Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Bobby by mu určite prehovoril do duše. Nepochybne by ho už ani na chvíľu nespustil z očí.
Nepotreboval, aby mu niekto dýchal na krk a neustále mu opakoval, že sa má pohnúť ďalej.
Pokúšal sa o to. Robil všetko, čo bolo v jeho silách, ale nedokázal potlačiť bolesť, ktorá sa v ňom nahromadila. Nemohol byť ako ostatní pozostalí... Pre svoje vlastné dobro zabúdať, že ten človek existoval.
Nikto nechápal, že to nebola len obyčajná smrť. Dean šiel na miesto, ktorého sa boja aj sily zla.
Všetky tie prázdne frázy o pokojnom odpočinku boli preňho ešte viac zraňujúce. Chcel by to všetko vrátiť späť. Mať možnosť mu toho povedať ešte oveľa viac. Stále sa mu zdalo, že toho veľa nestihli. Dean možno ľutuje, že sa preňho obetoval. Možno ho tam niekde začína postupne nenávidieť.
Sam potiahol ruky tak, aby sa mu putá zarezali hlbšie do zápästí. Potiahol ešte silnejšie, niečo sa v ňom hromadilo a stúpalo to do rúk. Keď ten ťaživý pocit pominul, putá povolili a on cítil, že má úplne voľné ruky.
Vzal si svoje veci a nenápadne sa vymotal z nemocnice. Nebolo to až také ťažké. Nikto neočakával, že sa dokáže sám oslobodiť.
Sam nevedel ako sa to stalo, ale bol vďačný za to, že sa mu aspoň niečo podarilo. Považoval to za znamenie, že má čím skôr vypadnúť.
Vzal so stola prívesok a opatrne si ho zavesil na krk. Bol ešte príliš otupený po liekoch a nechcel ho niekde zabudnúť.
Po hrudi sa mu rozlialo príjemné teplo. Zdalo sa mu, akoby ho prívesok istým spôsobom zohrieval. Na chvíľu privrel oči. Bolo to ako láskavé pohladenie, ledva sa vládal odpútať od toho pocitu.
Ten pocit veľmi rýchlo pominul, Sam si myslel, že sa mu to len zdalo. Považoval to za dôsledok liekov, ktorými ho nakŕmili.
Natiahol si svoju bundu a dokonca aj nohavice. Šlo to ťažko, ale už nechcel viac čakať. Rozhodne to bolo lepšie, ako otravovať Bobbyho. Nechcel, aby si kvôli nemu robil starosti. On to dokázal prekonať a mal možnosť pokojne žiť ďalej. Sam ho o to nechcel pripraviť.
Keď kráčal chodbou, takmer sa zrazil so sestričkou, šla skontrolovať pacienta, ktorý zvonil. Sam sa jej v poslednej chvíli stihol vyhnúť tým, že ustúpil do časti tmavšej chodby.
Nebolo vôbec ľahké sa odtiaľ dostať, ale Samovi sa to napokon podarilo. Vonku naňho opäť doľahol slabší nával bolesti.
Rukou sa dotkol svojho brucha. Nebolo to až také zlé, ako očakával. Čím dlhšie stál na nohách, tým viac sa to zlepšovalo.
Sam čoskoro pokojne kráčal po ulici. Zamieril do prvého motela, na ktorý natrafil a vyžiadal si izbu len na jednu noc.
Po celý čas sa pokúšal chodiť normálne a predstieral, že mu absolútne nič nie je.
Keď bol konečne v prenajatej izbe, okamžite zaľahol do postele a zaspal. Už len tá krátka chôdza ho neskutočne vyčerpala.
V spánku opäť cítil, akoby ho prívesok ochraňoval. Teplo sa rozlievalo po jeho tele a prinášalo mu sladkú úľavu.
Spal úplne pokojne, nemal žiadne zlé sny a jeho telo priaznivo reagovalo na dotyk s príveskom.
V spánku si ho posunul tak, aby sa dotýkal priamo jeho pokožky. Po tele mu prechádzali mrazivo sladké impulzy. Cítil sa milovaný a chránený, akoby nad ním niekto naozaj držal ochrannú ruku.
*~*
Nasledujúce ráno sa Sam prebudil veľmi skoro. Spal dostatočne dlho a bol oddýchnutý, ale aj napriek tomu sa len veľmi ťažko lúčil s posteľou.
Z nejakého dôvodu sa v nej vyspal až príliš dobre, aj keď bola úplne obyčajná.
Nahlas zazíval a rukou si prešiel po prívesku, ktorý spokojne spočíval na jeho krku. Nepamätal si, čo sa dialo minulú noc, vedel len, že počas spánku mal nejaké zvláštne pocity... Spomínal na slasť, ktorá sa šírila jeho telom...
Druhou rukou nechtiac zavadil o svoje brucho. Očakával, že ho to bude bolieť, ale nestalo sa absolútne nič.
Vyhrnul si tričko a dosť nešetrne odstránil obväz. To, čo uvidel mu takmer vyrazilo dych.
Na bruchu nebola ani stopa po žiadnom zranení. Nebola tam ani stopa po žiadnej rane, ale obväz bol čiastočne pokrytý krvou.
Sam nespokojne pokrútil hlavou. Toto očividne musela spôsobiť nejaká nadprirodzená záležitosť.
