Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
*~*
Dean nervózne rozrazil dvere. Nezdržiaval sa žiadnymi formalitami. Prikrčil sa a chvíľu len vstrebával všetko, čo dokázal vyčítať z okolitého prostredia.
Samov prívesok vôbec necítil, akoby ho niečo blokovalo a to ho veľmi znepokojovalo.
Démoni mali naozaj veľa možností ako rozoznať všetky možné nadprirodzené záležitosti. Cítili každý jeden náznak diabolského zla.
Už na prvý pohľad bolo jasné, že do domu vošlo zlo v podobe ďalších démonov.
Koncentrácia síry naznačovala, že šlo o väčšiu skupinu. Najmenej dvaja a najviac piati.
Cítil aj Bellu, ale jej charakteristická vôňa nebola až taká výrazná.
Dean potichu prešiel po schodoch až k dverám vedúcim do pivnice. Odtiaľ cítil obzvlášť silnú koncentráciu zla.
Schody bral po dvoch a celý čas dával pozor na akékoľvek varovné znamenie, že sa niečo blíži.
Vedel, že bojovať proti väčšej skupine, nebude vôbec jednoduché. Nemienil sa nechať tak ľahko zajať. Musel vypnúť svoje pocity a ísť na to s chladnou hlavou. Potlačil v sebe akékoľvek náznaky rozrušenia a hnevu. Chladnokrvne postupoval ďalej a bol pripravený zaútočiť na čokoľvek, čo mu príde do cesty.
Pod schodiskom našiel Meredith (Bellu). Presnejšie povedané našiel to, čo z nej ostalo. Šaty mala roztrhané a bola takmer nahá, po tele mala celú sériu zranení. Bola obklopená svojimi vnútornosťami a ťažko dýchala. Pľúca sa jej plnili krvou, ale napriek tomu k nemu zúfalo naťahovala ruky. Dean očakával, že z toho tela vyjde, ale ona sa ho tvrdohlavo držala.
Dean sa k nej rýchlo naklonil:
„Bella, musíš vyjsť von. Tá žena už nemá nádej. Je úplne zdevastovaná.“
Za iných okolností by ju démon mohol udržiavať po kope, ale to, čo s ňou urobili sa už nedalo napraviť.
Bella napäto prikývla.
„Majú Sama... Nemohla som tomu zabrániť...“ zúfalo sa mu to pokúšala vysvetliť, ale Dean vedel, že v tomto tele to už určite nestihne. Cítil, že sa blíži smrť.
Meredith sa prudko napla a otvorila ústa, čierny dym bezpečne unikol von a telo tej ženy okamžite ochablo.
Pocítil ako sa peklo na malý okamžik otvorilo a prehltlo to, čo mu patrilo. Na malú chvíľu zacítil pach tej diery plnej vyhorených duší.
Bella bola povolaná späť do pekla. Nemal čas sa tým zaoberať. Vedel, že ona nájde spôsob ako sa vrátiť späť. Musel pokračovať v hľadaní úplne sám.
Zrýchlil natoľko, ako to bolo možné... Takmer cítil ako sa svet okolo neho mihá a vnímal len tie najmenšie odlesky zla.
Videl stopy po ťahaní, po zápase, krvavý boj plný desivých stôp posilňoval Deanovo odhodlanie.
Sledoval čerstvú stopu až k miestu, kde démoni bezbranného muža zrejme vyvliekli von...
Dean sa musel úplne odosobniť. Musel sa sústrediť len na to, ako najrýchlejšie podriadiť svoju silu prúdu zla, ktorý ho viedol ďalej. Títo démoni si boli sebou veľmi istý. Zanechali zreteľnú stopu zla, ktorá sa za nimi tiahla ako tmavá nitka.
Dean prešiel celou ulicou, ľudia, ktorých stretol mu splašene ustupovali z cesty. Bolo ich veľmi málo a pôsobili dosť vystrašene. Cítil, že by najradšej odišli z mesta.
Kráčal ďalej až do spletitých uličiek, ktoré boli až príliš nasiaknuté všadeprítomnou arómou zla. Ich aróma ho doviedla až na takmer opustené miesto, plné starších sladkov a dávno nepoužívaných budov.
Dean cítil, že práve na tomto chodníku niekoho zbili, okradli, nejakú ženu tu prenasledovali až kým neostala bezbranne ležať pri jednom z opustených domov. Mal pocit, akoby jej krik uviazol niekde medzi jednotlivými rovinami času.
Démoni dokázali počuť všetko, čo sa dialo v prítomnosti, minulosti a budúcnosti, zároveň. Pre nich to bolo ako bežná súčasť každého mesta. Nerobilo im problém to vnímať a spoznať všetko, čo dané mesto charakterizovalo. Každú slabinu, každého obyvateľa, všetko čo potrebovali zistiť sa skrývalo v jednotlivých uliciach.
