Varovanie: 18+, ďalšia časť minikapitolovky Pekelná hra
„Dean, ja...“ chcel to nejakým spôsobom zahovoriť, ale zvláštne napätie prešlo jeho telom. Rebrá ho poriadne rozboleli. Napriek tomu cítil zvláštne uspokojenie.
Telom mu prešla silná túžba. Bolo to oveľa silnejšie, ako niekdajšia túžba po krvi démonov.
Keď si to Dean všimol, okamžite z neho zliezol. Nechcel mu spôsobiť bolesť.
„Sam, si v poriadku?“
„Nie, myslím, že...“
Rukou prešiel po uvoľnenom obväze.
Sam sebou prudko trhol.
Pritiahol si Deanovu hlavu bližšie k sebe. Prisal sa na jeho pery.
Vášnivý bozk ich takmer obral o dych. Dean sa ledva stihol spamätať z prekvapenia.
Sam ho stiahol na seba, aj keď jeho rebrá bolestne zaprotestovali. Nevadilo mu to. Nechcel prerušiť ich kontakt.
„Opatrne, Sammy,“ dostal zo seba Dean. Rýchlo sa nadvihol. Už si naozaj dával pozor, aby naňho príliš netlačil. Dotýkal sa ho, ale skôr to vyzeralo tak, akoby len kontroloval, či ho náhodou nezranil.
Chcel vyliezť z postele, ale Sam sa ho stále pevne držal. Nechcel ho pustiť.
„Nechoď,“ zaprosil presvedčivo.
Dean pokrútil hlavou. Sam sa takto zvyčajne nesprával.
Nemohol v tej posteli ostať. Nie potom, čo sa stalo. Sam ho pobozkal a on vedel, že mu len ťažko dokáže odolať. Obával sa, že je niečím ovplyvnený a neskôr by to mohol oľutovať. Nebol presvedčený o tom, že to urobil z vlastnej vôle.
„Hneď sa vrátim...“
Sam ho zovrel ešte pevnejšie.
„Nemôžeš ísť nikam. Musíš mi pomôcť...“ stále trval na svojom.
Dean sa chystal opatrne vymaniť z bratovho zovretia. Zastavilo ho zaklopanie a následné otvorenie dverí.
Alice vošla do izby. Vyzeralo to, akoby ju vôbec neprekvapilo, že ich takto našla.
Pokojne podišla bližšie, akoby to bolo bežné vidieť ich v takejto pozícii.
„Nevstávaj z postele, Dean,“ vložila mu do rúk obyčajný sklenený pohár. Boli na ňom vyryté neznáme enochské symboly.
Na dne niečo nepokojne pulzovalo.
„Sam nepotrebuje pohár. Zišiel by sa mu ten váš anjelsky dotyk,“ znepokojene skonštatoval Dean.
Sam sa ho stále držal a zdalo sa, že mu spoločnosť vôbec nevadí.
„To by som urobila veľmi rada, ale môj dotyk by mu nepomohol. Môžem vyliečiť len svoju schránku. Len pomaly prevráť pohár...“ nabádala ho povzbudivo.
Dean neochotne obrátil pohár hore dnom. To pulzujúce jadro prešlo doňho.
Hneď pochopil, načo to slúži, ale bolo už neskoro.
Musel to urobiť. Nedokázal sa dlhšie ovládnuť.
Pobozkal Sama, cítil ako energia začala prechádzať aj ním. Liečil ho svojím dotykom.
Posunkom ruky stihol Alice naznačiť, aby odišla.
Potom upriamil svoju pozornosť len na Sama.
Sam nedočkavo rozopol Deanovi nohavice. Chcel na sebe cítiť jeho nahé telo...
Dlho neostali len pri maznaní.
Ich telá spolu preplietli. Dean cítil čoraz silnejšie prúdenie energie.
Sam súhlasne zastonal a prijal ho do seba. Rebrá ho už vôbec neboleli.
***
Bobby posunul vozík bližšie k polici z knihami.
Nemohol nič robiť, tak si aspoň chcel overiť nejaké informácie.
Takisto ho nesmierne štval démon, ktorý sa ponevieral v jeho kuchyni.
Crowley sa ako vždy pozval sám. Trval na tom, že si potrebuje aspoň na pár hodín požičať normálnu kuchyňu. Bol tam už akosi pridlho a Bobbyho to začalo poriadne znervózňovať. Keby mu nepredal svoju dušu, neváhal by ani chvíľu a hneď by sa oňho postaral.
Kniha musela počkať. Jednoducho nemohol ďalej ignorovať svoje podozrenia.
