5. 9. 2010

Pekelná hra 12 časť 1. polovica



varovanie: 15+
Línia Lucifer/Castiel
Sam/Dean



Keď prešiel cez chránenú oblasť, uvidel Deana a svojho malého brata. Obaja sa naňho podráždene zadívali. Gabriel mu venoval obzvlášť ostražitý pohľad.
Lucifer si ho pamätal ako toho najpoplašenejšieho archanjela a veľkého vtipkára. Svojimi žartíkmi občas poriadne nahneval Michaela, ostatní anjeli toho tiež mali občas dosť. Gabriel sa pred nimi vždy bežal ukryť za Luciferom. Starší brat ho vždy ochotne ochránil a zmiernil napätie, a preto ho Gabriel zbožňoval.
Medzi nimi bol vždy pomerne dobrý vzťah. Gabriel nebol až natoľko vážny typ. Lucifer si v jeho prítomnosti mohol dovoliť o niečo viac sa uvoľniť. Ich vzťah bol viac pohodovejší ako ten čo mal s Michaelom.
Gabriel sa rád zabával a mal viac pochopenia než pre akékoľvek záležitosti. A spoločne tvorili celkom dobrý tým.
Lucifera potešilo, že mohol opäť vidieť svojho malého brata. Nedával to až tak najavo, ale bol rád, že je Gabriel v poriadku a jeho schránka tiež vyzerala byť v dobrej kondícií.
„Vitaj Gabriel,“ oslovil ho Lucifer. Pokiaľ proti nemu nechcel bojovať, nemal dôvod sa k nemu správať nepriateľsky. Gabriela to dosť vzalo, keď sa ich cesty rozdelili. Neprial si, aby sa to stalo a dlho sa nevedel zmieriť s tým, že jeho rodina sa takto rozbila.
„Ahoj, Lu,“ napäto pozdravil Gabriel. Ako vždy schválne použil zdrobneninu, našťastie sa neuchýlil k osloveniu Luci, ktoré Lucifer nemal príliš v láske, ale zvolil skôr jemnejšiu a priateľnejšiu formu.
Akceptoval túto výstrednosť a zľahka prešiel rukou po Gabrielovom pleci. Trochu doňho štuchol a pošepkal mu pár slov, ktorým Dean nerozumel.
Gabrielova tvár sa rozjasnila a nechal sa bratsky objať.
„Poď ďalej, teda pokiaľ nemáš zbrane a dnes zabudni na vtipy. Potrebujem tvoje ruky na inú prácu,“ čiastočne sa od neho odtiahol.
„Moje ruky sú ti k dispozícii, pokiaľ ide len o pomoc malému Castielovi,“ pobavene sa uškrnul Gabriel.
Dovolil Luciferovi, aby ho aj naďalej objímal jednou rukou a spoločne prešli cez bariéru. Dean ich znechutene nasledoval. Toto naozaj nemusel vidieť. Mal pocit, akoby toho počul viac než dosť, ale istým spôsobom ich oboch chápal. Aj on sa tešil na svojho malého brata, aj keď z úplne iných dôvodov.
Neochotne ich nasledoval na druhú stranu bariéry.
Dostali sa až k Luciferovej spálni.
Gabriel a Dean nasledovali archanjela do jeho súkromných priestorov.
Lucifer ich zaviedol až k nereagujúcemu Castielovi.
Tmavovlasý anjel naďalej nehybne ležal na posteli. Na druhej strane pokojne spalo akési dieťa.
Dean a Gabriel si vymenili znepokojené pohľady.
„Čo tu robí to dieťa?“ znepokojene sa opýtal starší Winchester. Pokúšal sa ho dotknúť, ale Lucifer zablokoval jeho ruky.
„Nechaj ho na pokoji!“
„Ten chlapec je schránka. Má v sebe anjela, ktorý momentálne spí. Bude lepšie, keď ho necháš... Má málo energie a tomu chlapcovi by to mohlo ublížiť...“ Gabriel ťažko hľadal slová. Nechcel, aby Lucifer práve teraz vybuchol. Z Deana by toho asi veľa neostalo. Preto sa pokúšal odlákať ich pozornosť od možného konfliktu.
„Nehádajte sa, chlapci. Castiel teraz potrebuje vašu pomoc,“ pokarhal ich Gabriel.
Dean neochotne ustúpil. Zovretie povolilo, ale na rukách stále cítil tlak Luciferovej energie.
Gabriel upriamil ich pozornosť na tmavovlasého anjela.
Položil mu ruku na čelo a chvíľu sa ho zľahka dotýkal.
„To nevyzerá dobre. Dean, daj preč tie vankúše a ty mi s ním pomôž,“ okamžite ich oboch zamestnal.
Lucifer prikývol a pomaly nadvihol Castiela tak, aby sa Gabriel mohol dotknúť jeho chrbta.
Dean zatiaľ dával vankúše na bok a tváril sa čoraz otrávenejšie.
„Michael ho tam poriadne zablokoval. Bude to trochu komplikované. Vezmi pod ochranu Deana a toho malého... Najlepšie bude, keď odstúpite,“ nervózne odvetil Gabriel.
Lucifer vzal na ruky malého a neochotne pristúpil k Deanovi.
Obaja sledovali ako Gabriel nechal jednu roku na chrbte a druhú priložil na čelom. Potom povedal niečo v enochskom jazyku.
Celá miestnosť začala triasť.
Všade naokolo vírili všelijaké energie, ale Gabriel mal tiež okolo seba ochranu a nenechal sa tým zastrašiť.
Keď všetko ustalo, ešte raz zopakoval tie slová a pridal aj meno Castiel.
Tmavovlasý anjel otvoril oči a posadil sa tak rýchlo, až Gabriela takmer zvalil na zem.
Lucifer sa vrátil k posteli spolu s malým. Zložil ho späť do prikrývok a nechal ho spať.
Dean ostal na svojom mieste.
„Gabriel, Lucifer... Dean,“ neveriacky zamrmlal Castiel. Neočakával, že tých troch uvidí v jednej miestnosti. Najprv si myslel, že je to len nejaká šialená vízia, ale Luciferov dotyk ho ubezpečil o tom, že to všetko sa neodohráva v jeho predstavách.
„Vy ste tu spolu? To je naozaj neuveriteľné...“ privinul sa bližšie k Luciferovi, aby získal lepšiu stabilitu a dovolil mu, aby ho pritiahol bližšie k sebe.
„Cas, si v poriadku?“ opýtal sa Dean. Stále nedokázal uveriť tomu, že Castiel sa nechá objímať takýmto spôsobom. Vždy si predstavoval, že ho Lucifer niekde drží spútaného...
„Áno,“ potichu hlesol Castiel.