Zvedavosť ho prinútila obliecť sa a vyjsť von. Kúpil si jedno a autobusom sa dostal až na miesto, kde nechal zaparkovanú Impalu. Našťastie bola na svojom mieste a dokonca neprišiel ani o žiadne veci. Zašiel aj do motela, v ktorom predtým býval a našťastie ešte nevyhodili všetky veci, ktoré si tam nechal.
Dosť neochotne mu vrátili späť aj jeho počítač. Sam sa najedol a napil v aute a potom vyrazil na cestu.
Chcel navštíviť otcovu známu, ktorá bola liečiteľkou. Zaujímalo ho, akým spôsobom sa mohol tak rýchlo zotaviť z takých vážnych zranení a chcel, aby skontrolovala Deanov prívesok.
Pustil si svoju obľúbenú hudbu a plne sa sústredil na cestu.
*~*
Po troch dňoch konečne dorazil k malému domu, ktorý stál uprostred mimoriadne pokojnej ulice.
Meredith pre istotu jej zavolal počas prestávky v šoférovaní. Bola rada, že si na ňu Johnov syn spomenul a povedala, že naňho bude čakať.
Po krátkom zazvonení sa vo dverách objavila tmavovlasá žena, oblečená v džínsach a tričku.
„Dobrý deň Meredith. Som Sam Winchester,“ predstavil sa neisto.
Naposledy, keď boli u nej, Sam bol ešte veľmi malý, Dean mu kedysi spomínal, že medzi Meredith a Johnom sa začal vytvárať istý druh vzťahu.
Trvalo to len pár týždňov, ale napokon to skončilo tak nenápadne, ako to začalo. John nemal veľmi rád trvalé vzťahy, aspoň nie po smrti Samovej matky. Ich rozchod prebehol v priateľskom duchu a Dean sa zmienil o tom, že John s ňou dlhší čas spolupracoval.
„Vitaj, Sam. Poď ďalej. Hneď sa ti budem venovať. Dlho som rozmýšľala o tvojom telefonáte a vyhľadala som si pár vecí, ale najlepšie bude, keď mi ten prívesok na chvíľu požičiaš,“ jemne ho objala a dovolila mu vstúpiť do svojho domu.
Sam neochotne prikývol a potichu ju nasledoval až do obývačky.
Opatrne si zložil prívesok z krku a dovolil jej vziať ho do rúk. Veľmi ťažko sa s ním lúčil. Strážil si tú malú vec, ako nejaký poklad.
„Dajte, prosím pozor na to, aby sa to nepoškodilo. Je to pre mňa veľmi dôležité,“ upozornil ju Sam.
„Budem veľmi opatrná,“ prisľúbila Meredith. Zavrela oči a chvíľu prívesok len držala v rukách. Opatrne po ňom prechádzala prstami.
Keď skončila, okamžite ho vrátila Samovi.
„Nemusíš sa znepokojovať. Nemá v sebe žiadne zlo...“ ubezpečila ho nadšene. Zdalo sa, že sa tá vec na ňu zapôsobila pozitívnym dojmom.
„Má v sebe niečo, čo sa len veľmi ťažko dá vysvetliť. Je to taká jednoduchá, a predsa veľmi zložitá... záležitosť. Na chvíľu sa posaď. Musím nájsť jednu knihu, ktorá by ti mohla pomôcť, to lepšie pochopiť. Dáš si niečo?“
„Nie, ďakujem, najedol som sa po ceste,“ zdvorilo odmietol Sam.
„Tá vec dokáže aj liečiť?“
„Nie tento druh prívesku. Je to niečo ako spojenie medzi ochrancom a osobou, ktorú chce za každú cenu strážiť a chrániť...“ zamierila k polici z knihami. Vybrala knihy, ktoré si už dopredu označila. Sam spomínal, že chce vedieť niečo o svojom prívesku a ona našla len tie základné veci, ale boli tu aj iné oveľa menej prístupné dokumenty.
Položila na stôl pár dokumentov o magickom strážcovi. Ukázala mu rituál na vytvorenie magickej ochrany na základe veľmi silného puta.
Sam si to pozorne preštudoval, ale stále mal až príliš veľa otázok.
„Môže tá vec siahať až do pekla? Môžu ju použiť mŕtvi?“
„To sa v týchto dokumentoch neuvádza, ale pozrieme sa aj do tých ďalších kníh,“ pridala ďalšie záležitosti týkajúce sa magickej ochrany.
„Mal by si tu pár dní ostať. Vyžiadam si ešte nejaké knihy od iného odborníka, ale bude to chvíľu trvať. Ak chceš vedieť, čo ťa vyliečilo, tak mi musíš dovoliť, aby som ťa prezrela...“
Sam neochotne prikývol.
Meredith podišla bližšie a rukou sa zľahka dotkla jeho brucha. Mal pocit, akoby jeho telom prešla ďalšia dávka príjemného tepla, ale bolo to iné, ako to čo mu poskytol prívesok.
„Zdá sa, že som sa napokon zmýlila. Tvoj prívesok má mimoriadnu silu, ktorá ti umožnila prekonať všetky zranenia, ale ešte nie si úplne vyliečený. Mal by si oddychovať a vyhýbať sa loveniu, pokiaľ nebudeš v úplnom poriadku,“ odvetila prísne.
