Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
„Nepribližuj sa ku mne!“ stále nebol až taký presvedčený o tom, že je to naozaj pravý Dean.
Jeho brat miloval dievčatá, niekedy aj viac dievčat naraz, ale nikdy sa nesprával takto. Nebozkával svojho mladšieho brata a nehypnotizoval ho tým svojím pohľadom. Začínal si myslieť, že sa s ním zahráva nejaký iný démon a snaží sa ho dostať pod svoju kontrolu.
„No tak, Sam. To predsa nič nebolo. Prepáč nemal som, ale...“ bolo ťažké mu to vysvetliť. Aj on sám s tým mal stále ešte dosť problémov.
„Neverím ti ani slovo. Ty nie si môj brat...“ chcel odtiaľ rýchlo vypadnúť, pokúšal sa získať čo najväčší odstup od osoby, ktorú považoval za ohrozenie, ale pohľad mu padol na tenký pramienok krvi, ktorý Deanovi stekal po brade.
„Veľa vecí sa zmenilo. Ver mi, že nechceš vedieť, ako došlo k tomu, že o tebe rozmýšľam takýmto spôsobom...“ neochotne pripustil Dean.
Sam pustil na zem svoje veci a pristúpil bližšie.
„Dobre, ako myslíš. Ďalej predstieraj, že si Dean,“ pristúpil bližšie a naklonil sa k nemu tak, akoby ho chcel pobozkať.
„Nič nepredstieram, viem, že je to pre teba ťažké, ale som to naozaj ja,“ pokúšal sa odhadnúť, čo mladší brat urobí. To všetko bolo vpísané v jeho tvári. Telo mu od napätia priam horelo a Sam bol stále nahý. Bojoval so svojím vlastným vnútrom, ktoré sa ho zúfalo dožadovalo.
Sam priložil pery na miesto, odkiaľ ešte stále vytekala krv. Dean pocítil bolestné pálenie. Samov jazyk sa pustil do oblizovania démonskej krvi. Dotkol sa poranenej pery a trochu viac na ňu zatlačil. Bolesť Deana prebrala z omámenia, poriadne chytil Sama za hlavu a odtlačil ho od seba.
„Tak to teda nie, Sam. S pitím krvi si nezačínaj. Nikdy viac sa niečo také neopováž urobiť...“ zhodil ho späť na posteľ.
„Ty mi nebudeš rozkazovať! Nie si...“
„Som tvoj starší brat. Nedovolím ti, aby si sa úplne zničil.“
„Klameš!“
„Mysli si, čo chceš, ale odtiaľto neodídeš, kým sa nepozbieraš! Doteraz si robil len samé nepremyslené rozhodnutia. Tí meniči, ťa mohli zabiť... A to nebolo prvý raz, čo som ti pomohol. Pokúšal som sa do tvojho života nezasahovať, ale prekročil si úplne všetky hranice! Tak to bude a nemienim o tom diskutovať...“ nechcel naňho kričať. Bolo mu nepríjemné, že sa musí správať akoby bol jeho otcom, ale nič iné mu neostávalo.
Rukou sa dotkol krvácajúcej pery. Sam jeho ranu ešte viac zväčšil. Nechcel ho pokúšať tým, že nechá krv voľne stekať po tvári. Neuvedomil si, že to naňho bude mať taký účinok.
„Ty nevieš, o všetkom čo som robil. Nemôžeš vedieť...“ pokúšal sa namietať, ale starší brat ho opäť nepustil k slovu.
„Viem veľmi dobre, čím si sa zaoberal. Nemusíš mi nič vysvetľovať. Snažil som sa ti naznačiť, že to preháňaš, ale ty si nič nebral do úvahy. Pamätáš si na to, ako sa rozbilo to okno, keď si vyháňal ducha z tej starej školy? Pamätáš si nato, ako si vzal ten úlomok a...“ Dean ho chytil za ruku a ukázal mu jazvy, ktoré vznikli v dôsledku seba poškodzovania.
„To som urobil, len raz. Bolo mi zle...“ namietal Sam.
„Urobil si to aj vtedy, keď ti lov nevyšiel a zomrelo to dieťa, ktoré si chcel zachrániť. Dokonca aj po jednej hádke z Bobbym. Takisto aj počas tej noci, keď si bol opitý...“ nemilosrdne vyratúval Dean.
