18. kapitola Vulvus Mortiferum

Varovanie: 15+, násilie, de-aged (zistila som, že tak sa to volá, keď sa z niekoho stane opäť dieťa),
Vulnus mortiferum znamená, podľa slovníka smrteľná rana.

Ospravedlňujem sa všetkým čitateľom, za pomalé pridávanie tejto poviedky, ale niekedy to jednoducho nejde.
Každopádne snažím sa pridať kapitolu, vždy, keď to veľactená pani múza dovolí.

 pár: HP/LV

Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...

varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán

poznámka:  18. kapitola opravená


Hodnotenie




 

Get free premium widgets for your blog and website.

***

Harry tlmene zasyčal. Posunul sa a skrútil do klbka. Členovia rádu začali vstávať a opatrne vychádzať z miestnosti.

Harry počkal, kým sa miestnosť úplne vyprázdnila. Potom sa opatrne prešmykol von.

Rýchlo vliezol do otvoru, ktorý sa mu podarilo objaviť počas jeho hadích výprav.

Harry pokračoval v plazení po vlhkej chodbe. Už ju mal dobre preskúmanú a aj poslepiačky dokázal trafiť na to správne miesto.

Okrem toho mu vyhovoval ten kĺzavý rytmus. Opäť o trochu podrástol a cítil, že si bude musieť zvliecť kožu. Príjemne drapľavý povrch mu pomáhal uvoľniť napätie.

Teraz to už zvládal oveľa lepšie, ako keď s touto podobou začínal.

Od začiatku cítil, že to nebude až také jednoduché. Had v ňom prinášal so sebou mnohé výhody, ale aj nové situácie, na ktoré nebol úplne pripravený.

Spomínal si, ako sa šmýkal, narážal do všetkého a nedokázal ani dostatočne rýchlo zmeniť smer. Bol celý odretý a musel užiť pár nepríjemných elixírov.

Lily preňho objednala knihy o hadoch. To mu veľmi pomohlo. Zistil viac o ich správaní a spôsobe pohybu.

Tréning však vôbec nebol jednoduchý.

Až po dlhom úsilí, sa mu podarilo zosúladiť svoje pohyby natoľko, aby sa mohol sebaisto pohybovať aj v tejto podobe.

Svoje ľudské ja, samozrejme vôbec nezanedbával, ale aj byť hadom malo svoje výhody.

Jednoduchšie videnie sveta a jednoduchšie pociťovanie boli preňho občas vyslobodením.

Potreboval to, aby sa dokázal rýchlejšie vyrovnať s pribúdajúcimi sa spomienkami.

Mama túto novú podobu odmietala. Akceptovala, že Harry chce byť občas hadom, ale ona svoju novú podstatu absolútne nevyužívala. Zdalo sa, akoby dar temnej sily považovala len za akýsi vedľajší účinok.

Harry nedokázal pochopiť, ako môže tak dlho odolávať. Bolo úžasné, aspoň na chvíľu vidieť svet inými očami...

***

Skratka Harryho čoskoro doviedla do novej izby.

Sústredil svoju myseľ a cítil ako v ňom postupne narastá túžba po zmene podoby.

Bol to veľmi príjemný pocit, akoby sa na niečo veľmi tešil...

Potom sa jeho pokožka príjemne rozohriala a on cítil ako sa naťahuje. Malo by to byť nepríjemné, ale jeho myseľ bola príliš zamestnaná tou šialenou radosťou. Harry si takmer nestihol uvedomiť, presný moment, keď sa s hada stal chlapec.

Spokojne sa usadil na posteľ. Odpratal z nej knihy o hadoch a ľahol si.

Kvôli tých rýchlym zmenám mu zakázali učiť sa.

Jeho myseľ by jednoducho nezvládla zvyčajný nápor informácií. Dalo by sa povedať, že mal prázdniny a mohol by robiť, čo sa mu len zachcelo. Problém bol skôr vtom, že dospelí naňho nemali dostatok času a on bol jediným dieťaťom v ráde.

Návštevy povolené neboli, hlavne kvôli rastúcemu vplyvu smrťožrútov. Harry sa musel uspokojiť hlavne so spoločnosťou svojej matky a profesora elixírov. A v poslednom čase nemal veľmi chuť hovoriť ani z jedným z nich.

Snape sa k nemu správal čudne. Často za ním chodil. Pýtal sa ho, či niečo nepotrebuje.

Harry mu vždy odpovedal dosť stroho, ale snažil sa byť slušný.

Harry bol presvedčený, že to robí kvôli jeho matke.

