varovanie: 15+,krv
v tejto časti pár Castiel/Lucifer
Nervózne naklonil hlavu. Niečo mu na tom celom nesedelo.
Alice sa mu strácala, akoby nemohol poriadne zachytiť jej tvár. Videl ju pred sebou, ale nič necítil.
Nedokázal sa k nej priblížiť bez toho, aby nepocítil ako sa mu sťahuje žalúdok. Takto na ňu nikdy predtým nereagoval.
Takisto mu nesedelo ani to, že mal počas tej menšej bitky v rukách zbraň.
Lucifer by mu ťažko dovolil nosiť pri sebe niečo také. Obzvlášť, keď ich vzťah ešte nebol až natoľko založený vzájomnej dôvere.
Pristihol sa pritom, že stojí pri jednej zo stien. Nad hlavou mu bezstarostne tikali hodiny.
Chcel ich rozbiť, aby prestali vydávať ten odporný zvuk, ale obe ruky mal úplne stuhnuté. Nedokázal na ne siahnuť.
Boleli ho z Luciferovho dotyku. Mal pocit, že už nimi nedokáže pohnúť bez mučivej bolesti.
Jeho schránku očividne položilo Luciferovo predchádzajúce správanie. Ten menší konflikt, ktorý spolu mali bol zrejme naozaj skutočný.
Možno preto sa cítil tak mizerne. Celé telo mal ako v ohni. Schránka protestovala proti takémuto zaobchádzaniu.
Rozkašľal sa. Na perách pocítil sladkú chuť krvi. Tá ľudská tekutina bola všade.
Keď pozrel na zem uvidel ako kvapká ešte aj z iných miest. Sfarbovala dočervena koberec.
Nohy ho prestávali poslúchať. Pohľad na tú červenú zmes nebol vôbec príjemný. Začínal tušiť, prečo ľudia tak neradi krvácajú.
Stále tomu celému úplne nerozumel. Netušil, prečo je mu až tak zle. Pokiaľ si dobre spomínal, tlak Luciferovej energie nemal až také ďalekosiahle následky.
Nanešťastie, uvedomil si, že všetko čo sa odohralo, potom zrejme nebolo vôbec tak, ako si to myslel.
O bližšie vysvetlenie celej udalosti mohol zrejme požiadať len Lucifera. Stále si tým nebol úplne istý.
Ak bolo všetko falošné, prečo len tak stojí uprostred izby, akoby sa nič nestalo? Ako sa dostali späť? Kedy to začalo byť také vážne?
Od toľkých otázok ho akurát rozbolela hlava. Radšej upustil od ďalších úvah.
Medzitým sa už prejavila dosť značná strata krvi. Cítil sa čoraz čudnejšie. Začínalo sa mu pekne zatmievať pred očami.
Niekto ho zachytil, skôr než stihol spadnúť.
Bol odnesený do postele. Hlava mu klesla na tmavé vankúše.
Nedokázal potlačiť bolestný povzdych. Stále krvácal a všetky kosti v tele cítil tak, akoby naozaj boli jeho vlastné.
Oblečenie niekam zmizlo. Na rozboľavenej pokožke pocítil chlad. Nepáčilo sa mu to. Byť takto odhalený za denného svetla.
Takisto sa mu nepozdávalo, keď pocítil ako sa Luciferove ruky zastavili na jeho tele.
Úplne stuhol. Nepáčilo sa mu, čo ten dotyk urobil z nezranenou časťou jeho tela. Liečivá energia sa pokúšala prekonať zábrany, ktoré si v sebe vystaval.
Castiel ju nepustil ďalej. Neškodne sa vrátila späť do Luciferových rúk.
„Castiel, takto to nepôjde...“ Lucifer nespokojne pokrútil hlavou.
Druhý nápor energie bol už oveľa silnejší. Castielovou schránkou to otriaslo, ale energia sa opäť len neškodne odrazila. Tvrdohlavo sa proti tomu postavil.
Luciferova energia nečakala na dovolenie. Na tretí pokus sa mu podarilo prekonať Castielovu slabnúcu obranu.
Liečivá energia prešla schránkou a zacelila všetky poranenia.
Castiel sa stiahol viac dovnútra. Schránka potrebovala čas, aby to všetko dokázala spracovať.
Lucifer si k nemu opatrne ľahol. Pritiahol si tvrdohlavého anjela bližšie k sebe.
Ten dotyk mu úplne stačil. Ochraňujúco ho objal a nechal energiu slabšie prúdiť do niektorých častí tela, ktoré ešte potrebovali doplnenie.
Všetko to bolo neskutočne zvláštne. Zdalo sa mu, akoby sa samotné koleso osudu, roztrhlo pod náporom tých pocitov.
Záležalo mu na tom malom anjelovi. Takým iným spôsobom.
Dosiaľ nepoznaným a istým spôsobom desivým.
Prechádzal každou vrstvou, aby náhodou niečo nezanedbal.
Starostlivo ho držal pri sebe. Nebolo ľahké si priznať, že medzi nimi niečo vzniká. Niečo nad čím, pomaly stráca kontrolu...
Otvoril fľašu s démonskou krvou. Castiel si sám spečatil svoj osud, keď najprv odmietol liečenie. Medzitým stratil dosť veľa krvi a schránka to potrebovala nejako nahradiť.
Posadil ho do takej polohy, aby mu nič neprekážalo.
„Napi sa, Castiel,“ trpezlivo pritisol fľašu k perám, schránka okamžite zareagovala. Korenistá chuť prechádzala Castielom, ale on si to takmer neuvedomoval. Vypil asi len polovicu fľaše a viac už nechcel.
„Dobrý, chlapec,“ pochválil ho Lucifer. Bolo to dostatočné množstvo pre jeho schránku. Nechcel, aby musel piť krv pravidelne. Nebola to práve príjemná záležitosť.
***
Čoskoro sa Castiel začal hýbať. Nespokojne sa pomrvil v Luciferovom objatí, ale neodtiahol sa od neho.
Hneval sa, ale zároveň túžil zotrvať, čo najbližšie pri ňom.
„Čo sa to so mnou stalo?“ zúfalo si prešiel rukou po čele.
„Tvoja myseľ upadla do menšieho šoku. Bol si presvedčený, že sme stále v krajine padlých. Odišli sme, hneď ako ti prišlo zle. Uznávam, že som na teba príliš zatlačil a už sa to viac nestane. Nemohol som ťa prebrať, ale už budeš v úplnom poriadku,“ rýchlo vysvetlil Lucifer. Nemal chuť vracať sa k jednotlivým detailom.
„Kde je anjel? Stalo sa mu niečo?“ s obavami sa spýtal Castiel.
„Dal som ho na starosť démonke, lebo bol príliš rozrušený z tvojich zranení. Myslím, že by sme mu mali prestať hovoriť anjel. Potrebuje nejaké poriadne meno,“ opatrne pobozkal Castiela na krk. Nemohol si pomôcť. Chcel viac než len obnovenie energie.
„Nechaj ma,“ varovne zasyčal Castiel. Tá rýchla rekapitulácia mu očividne osviežila pamäť. Očakával, že Lucifer ho zato potrestá, ale namiesto toho pocítil silnejšie objatie príjemnej energie.
Obrátil sa tvárou k Luciferovi. Nechal sa pobozkať, aby tie energie aspoň trochu ustúpili, ale na nič viac nemal náladu.
Myslel si, že sa bude opäť hnevať, ale prvý padlý priam žiaril spokojnosťou.