Presunul sa smerom ku kuchynským dverám a zabúchal na ne.
„Crowley!“
Už chcel aj siahnuť na kľučku, ale dvere sa napokon pomaly otvorili.
Z kuchyne sa šírila lahodná vôňa.
Bobby nedôverčivo hľadel na sporák. Aj na nové hrnce, ktoré nikdy predtým nevidel.
„Čo do pekla...“
„Nudím sa,“ vyhlásil Crowley.
Bobby sa zhlboka nadýchol a dostal sa z vozíkom úplne dovnútra.
„Kam sa podel môj stôl?“
Podráždene si premeral spokojného démona.
„Na chvíľu som ho odsunul, aby mi neprekážal.“
Bobby obozretne prikývol. Nech sa snažil akokoľvek stôl jednoducho nevidel. Jeho pohľad opäť upútali hrnce. Jedlo a nakrájaná zelenina...
„Ty máš rád ľudské jedlo?“
„Ty nie?“ doberal si ho Crowley.
Bobby úprimne ľutoval, že nemôže vstať.
„Samozrejme áno, ale teraz mám chuť na niečo úplne iné,“ presunul sa z vozíkom až úplne k nemu. Dúfal, že chlapci sa vrátia skôr, než úplne príde o nervy.
Crowley sa k nemu naklonil.
Rýchlo sa odtiahol, keď si všimol nevítanú návštevu, ktorá sa votrela do lovcovho domu.
Bobby sa nestihol otočiť. Nejaká sila odhodila jeho vozík a on skončil na zemi.
Crowley bez váhania zmizol.
Bobby pocítil pálivú bolesť. Do brucha sa mu niečo zabodlo. Stalo sa to tak rýchlo, že si to ledva stihol uvedomiť.
Videl nad sebou asi tak troch démonov. Zvládol by ich, keby sa dokázal pohnúť, ale nešlo to.
Na zem kvapkala krv. Veľa krvi.
Nechcel takto zomrieť. Nie bez svojej duše. Pomaly začínal strácať vedomie.
Oči sa mu zavreli a ostal ležať na zemi...
Prebralo ho zvonenie telefónu. Ten dráždivý zvuk ho nútil otvoriť oči.
Uvedomil si, že leží vo svojej posteli a telefón má položený na kolenách.
Na stolíku rozvoniaval kúsok slivkového koláča.
Siahol si na telo a očakával, že nájde aspoň nejakú zmienku, že bol prebodnutý, ale vôbec nič neobjavil. Videnie mal dosť zahmlené a všetky veci sa mu pred očami začali rozmazávať.
Chvíľu mu trvalo, kým dokázal prijať hovor.
„Ahoj, Bobby.
„Kde sakra tak dlho trčíte...“
Dean začul v telefóne neznámy hlas. Znel úplne inak, ako ten, ktorý patril Bobbymu.
„Kto ste?“
„Dean, prestaň si so mňa uťahovať. Ja som predsa...“ až teraz si uvedomil, že jeho hlas sa naozaj zmenil. Nespoznával samého seba.
„Čo ste urobili s Bobbym?“
„Dean, to som ja. Musíš mi...“ pošúchal si oči, ale zrak sa mu stále nedokázal vyjasniť.
„Dean, počúvaj ma....“ rýchlo mu porozprával o istej detskej záležitosti, o ktorej nikto iný okrem nich dvoch nevedel.
„Čo sa ti stalo? Si v poriadku?“
„Neviem, jednoducho sa niečo zmenilo. Neviem. Musím sa na seba pozrieť.... Hlavne si zachovaj chladnú hlavu a dávaj pozor na Sama,“ položil mu, aby ho ešte viac neznepokojoval.
Pustil telefón a pokúsil sa dostať z postele. Jeho vozík nebol v dohľade a takisto ani žiadne zrkadlo.
***
TO MIESTO nebolo také ako nebo. Bolo iné. Také zraniteľné.
Malo svoju jedinečnú vôňu aj svoju trvalú podobu.
Castiel zvedavo prechádzal pohľadom po otvorenom priestranstve.
Niečo z neho mu bolo neskutočne blízke. Bola v ňom aj temnota, ale nebolo to ani peklo.
Stál vedľa Lucifera. Cítil jeho ruku na svojej. Nedržali sa, len sa zľahka dotýkali.
Castiel nevedomky čerpal silu z jeho blízkosti. Napriek tomu bol dosť dlho omámený. Ledva sa dokázal pohnúť.
Vnímal temnotu pospájanú so svetlom.
Anjel v detskej schránke sa držal pri nich.