Po pár hodinách...

Dean konečne mal možnosť dostať sa do Samovej izby.
Konečne mu dovolili, aby šiel za ním. Celý čas sa ich pokúšal spýtať, kde sa Sam nachádza, ale Lucifer a Gabriel mu nevenovali pozornosť. Zhovárali sa len o Castielovi a o tom malom anjelovi. O tom, čo všetko musí Castiel urobiť, aby bola jeho schránka opäť v poriadku.
Dean prehodil pár slov s Castielom, ale šlo to dosť ťažko. Lucifer z neho nespustil oči a nedal im veľa príležitostí na rozhovor.
Až po Gabrielovom odchode ho Lucifer nasmeroval do ten správnej izby. Dean bol konečne pri svojom bratovi. Alice sa diskrétne vzdialila, aby sa mohli pozhovárať osamote.
Pristúpil bližšie k posteli.
„Ahoj, Sammy,“ pozdravil ho spokojne.
Chcel ho objať a pobozkať, ale Sam ho od seba odtisol.
„Dean si v poriadku?“
„Áno,“ odvetil neisto.
Obával sa, že ho nebude chcieť kvôli Michaelovi, ale Lucifer mu cestou do izby naznačil, že tie spomienky sú už preč. Michael ich údajne vymazal, lebo nechce, aby ho to kompromitovalo, ak by sa jedného dňa vrátil otec.
„Pil si?“
„Nie, Sam,“ trpezlivo odvetil Dean.
Mladší brat vyzeral byť v poriadku, ale niečo mu na tom aj tak nesedelo.
„Tak potom si so mňa robíš žarty, ale to vôbec nie je vtipné...“
Dean nechápavo pokrčil plecami. Nemal ani poňatia, prečo Sam hovorí takéto veci.
„Nechápem, prečo si ma chcel pobozkať. To vôbec nie je tvoj štýl,“ pobavene si ho premeral Sam.
Dean to začínal postupne chápať. Michael toho asi vymazal ešte viac. To všetko len kvôli tomu, aby ho potrestal. Lucifer to tiež mohol urobiť, ale preňho by bolo skôr výhodnejšie, keby ho Sam úplne znenávidel. Teraz to vyzeralo tak, že ho má rád, ale nepamätá si na to, že sa medzi nimi odohralo aj niečo oveľa intímnejšie.
„Sammy, ja...“