„Odkiaľ to vieš?“
„Nútili ma dívať sa na to. Vždy, keď si robil, niečo také, keď si o seba nedbal, keď si veľa riskoval a nič si si dopredu nepremyslel, dovolili mi ťa sledovať...“
„To ma naozaj veľmi mrzí,“ potichu odvetil Sam. Čím dlhšie ten Dean rozprával, tým viac cítil, že je to on. Pochybnosti sa začali postupne rozplývať.
„Chceš, aby som pokračoval ďalej?“
„Nie, Dean to stačí. Prosím, nie...Prepáč. Nevedel som, že...“ vrátil sa do bratovho objatia a pevne sa ho držal.
Vdychoval Deanovu vôňu a želal si, aby takto mohli ostať čo najdlhšie.
„Som rád, že si späť. Nech je to akokoľvek, vitaj Dean,“ zamumlal mu do ucha.
Dean sa chystal niečo povedať, ale obaja pocítili zvláštne chvenie, akoby cez miestnosť niečo prechádzalo. Lampy začali zúrivo blikať. Sam pocítil prudkú bolesť hlavy. Náhle ho takmer ochromila slabosť a keby sa nepridržiaval Deana, určite by spadol na zem.
Dean opatrne uložil svojho brata späť do postele.
„Čo to má znamenať?“ bolesť bola čoraz silnejšia.
„Nemôžem ti to vysvetliť. Sú veci, do ktorých ťa nebudem zaťahovať,“ Dean mu položil ruku na čelo a opatrne ňou prechádzal až ku krku. Sam cítil ako sa zvláštne teplo rozširuje do jeho tela. Bolo to podobné, ako vtedy, keď mu týmto spôsobom pomáhal prívesok. Upokojovalo ho to a bolesť postupne slabla. Napokon cítil už len tu istú sladkú spokojnosť, ktorá ho nútila veriť, že tentoraz bude všetko v poriadku.
„Ja ešte musím niečo zariadiť. Celý dom je tvoj, ak budeš čokoľvek potrebovať, všetko je ti k dispozícií,“ odvetil už oveľa miernejším tónom.
Potom rýchlo vyšiel von z izby. Prebehol po chodbe opäť tým zrýchleným spôsobom.
Sam dokrivkal až k dverám. Mierne ich pootvoril, ale žiadna bolesť už našťastie neprišla. Deanov hlas sa ozýval niekde na poschodí.
Sam vyšiel z izby a s námahou sa oprel o zábradlie. Už sa cítil omnoho lepšie, ale tá zvláštna energia z neho vysala všetku silu. Chcelo sa mu spať a len s vypätím všetkých síl udržal svoje viečka otvorené. Nechcel sa opäť poddať spánku.
„Potrebuje niečo?“ opýtal sa Dean.
Sam nevidel tú druhú osobu, ktorá sa s ním zhovárala. Mal dobrý výhľad len na Deanov chrbát, ale nechcel prísť bližšie.
„Nie, myslím, že nič, ale máš sa tam ukázať. Vieš, že to nebol môj nápad. Nepáči sa mi, ako sa v poslednom čase správa. Mrzí ma, že ťa práve teraz prerušujem, Dean. Viem, že máš iné povinnosti, ale trval na tom, že ťa chce vidieť...“
„Poďme, nech to máme čím skôr za sebou...“ chladne odvetil Dean.
*~*
Pár hodín po Deanovom odchode bol už Sam úplne v poriadku. Obliekol sa. Prechádzal sa po obývačke a pokúšal sa nevšímať si volanie svojho žalúdka. Bol už naozaj veľmi hladný, ale v žiadnom prípade nechcel nič z toho domu.
Bolo to tam veľmi čudné, akoby mu tie múry, dokázali čítať myšlienky. Všetko sa mu darilo otvárať, až kým nepomyslel na to, že odíde. Nemal veľkú chuť čakať na Deana. Nepáčilo sa mu, že odišiel a nechal ho samého bez akéhokoľvek vysvetlenia. Z rozhovoru pochopil, že zrejme šlo o nejaké démonské záležitosti. To ho veľmi znepokojilo. Potreboval ísť na chvíľu na vzduch a všetko si premyslieť.
Dom ho jednoducho von nepustil. Uzavrel sa a nemohol na nič siahnuť, kým od tej myšlienky neupustil. Skúšal to aj tak, že na to vôbec nemyslel, ale ten prekliaty dom ho odmietal pustiť. Sam sa cítil takmer ako vo väzení.
2. kapitola uzavretá