Lily a Severus spolu vychádzali veľmi dobre. Utvorili spolu tým, ktorému sa podarilo presvedčiť akýchkoľvek odporcov.

Napriek tomu nedokázal Snapovi dôverovať. Bál sa, že ich vzťah začne byť omnoho vážnejší a Snape naplno zakotví v ich rodine.

Správala sa akoby k nim patril. Dokonca trvala na tom, aby dosť často jedli spolu. O pár minút možno bude donútený, zísť dolu a pozorovať ako spolu veselo konverzujú.

To Harryho poriadne rozčuľovalo.

Snapa za svojho otca v žiadnom prípade nechcel. Za žiadnych okolností nebol ochotný niečo také tolerovať.

Po nudnej schôdzi ani nemal náladu na zdvorilostnú konverzáciu.

Okrem toho sa zdalo, že jeho prítomnosť výrazne znepokojuje aj členov rádu.

Vždy podozrivo zmĺkli, keď vošiel do miestnosti a dívali sa naňho dosť zvláštnym spôsobom. To ho príšerne štvalo. Provokovalo to hada.

Občas sa mu stávalo, že počas večere niečo povedal po parselsky.

Odkedy mal novú temnú podobu, nepotreboval vidieť skutočného hada, na to, aby tak mohol rozprávať. Občas sa to stávalo takmer bez jeho vedomia. Hlavne, keď bol veľmi nahnevaný a keď sa niekomu snažil niečo veľmi rýchlo vysvetliť.

Nanešťastie stále si presne neuvedomoval, kedy hovorí po parselsky a kedy zas po anglicky.

Veľmi rýchlo však zistil, že ak všetci zblednú a upierajú naňho zdesené pohľady, zrejme to znamená, že opäť niečo zasyčal.

Práve preto nemal veľmi v láske, večerné rozhovory pri jedle. Zvyčajne sa mu podarilo narušiť atmosféru, už len svojou prítomnosťou.

Vošiel do malej kúpeľne, trochu si opláchol tvár a pozrel sa na hodinky, ktoré mal v izbe.

Všetky ručičky s menami spokojne smerovali na nápis Smrteľné nebezpečenstvo.

Bol už najvyšší časť zísť do jedálne. Tváriť sa, že sa celý čas poctivo učil a o ničom nevie.

Harry opatrne vyšiel zo svojej izby, celkom nehlučne prechádzal po dlhom schodisku.

Najviac so všetkého ho hneval pohyblivý plagát, ktorý do rádu priniesli bratia Weasleyovci.

Harry sklonil hlavu, aby sa na to nemusel dívať.

Podarilo sa im, spojiť fotku havajských tanečníc s fotografiou Temného pána. Podľa mnohých členov rádu to bol doslova geniálny nápad.

Lord Voldemort na tom obrázku stál uprostred a vrtel bokmi do rytmu havajskej hudby.

Mal na sebe zelenú sukienku a namiesto venca s kvetov, mu krk zdobili strúčiky cesnaku.

Občas sa otočil zadkom k okoloidúcim a vrtel ním tak náruživo, až spôsoboval poriadne záchvaty smiechu.

Čím viac ľudí prechádzalo po schodoch, tým viac tanečných kreácií plagát ochotne vystriedal.

Postupne to začínalo byť dosť otravné.

Hudba hrala čoraz hlasnejšie a Harry toho mal už akurát dosť.

Keď sa dostal na ďalšiu chodbu, uvidel Snapa zhovárať sa s niektorými členmi rádu.

Dvere na jedálni boli otvorené a Harry opatrne zamieril dovnútra. Vo vnútri našiel člena rádu, ktorý väčšinu svojho času verboval vlkolakov.

„Ahoj, Remus!“ posadil sa na svoje zvyčajné miesto.

„Ahoj, Harry.“ Remus sa rozpačito pohrával so soľničkou. Pred sebou mal stránku z Denného proroka otvorenú na rubrike blahoželania.

„Ako sa máš?“ nesmelo sa spýtal Harry.

Bolo to zvláštne, osloviť niekoho, na koho si ešte nespomínal.

Od jeho návratu ešte nemali čas sa pozhovárať. Harrymu ho opäť museli predstaviť. Vysvetlili mu odkiaľ sa poznajú a on ho aspoň čiastočne spoznal.

 „Zatiaľ to ide dobre, vlkolaci sú ochotní spolupracovať. Počuj, Harry spomínaš si už na Siriusa?“

„Povedali mi, že je to môj krstný otec. A stal sa manželom Luciusa Malfoya. Nič viac o ňom zatiaľ neviem,“ pokojne odrecitoval Harry.

