a odviedol väzenkyňu naspäť do
vyšetrovacej miestnosti.
Voldemort pevnejšie chytil tmavovlasého chlapčeka.
Harry začínal byť dosť mrzutý a hrozilo, že čoskoro začne plakať.
***
Malfoy Manor
Sirius Black sedel za dlhým stolom. Obed sa
podával presne o dvanástej a domáci škriatkovia mu práve servírovali
jeho obľúbené jedlo.
Bol ako vymenený. Od smrti Harryho Pottera len
rezignovane prijímal všetko.
Poslúchal Luciusa a nevenoval vôbec pozornosť
tomu, čo sa okolo neho dialo.
Draco sedel úplne na druhom konci a mračil sa
do svojho taniera. Nemal veľkú radosť z toho, že sa otec vrátil
a priviedol so sebou aj svojho manžela. Okrem toho aj Temný pán sa láskavo
ubytoval v ich zámočku a tváril sa, akoby mu patrilo úplne všetko.
Práve, keď si priložil lyžičku k ústam, začul
rýchle kroky.
Voldemort vošiel do jedálne a na rukách držal
malého chlapčeka.
Sirius okamžite vstal a ponáhľal sa
k nemu. Najprv si myslel, že sa úplne zbláznil, ale keď mu Voldemort
odovzdal chlapčeka, cítil, že je to Harry.
„Ako... Odkiaľ...“ vyjachtal zmätene.
„Neklaď mi hlúpe otázky, Black. Tebe nemusím nič
vysvetľovať. Je to Harry. Postaraj sa o to, aby mu pripravili jedlo!“
„To je naozaj Potter?“ šokovane vyhŕkol Draco.
Okamžite vstal od stola a pridal sa
k malej skupinke, ktorá sa začala vytvárať okolo dieťaťa.
Domáci škriatkovia sa zhŕkli okolo nich. Všetci sa
chceli pozrieť na ten zázrak.
Temný pán ich nechal samých v jedálni.
Potreboval si ešte niečo pozisťovať v knihách.
Bolo preňho ťažké nechať Harryho v ich
rukách. Nezdalo sa mu, že by boli tou najlepšou voľbou.
Napriek tomu nemal inú možnosť. Potreboval
čarodejnícku rodinu, ktorá by Harryho oficiálne prijala.
Voldemort nechcel prevziať zodpovednosť za dieťa.
Potreboval len svojho milenca a bol ochotný čakať tak dlho, ako to bude
potrebné.
Zamieril do najstaršej časti Malfoyovskej
knižnice.
U Luciusa si odložil pár zaujímavých kúskov,
ktoré sa týkali života a smrti. Tieto knihy neboli bežne povolené
a museli byť maskované ochrannými kúzlami.
Keď konečne našiel to, čo hľadal, kniha sa sama
oddelila od ostatných a čoskoro v nej mohol pohodlne listovať.
Sirius zatiaľ vyobjímal Harryho. Prihováral sa mu
a okamžite prikázal, aby mu pripravili niečo vhodné pre deti. Potom ho
starostlivo kŕmil.
Draco sa tváril, že ho to nezaujíma. Pokúšal sa
opäť začať jesť, ale stále pritom nenápadne pokukoval na dieťa.
***
Neskôr
v noci...
Severus Snape pozbieral všetky sily, aby dokázal
zdvihnúť hlavu. Bol zavretý v úzkom priestore. Takmer sa nevládal pohnúť.
Jediné, čo počul boli hlasy, prichádzajúce
z jedálne. Matne zachytil meno Harry.
Pokúsil sa ešte viac nadvihnúť hlavu, ale nešlo
to, okamžite sa pritom rozkašľal.
Cez deň naňho pražilo nemilosrdné slnko
a v noci cítil len chlad.
To miesto mu osobne vybral Temný pán. Chcel, aby
všetko cítil, aby trpel každú minútu svojho života. Nezabil ho len preto, lebo
čakal, kým začne prosiť o smrť.
Niekoľko mesiacov ho mučili, pohrávali sa
s ním a dokonca dovolili Graybackovi, aby ho nakazil.
