varovanie: 12+
stále z pohľadu Pána Morningstara :D
Lucifer prstami prechádzal po Samovom čele.
Pomalé a pravidelné kruhy otvárali cestu k liečeniu posledných rán.
Sam reagoval veľmi dobre. Možno lepšie, než Lucifer očakával.
Lucifer opatrne prestupoval hlbšími vrstvami... Niektoré z rán siahali až na miesta, ktoré bolo veľmi ťažké nájsť.
Stálo ho to veľa úsilia a musel si dávať pozor, aby mu myseľ stále neodchádzala k nehybnému anjelovi, ktorý ležal v jeho posteli.
Sama mal rád, ale oveľa radšej by celý svoj čas trávil s Castielom.
Bolo stále ťažšie nedívať sa naňho a nedotýkať sa ho.
Natanael bez prestávky sedel pri posteli a opäť mal v očiach slzy.
Pred Luciferom sa to snažil zakryť, ale on si to aj tak všimol.
Lucifer sa naňho kvôli tomu nehneval. Natanael bol ešte malý a mal detskú schránku. Bolo pochopiteľné, že bude musieť tolerovať istú mieru detinskosti.
Posledné dni boli aj tak príliš rušné.
Mal plné ruky práce s démonmi a úplne otupeným Samom.
Dokonca aj Pán Smrť si stále kládol nejaké podmienky. Stále skúšal zrušiť zaklínadlo, ktoré ho nútilo poslúchať Lucifera.
To všetko bolo viac než únavné.
Ešte pár minút udržiaval Sama úplne uvoľneného a spokojného.
Potom odtiahol ruku a opatrne ho oslovil : „Sam. Na posteli máš jedlo. Chcem, aby si všetko zjedol. Keby si niečo potreboval, budem vedľa.“
Sam nemo prikývol. Bola to jediná reakcia, ktorú z neho dostal, ale aj tak to bol dosť veľký pokrok.
Lucifer sa oňho počas tých pár dní staral. Poslúchal ho, ale ešte nebol schopný samostatne uvažovať a už vôbec nie prijať realitu.
Bolo príjemné vidieť Sama takého poslušného, ale vedel, že to nebude trvať dlho.
Mohol by si od neho vyžiadať súhlas, ale momentálne mu to neumožňovala neustála prítomnosť Alice.
Stála pri posteli a dávala pozor na Sama, akoby bola jeho strážnym anjelom. Hneď po príchode mu dala jasne najavo, že urobili isté opatrenia, aby Samova odpoveď nebola právoplatná.
Lucifer proti tomu nemohol nič urobiť. Alice mala dar, ktorý padlým zabraňoval ublížiť jej. Nikto z nich na ňu nesmel vztiahnuť ruku. Nepochybne to bol otcov zámer.
Cítil, že on sa postaral o to, aby nebolo možné Alice takýmto spôsobom ohrozovať.
Okrem toho nepovažoval za vhodné zabiť jedinú bytosť, ktorá držala padlých pod kontrolou počas takého dlhého času.
Nemal chuť starať sa o celú bandu prepustených a istotne aj veľmi deprimovaných anjelov.
Mal dostatok starostí s až príliš nezvládnuteľnými démonmi, ktorí si niektoré rozkazy schválne vykladali po svojom.
Sam si váhavo k sebe pritiahol tácku a začal jesť. Bez akéhokoľvek odvrávania.
Lucifer ho nechal s Alice a vrátil sa späť do svojej izby.
Castiel stále nehybne ležal na posteli. Nenastala žiadna zmena a Dean bol preč už dlhšiu dobu.
Natanael stále sedel na svojom mieste. Hlava mu od únavy trochu poklesla, ale tvrdohlavo odmietal úplne zaliezť do postele.
Lucifer si k nemu sadol. Rukou sa dotkol Castiela, aby sa ubezpečil, že v ňom ešte stále pulzuje život, ale takmer nič necítil.
Malý anjel sa k nemu okamžite pritisol, hľadajúc teplo a blízkosť jeho energie. Stále bojoval so spánkom, ale oči sa čoraz rýchlejšie zatvárali.
„Kedy konečne príde Dean? Castiel je tam zavretý a nemôže von...“
„To bude v poriadku. Dostaneme ho odtiaľ... Teraz musíš spať,“ Lucifer si ľahol na posteľ a donútil Natanaela, aby takisto klesol na vankúše.
Zvyčajne sa takto netúlil k Luciferovi. Stále mal pred ním obrovský rešpekt, ale únava a strach ho zrejme hnali do náručia toho, kto ho stvoril.
„Nechcem... On...“ zúfalo zamrmlal Natanael, ale napriek tomu veľmi rýchlo zaspal v Luciferovom objatí.
Padlý anjel si až teraz uvedomil, že Natanael sa viac chová ako dieťa, keď je unavený. Zrejme to tiež nejako súviselo s prepojením so schránkou.
Lucifer nemal čas o tom dlhšie uvažovať. Niekto sa začal motať pri bariére a on konečne vycítil prítomnosť archanjela a človeka.
Lucifer jemne odsunul spiaceho Natanaela a šiel sa pozrieť k bariére.
