varovanie: 18+, anjeli démoni, trošku sexu, apokalypsa, padlí
je to skôr taká minikapitolovka, nečítať pokiaľ nie ste už na piatej sérii a keď ste len na 1-4 tak čítať len na vlastnú zodpovenosť....
táto časť, je troch sex-pwp, ale v tých ostatných je už viac deja
páry: Castiel/Lucifer
Sam/Dean
Bolesť. Krv stekajúca po perách. Poranenia také rozsiahle, hlboké, že sa to takmer nedalo vydržať.
Už len samotná existencia bola bolestivá.
To všetko trápilo tmavovlasého anjela, ktorí ležal sám na podlahe, obklopený zradnými symbolmi.
Boli hlboko vryté aj do jeho nehmotnej podstaty. Tento spôsob uväznenia predstavoval horšiu formu ako uzavretie v horiacom kruhu.
Okrem svojho vlastného utrpenia a bezmocnosti cítil aj to, ktoré vychádzalo z jeho schránky.
Rukou si s námahou zotrel krv z tváre. Potom sa schúlil späť na svoje miesto. Oprel sa o stenu a rukami si objal kolená.
Telo sa mu začalo nekontrolovateľne triasť, mal pocit, akoby ho schránka odmietala v sebe ďalej držať. Musel privrieť oči a čakať, kým to trasenie pominie. Stále to bolo čoraz ťažšie. Jimmy znášal mučenie veľmi zle, nebol na niečo také zvyknutý.
Keď opäť otvoril oči, zazrel nad sebou tmavú postavu.
Anjel apokalypsy stál nad ním. Trochu sa predklonil, aby naňho lepšie dovidel.
Castiel sa pokúšal premôcť triašku. Nechcel, aby si myslel, že sa ho bojí. Napriek tomu nemal možnosť úplne ovládnuť svoje telo. Luciferova prítomnosť v ňom vyvolávala zlosť. Prenikal ním chlad, ktorý nikdy predtým nepocítil.
„Obávam sa, že budeš musieť vstať, Castiel,“ požiadal ho Lucifer.
Mladší anjel opatrne skúšal pohnúť nohami.
Prešla ním ešte intenzívnejšia bolesť, šlo to pomaly. Zaprel sa rukami a pokúšal sa urobiť takú zdanlivo jednoduchú vec. Nešlo to. Nech sa snažil akokoľvek nohy ho odmietali udržať.
Nenávistne hľadel na Lucifera a premáhal ďalší prudký záchvev bolesti.
„Nemusíš trpieť, braček. Mrzí ma to, zrejme to opäť trochu viac prehnali. Veď vieš akí sú démoni,“ Lucifer sa mu opäť trpezlivo prihováral.
„Nechaj ma na pokoji!“ odvrkol Castiel. Neveriacky zastonal, keď pocítil blízkosť jeho tela. Bez problémov ho podoprel.
Castiel opäť stál na nohách, ale vďačil zato len Luciferovým rukám, ktoré ho držali a pritískali k sebe.
Blízkosť. Teplo. Dotyk. To všetko zmierňovalo pôsobenie symbolov. Váhavo urobil pár krokov. Mal pocit, akoby stále bojoval s nejakou silnou prekážkou.
„Nežiadal som ťa o pomoc,“ sykol unavene.
„Takto by sme sa nikam nedostali. Nebuď zbytočne tvrdohlavý,“ trochu viac zatlačil na jeho chrbát. Chcel sa jednoducho dotknúť jeho hlavy a premiestniť ho, ale Castiel mu to nedovolil. Vrtel sa v jeho zovretí, až kým neskočil v jeho objatí.
Jimmyho telo sa oňho pokojne oprelo. Bolesť opäť začínala byť znesiteľnejšia. Mal pocit, akoby čerpal energiu zo svojho brata. Niečo také sa však nemohlo diať bez jeho vedomia. Keď to prestalo, takmer spadol k jeho nohám. Lucifer ho pevnejšie chytil.
„Stále netušíš, čo od teba potrebujem?“
„Neviem, kde sú. Odo mňa sa nič nedozvieš,“ uzavrel chladne. Podarilo sa mu dostať z jeho objatia. Zachytil sa nejakého starého kresla a ostal pevne stáť.
Lucifer nebadane pokrútil hlavou. Takmer sa usmieval.
„Teraz mi nejde o nich. Nie. Viem, kedy dostanem Sama. Nemusíš si kvôli tomu robiť starosti. Potrebujem spoločnosť iného anjela.“
Castiel sa poriadne oprel o kreslo. Mal pocit, že tentoraz naozaj stratí pôdu pod nohami.
„Ako to myslíš?“ opýtal sa zahanbene. Žiadny anjel ho ešte o niečo také nežiadal. Nebol si úplne istý, čo všetko môže zahŕňať takáto ponuka.
