varovanie: 12+, "evil"Michael
línia Castiel/Lucifer (aj keď bez Lucifera)
„Ahoj, som rád, že si v poriadku. Nechcel som ti spôsobiť problémy,“ ospravedlňujúco zamrmlal malý anjel.
Výlet do sveta padlých nedopadol pre Castiela práve najlepšie.
Obával sa, že Castiel sa naňho bude hnevať a nebude si ho chcieť nechať. Bol by veľmi smutný, keby ho už viac nepotrebovali.
„Netráp sa tým. Moja schránka toho už skrátka skúsila priveľa. Nie je v takej dobrej kondícii ako predtým, ale už sa cítim omnoho lepšie. Bude to v poriadku, to sa stáva. Hlavne medzi anjelmi. Boli sme vychovávaní ako vojaci a občas sa do seba jednoducho pustíme, bez ohľadu na následky,“ mysľou mu prebehli spomienky na to, ako ho odvolali do neba, keď s ním neboli spokojní. Tá prevýchova, ktorú mu naservírovali ho takmer prinútila vrátiť sa k starým spôsobom.
Castiel neisto pristúpil k nemu. Bez košele sa cítil až príliš odhalený, ale momentálne nebolo možné ju nájsť. Netušil, kam tie veci Lucifer posiela.
Odišiel tak rýchlo, že ho vôbec nestihol požiadať, aby mu to všetko vrátil. Takmer to vyzeralo, akoby aj on pred niečím utekal. Castiel okamžite zahnal túto spomienku a sústredil svoju pozornosť na anjela.
Zobral ho na ruky, ale nevydržal dlho stáť, tak si s ním sadol na posteľ.
Energia toho malého ho upokojovala, prinášala mu akýsi neznámy pocit, ktorý ani sám tak dobre nechápal.
Malý anjel prestal byť až natoľko rozrušený, spokojne sa zveril do jeho rúk. Dôveroval mu a díval sa naňho, akoby mu dokázal zodpovedať na všetky otázky. Obdivoval ho.
Všetci tí ostatní boli len jeho bratia, ale tento anjel pochádzal priamo od neho.
Bolo to veľmi zvláštne a ešte sa s tým nedokázal úplne stotožniť. Niesol za tú novú bytosť veľkú zodpovednosť, aj keď podľa anjelskych meradiel to nebolo dieťa, len nový člen.
Tak ako všetci ostatní anjeli, aj on chcel niekam patriť. Byť súčasťou rodiny. Samozrejme, že za svoju rodinu okamžite začal považovať tých, vďaka ktorým vznikol.
Lucifer a Castiel ho nemohli nechať samého. To všetko z neho vyžarovalo. Chcel ich mať oboch pri sebe, chcel sa od nich učiť...
Istým spôsobom bol stále ich súčasťou a potreboval ich ochranu. To všetko boli síce pravdivé, ale to, či vôbec prežije, ak by sa im niečo stalo, bolo viac než diskutabilné.
„Dnes večer prebehne obrad pomenovania. Dostaneš svoje meno...“ ešte nemal konkrétnu predstavu, ale dúfal, že Lucifer sa vrátiť dosť skoro, aby sa mohli dohodnúť. Ešte nič nevybrali, lebo boli zamestnaní inými vecami, ale táto záležitosť nezniesla odklad.
Bolo lepšie udeliť mu nejaké meno, aby ho to aspoň trochu posilnilo.
„Ďakujem. Nebude ti vadiť, keď ti niečo poviem. Viem, že by som nemal, ale ...“ malý anjel si spokojne oprel hlavu o jeho plece.
Bol rád, že Castiel sa naňho naozaj nehnevá, ale to neznamenalo, že sa mu páčilo, ako si obaja strašne ublížili.
„Pokojne hovor,“ súhlasil Castiel.
„Lucifer sa o teba naozaj bál. Cítil som to z jeho energie. Bola taká iná...“ s ťažkosťami so seba dostal anjel.
„Dlho si nereagoval. Nechcel si k sebe nikoho pustiť. Preto si stál pri stene... Lucifer si neželal, aby som ho takého videl, preto ma poslal von s démonkou. Škoda, že si to nepamätáš. Díval sa na teba, tak...“ malý anjel začal rozrušene gestikulovať, ale nepodarilo sa mu nájsť ten správny výraz.
„Myslím, že viem, čo tým chceš povedať,“ upokojoval ho Castiel.
Nebol úplne presvedčený o tom, že by zvládol všetky podrobnosti. Možno, preto až tak nenazeral do Luciferovej energie. Obával sa, čo všetko by mohol zistiť. A takisto bolo nebezpečné sa s ňou spojiť, mohol by ľahko podľahnúť pokušeniu.
Ich rozhovor prerušili, výkriky...
Castielova schránka zaprotestovala proti takémuto rýchlemu vstávaniu. Okamžite pocítil tú drvivú silu a nevedel, kde by to bolo pre nich bezpečnejšie. Isté bolo len to, že ak sa k nim priblíži, obaja skončia veľmi zle.
„Čo to je?“ znepokojene sa spýtal anjel.
Démoni sa z nejakého dôvodu nahrnuli k dverám. Mrazivé svetlo cez ne prešlo, ako bolestivá clona.
„Archanjel. Môžeš nás dostať von? Ja ešte nevládzem,“ váhavo sa zachvel, keď sa o to pokúsil. Michaela práve teraz vôbec netúžil vidieť. Cítil ako jeho energia planie agresívnym spôsobom.
Anjel pevne privrel oči. Castiel ho k sebe silnejšie pritisol. Bolelo ho, keď ich energia odnášala preč.
Niečo ich cestou stihlo zachytiť. Castiel cítil ako sa anjel v jeho náručí trasie. Upokojujúco ho objal svojou energiou.
Donútilo ich to objaviť sa pred hotelom. Okolie bolo posiate telami démonov. Čierne mračno sa im hromadilo nad hlavami, ale nemali už do koho vstúpiť, tak len bezmocne čakali.
Celú hruď mal ako v ohni. Dopadli k Michaelovým nohám.
„Aká škoda, že si tak veľmi zlyhal Castiel. Býval si dobrým anjelom... Dokonca som ti dal na starosť moju schránku. Je mi jasné, že keď si Deanovi radil ti, musel sa napokon obrátiť proti mne. Ty zato nesieš zodpovednosť. Nemal si nikdy opustiť nebo... Lucifer ti nepomôže, nechá vás tu, už sa s vami dosť pobavil a nepotrebuje ani jedného z vás,“ mieril na nich svojou zbraňou.
„Povedz, Castiel, koho mám zabiť ako prvého? Teba, alebo tú špinavú a bezvýznamnú bytosť? Môžeš si vybrať!“ v archanjelových očiach nebolo zľutovania.