Dean postupoval ďalej okolo starej továrne, ktorá bola už dlhší čas nepoužívaná. Cítil duchov, ktorý sa zhromažďovali na starších miestach, ale nevyvolávali v ňom potrebu uloviť ich. Aj keby nehľadal toho mladého muža, ktorého démoni odvliekli, nejavil by o nich záujem.
Neboli preňho prirodzenými nepriateľmi. Už viac nie, aj keď mu dlhšie trvalo, kým sa s tým dokázal vyrovnať. Mali v sebe príbehy, ktoré mu poskytovali ďalšie znalosti.
Vrátnik, ktorí strašil vo vnútri továrni, mu prezradil, že osoby, ktoré hľadá sa schovali do opusteného skladiska...
Videl ich niesť bezvedomú postavu. Nevedel presne určiť čas, ale povedal, že sú tam už pár minút. To bolo veľmi zlé. Pár minút mohlo byť horších ako večnosť.
Dean sa na diaľku poďakoval a rýchlo vyrazil tým smerom. Aróma zla sa tiahla ďalej, ale démoni zišli do neutrálneho poľa, ktoré malo v sebe niečo dosť pozitívne, stopa takmer končila a Dean bol rád, že mu duch poradil.
Démona oklamať nemohol. Dean by hneď zistil, keby si z neho uťahoval a pre daného ducha by to neskončilo práve najlepšie. Mal moc uvoľniť jeho dušu a poskytnúť ju peklu. Preto duchovia démonov považovali za dostatočnú autoritu.
*~*
Sam sebou zúfalo zmietal. Bol priviazaný reťazou, ruky mal vykrútené do neprirodzeného uhla a celé telo ho ukrutne bolelo od tej neznesiteľnej polohy. Na nahom tele mal vyryté symboly, ktoré na jeho pokožke zanechal ostrý nôž.
Bolo mu zima, cítil sa veľmi zle a nedokázal sa vymaniť z tých pút. Niečo mu dali, vpichli mu akúsi látku, ktorá ho úplne vyvádzala z miery.
Telom mu prechádzalo bolestné vzrušenie, každý dotyk ho pálil a cítil ako v ňom pomaly narastá túžba.
Démoni boli zoskupení okolo neho. Jeden zo skupiny vstal a položil ruku na jeho chrbát.
Sam bolestne zastonal a pokúšal sa zabrániť tomu, aby ho tá ruka ďalej ohmatávala. Bolo to odporné a nedokázal to zniesť, ale tá vec, ktorá kolovala v jeho krvi ho neprestávala dráždiť.
„Lilith nespomínala nič o tom, že ho chce nepoškvrneného. Môžeme sa predsa trochu zabaviť,“ vyhlásil posmešne.
„Myslím, že bude veľmi spokojná, keď sa s ním trochu pohráme...“ dodal ďalší a začal okolo neho obchádzať, akoby hodnotil jeho telesnú stavbu.
Sam sebou prudko trhol, keď démon, ktorý bol za jeho chrbtom bolestivo stisol jeho bradavku.
Zúfalo sa napínal v putách, preklínal ich a prial si, aby mohol bojovať a všetkých ich pozabíjať.
„No tak nebuď taký nedotklivý. Veď to ešte nič nebolo. Nemusíš sa tak veľmi znepokojovať...“ rukou mu postupne začal siahať nižšie. Poškriabal ho na hrudi a neprestával, až kým sa nedotkol brucha.
„Neopováž sa!“ zavrčal Sam.
Potom niečo uvidel... Niečo silné a rýchlo sa pohybujúce odtiahlo démona nabok. Ozval sa strašný výkrik.
Sam sa pokúšal vyslobodiť, ale dosiahol tým len to, že mu začali krvácať ruky. Niečo démonov doslova roztrhalo.
Videl ako sa to rýchlo pohybuje, ako posiela do pekla, aj tých prizerajúcich. Už sa z neho nikto nesmial...
Ostávali po nich len roztrhané telá.
Tá bytosť sa otočila a pozrela sa naňho, ale on sa nemohol dívať. Oči mu akosi vypovedali službu a chvíľu nič nevidel.
*~*
Dean dorazil aj posledného démona. Stihol mu pošepkať do ucha: „Odkáž Lilith, že Sam je môj!“
Potom nemilosrdne dokončil svoju prácu.
Opatrne sa priblížil k Samovi a pomohol mu oslobodiť sa z reťazí. Dotýkal sa ho veľmi opatrne, aby ho náhodu ešte viac nezranil.
Sam zmučene klesol do jeho náručia. Dean pevne objal svojho brata. Držal ho pri sebe ako ten najvzácnejší poklad.