Strhol sa, keď za svojím chrbtom zaregistroval pohyb. Lucifer stál za ním.
Ich telá sa opäť tesne dotýkali. Stále tomu poriadne nerozumel.
„Je ťažké to vysvetliť slovami. Možno by som ti to mohol ukázať...“
„Nie,“ okamžite odmietol Castiel.
Spomenul si na démona, ktorý uzatváral dohodu s mužom...
Ako ho násilím pritískal bližšie k sebe. Ten muž, pritom bozku trpel.
„Moja trpezlivosť nie je nekonečná. Dal som ti šancu, ale teraz už začínam pochybovať. Možno som sa mal postarať, aby si ukončil svoju bolestivú cestu,“ sklamane od neho odstúpil. Nepatril k bytostiam, ktoré ľahko znášajú ďalšie odmietnutie.
Keď blízkosť jeho tela pominula, Castiel cítil ako sa kreslo zachvelo. Opäť mu bolo zle. Ešte horšie, než predtým.
Spomenul si na poslednú noc, počas ktorej mal možnosť pozhovárať sa s Deanom.
Naposledy mali za úlohu nájsť tú schránku, ktorá patrila Saelovi.
Padlému anjelovi, ktorý už dlho chodil po zemi.
Prišiel s tým za nimi, hneď ako sa dozvedel, že anjeli aj démoni takisto neskutočne pasú práve po takomto úlovku.
Nenechaj sa zabiť. Potrebujeme ťa. To mu Dean povedal, keď si opäť trčali v nejakom bare a spoločne sa pripravovali na stretnutie s osobou, ktorá už svoje áno raz povedala.
Dean sa neskôr tváril, akoby sa nič nestalo, ale on si to dobre pamätal.
Castiel tú myšlienku rýchlo prehodnotil a okamžite dospel k záveru. Nemohol nechať odísť svoju jedinú šancu. Ešte neprišiel čas pokorne zložiť zbrane a zmieriť sa so smrťou. „Nechcem som ťa uraziť. Nie, to som nemal v úmysle. Videl som niečo a nie som si úplne istý,“ odvetil pokojne.
Odhodlane sa obrátil k Luciferovi.
„To by ma možno mohlo zaujímať. Čo také si videl?“ s nepredstieraným záujmom si prešiel rukou po perách. Castiel opäť uvidel pár spálených kruhov na jeho ruke.
„Videl som dvoch mužov bozkávať sa. Nebolo to po prvý raz. Už sa mi pár krát stalo, že som... Uvažoval som o tom aké to je. Niekoho sa takto dotknúť. Rozmýšľal som, aké je to keď... Oni hovoria, že je to skvelé...teda... Chcel som to skúsiť, ale skôr so ženou. Aspoň tak mi to poradili, ale keď som mal...urobiť...to... začal som ju vnímať, len ako osobu, nie ako bytosť, s ktorou by som chcel... Len som sa chcel s ňou porozprávať nič viac... Nikto mi skrátka poriadne nevysvetlil, ako to celé funguje...ja...“ bolo dosť ťažké o tom hovoriť. Hlavne, keď pritom musel hľadieť na anjela, ktorý ho mohol každú chvíľu zabiť. Ani sa poriadne nezamýšľal nad tým, čo rozprával. Chcel len so seba niečo dostať. Udržať sa nažive, aby sa neskôr mohol vrátiť k bratom.
Bolesť už takmer necítil. Sústredil sa na len na slová...
Zdalo sa, že to Lucifera trochu upokojilo.
„My sme iní, nestačí nám len to, čo nám môžu dať.“
Naklonil sa k nemu tak blízko, akoby ho chcel pobozkať.
Castiel bezmocne civel na jeho pery.
„Nie je dovolené, aby sme sa takýmto spôsobom zbližovali,“
pokúšal sa získať trochu viac priestoru.
„Tým sa netráp. Nepotrebuješ povolenie,“ pripomenul mu pokojne.
Potom ho pobozkal. Pocítil jemný tlak jeho pier.
Castiel si vychutnával ten pocit, ktorý ním prechádzal.
Opätoval mu bozk.
Chvíľu to vyzeralo, akoby sa predbiehali, kto dokáže toho druhého vášnivejšie pobozkať. Pomaly to prestávalo vyzerať len ako nevinná hra.
Ich telá sa k sebe automaticky pritískali ešte bližšie, než bolo potrebné.
Castiel sa opäť začal chvieť. Napriek tomu, že Luciferova starostlivosť bola veľmi príjemná, stále ešte v sebe nemal dostatok potrebnej energie. Jeho schránka túžila po čerpaní ďalšieho prúdu sily, ktorý by umožnil Jimmymu spamätať sa z toľkých rán.