Sirius mu nepripadal dosť dôveryhodný. Nevedel si predstaviť, ako môže pokojne žiť so smrťožrútom.

Takisto nebolo ani tajomstvom, že Temný pán sa usadil na ich panstve.

„Pozhovárame sa o tom neskôr, keď sa ti úplne vráti pamäť. Mali by si...“ zrejme sa mu snažil ešte niečo povedať, ale prerušil ho silný úder. Praskanie sa šírilo zo stien.

Jedna z nich roztiekla, akoby bola z nejakého krehkého materiálu. Bola úplne napadnutá temnou mágiou.

Dovnútra vstúpili zvláštne postavy. Nepríjemne zapáchali a telá mali zložené len s kostí a akejsi zvláštnej tmavej hmoty.

Harry sa pokúšal dostať k Remusovi, ale nepodarilo sa mu to. Jedna z tých bytostí si ho jednoducho vyložila na chrbát.

Ostatné zaútočili.

Harry pochopil, že kúzla boli nejakým spôsobom prelomené. Nečakaný útok všetkých očividne zaskočil.

Tá nechutná vec sa s ním dostala na ulicu. Pokúšal sa vytrhnúť zo zovretia. Kričal a používal naňho všetky kúzla, na ktoré si spomenul, ale tú vec mágia nezastavila.

Do domu sa vrhali stále ďalšie a ďalšie prízraky. Zvnútra zaznieval hlasný krik, zaklínadlá vystreľovali na všetky strany.

Bytosť zložená z kostí, odniesla Harryho.

Kráčala smerom k dvom mužom, zahaleným do tmavých plášťov. Z každej strany ich obklopovali smrťožrúti. A akýsi neznámi mladí ľudia oblečení v školských habitoch. Prútiky mali pripravené.

Harry si všimol, že niektorí z nich držia aj  zvláštne tvarované nástroje,  vyzerali ako kúsky akýchsi kostí. Nepochybne ľudských.

S odporom sa odvrátil. Chcel sa sústrediť na premenu, ale temná mágia blokovala jeho novú osobnosť.

Harry sa nedokázal zmeniť na hada, pod takým silným tlakom neznámej temnej sily.

Tá bytosť ho vložila do náručia jednému zo zahalených postáv. Harry cítil ako ho bledé ruky spokojne zovreli.

Sily ho úplne opúšťali. Neochotne sa oprel o mužovo plece. Chcelo sa mu spať...

Zrazu nevládal udržať viečka otvorené.

„Môj pane, želáte si, aby som to dokončil?“ nižší muž sa obrátil k tomu, ktorý si prevzal Harryho.

„Áno, Stylus. Znič ich,“ prikázal chladný hlas.

Harry sa zúfalo pokúšal dostať z mužovho zovretia. Už vedel, kto si dal tú námahu dostať ho z domu.

Voldemort. Mal ho v rukách, pritláčal si ho k svojmu telu.

Harry sa zúfalo odťahoval, ale celé telo mu oťaželo. Čím viac sa bránil, tým horšie sa mu odolávalo.

„Ne..ubližuj...im...“ Harry zúfalo bojoval s túžbou zavrieť oči.

Temný pán ho odviedol do stredu kruhu. Zabalil ho do akejsi tmavej látky.

Potom si ho k sebe opäť privinul. Posadili sa spolu doprostred kruhu na akýsi zvláštny trón. Harry cítil tlkot Voldemortovho srdca. Nebolo pochýb o tom, že už nie je len obyčajnou spomienkou.

„Máš mňa...tak... ich...ne...chaj...“

„Nemôžem, Harry. Pochop, že musia byť potrestaní...“ bledé prsty ho pohladili po vlasoch.

Harry sebou prudko trhol.

Voldemort ho nechal sedieť na svojich kolenách. Chránil ho pred chladom tej noci, ale nedovolil mu úplne zaspať.

Bol v teple. Obklopený ochranou, ktorej nerozumel.

Voldemort si položil ľavú ruku na jeho kolená, v pravej držal svoj prútik.

Harry už nevládal rozprávať.

Očakával, že keď ho Voldemort vytiahne von, začne s ním opäť bojovať. 

Temný pán ho len ochromil, ale neponáhľal sa z jeho zabitím. Harry usúdil, že ho najprv chce mučiť pohľadom na smrť svojich blízkych.

Voldemortove slová to len potvrdili.

„Nekromancia, Harry. Je naozaj fascinujúce pozorovať tento proces. To si nemôžeš nechať ujsť.“