Slová už neboli potrebné. Lucifer ho pevnejšie objal a daroval mu trochu zo svojej energie.
Castiel oddane privrel oči, už nemohol o ničom rozmýšľať, ani pochybovať. Vo vrecku mu vibroval mobil, ale vôbec to necítil. Nedokázal vnímať nič iné, len osobu, ktorú možno bude môcť neskôr nazvať milencom.
Nedokázal by sa od neho odtrhnúť. Nič by ho neprinútilo vzdať sa tej novej sily prúdiacej do jeho tela.
Keď opäť otvoril oči, uvedomil si, že je už vyzlečený a zabalený do mäkkej bielej prikrývky. Zahanbene sa zakrýval.
Obklopovalo ho len príjemné teplo a prítomnosť anjela, ktorý sa s ním pohrával.
Castiel cítil ako sa mu zrýchľuje dych a niečo sa dialo aj pod prikrývkou.
Nedokázal to kontrolovať. Aspoň nie tak, akoby si prial.
Túžil uniknúť, ale zároveň ho veľmi chcel. Nedokázal tieto dve túžby od seba poriadne oddeliť.
Luciferove pery ho láskali, mal pocit, akoby sa ich svet uzatváral do spoločného kruhu a on bol stratený uprostred tej sladkej pasce.
Začal tomu vzdorovať.
Spolu s energiou sa mu vrátila aj odvaha. Už nemusel byť tým malým bračekom, ktorý bez váhania plnil úlohy.
„Neviem, čo tým sleduješ, ale po takejto pozornosti, naozaj netúžim,“ Castiel odvrátil hlavu a položil ruky na Luciferovu hruď.
Všimol si, že jeho schránka začínala vyzerať o trochu lepšie, akoby sa do Nickových očí vracal život. O tieto veci sa nikdy nezaujímal, ale matne si spomínal, že niečo také, by mohlo trochu skrátiť rozpadanie sa nevhodnej schránky. Nechcel mu pomôcť. Nie takýmto intímnym spôsobom. Zrazu mu došlo z čoho pramenil ten záujem, aj to, prečo potrebuje iného anjela.
„Neklam, Castiel. Chceš viac než to a žiadam ťa, aby si v mojej prítomnosti už nevyslovil žiadnu lož,“ jeho váhanie ho rozčúlilo, ich telá priam prekypovali energiou a konečne sa cítil omnoho lepšie. Nechcel prestať.
„Nedám ti to, čo chceš, Satan,“ vzdorovito odvetil Castiel. Vedel, že to meno v ňom vyvolá, ešte väčší hnev, ale netrápilo ho to. Pokúšal sa dostať spod neho.
Lucifer mu to nijak neuľahčoval. Nepustil ho a nedovolil mu pohnúť sa.
Castiel pocítil, ako jeho telom prešla ostrá bolesť.
„Tak ma volať nebudeš,“ výhražne dodal Lucifer.
Castiel sebou prudšie trhol. Bolesť v ňom vyvolala mučivé obrazy predchádzajúcich skúseností.
„Nebuď tvrdohlavý, Castiel. Obaja vieme, že táto hádka nemá zmysel. Máš moje symboly, si môj anjel a už mi nikam neujdeš,“ pripomenul mu pobavene. Nechápal, ako sa to mohlo tak rýchlo pokaziť.
Už to vyzeralo celkom nádejne a zrazu sa tomu odmietal podriadiť. Musel len čakať, kým ho omrzí ďalej bojovať. Bolo zaujímavé pozorovať, ako rýchlo sa dokázal rozčúliť.
„Nie som tvoj,“ zamračene protestoval Castiel.
„Viem, že to nechceš počuť, ale niektoré veci sa nedajú zastaviť,“ opäť ochutnal pery malého anjela.
Castiel cítil, ako sa v ňom niečo spustilo. Mal pocit, akoby ho niečo pevne pripútalo k zemi.
Uvedomoval si úplne všetko a mal pocit, akoby sa aj v ňom prebúdzalo niečo nové.
Symboly na jeho rukách zažiarili jasnejšie a on pochopil, že z tejto situácie jestvuje len jediné východisko.
„Dnes možno, nie, ale neskôr...“
Rozochvene ho objal okolo krku a nechal myšlienky odísť niekam, kam nemohol dosiahnuť.
Všetky problémy boli zrazu preč, nič nebolo až také neodkladné...
Cítil ho. Blízko seba, v sebe, všetko pohlcovala ich túžba.
Castiel si ani presne neuvedomil, kedy sa stali jedným telom. Bol to zvláštny pocit.
Naplňujúci, ale zároveň nebezpečný.
Každý pohyb, ďalší príliv a odliv energie to všetko bolo príliš...
Každý bozk chutil viac a viac takým spôsobom, až ho to desilo.
