Varovanie:18+
Línia Castiel/Lucifer
Línia Sam/ Dean (zatiaľ bez 18+)
Tmavovlasý anjel spokojne prikývol. Nech boli pochybností akékoľvek, teraz tu nemali svoje miesto.
Ich pery sa o seba najprv len tak nevinne obtreli, ale Castiel neskôr pocítil niečo oveľa hlbšie.
Ďalšie bozky ho zvádzali k reakciám, ktoré v jeho tele ešte viac rozprúdili silu, túžbu a potrebu po spojení energií.
Nemohol zastaviť tú neovládateľnú potrebu.
Horúca energia ktorá prúdila do ich bozkov, bola nesmierne jemná, ovíjala sa okolo nich v príjemných intervaloch.
Castiel spokojne zastonal, keď pocítil ako Lucifer nasmeroval svoje bozky nižšie.
Perami prešiel po mieste, kde energia prúdila najsilnejšie, bolo to, akoby sa dotkol samotnej podstaty Castiela.
Akoby medzi nimi neexistovali hranice. Pulzujúce bledé svetlo presvitalo cez pokožku. To Castielovo bolo slabé, miestami roztrieštené...
Veľa vyblednutých miest naznačovalo, že bol viac ráz vystavený veľmi bolestivým zraneniam.
Väčšina z týchto poškodení bola staršieho pôvodu, ale aj tie nové výrazne túžili po odkrytí.
Lucifer sa starostlivo venoval lízaniu a bozkávaniu miest, ktoré sa mu samé vyznačili, ako žiarivá mapa rozkoše. Bol veľmi jemný a dôkladný...
Castiel cítil, ako mu každý dotyk prináša neskutočnú rozkoš. Nikto sa mu ešte takto nevenoval. Nikoho nezaujímalo to, čo ostávalo pod povrchom. Castiel si vychutnával každý okamih.
Castiel mal pocit, že sa mu čoskoro podlomia nohy... Lucifer bol už na úrovni bokov a práve sa dotýkal miesta, ktoré obzvlášť potrebovalo starostlivosť.
Castiel videl aj jeho podobu, presvitala cez schránku a bola plná svetla, ktoré ho neodolateľne priťahovalo. Zranenia videl len v oblasti, kde by mali byť krídla. Tie ostatné neboli až tak výrazné...
„Si nádherný,“ omámene zamrmlal Castiel. Jeho telo bolo pripravené, schránka priam blčala túžbou po spojení. Nestačilo mu len to, že sa ho takto dotkol. Chcel stále viac a túžba narastala tak rýchlo, až to takmer bolelo.
„Chcem ťa, teraz...“ zaprosil nemilosrdne.
Lucifer presunul svoju pozornosť opäť ku Castielovým perám. Lačne sa prepojili, akoby už na ničom inom nezáležalo.
Padlí archanjel si nedočkavo pritiahol Castiela bližšie. Ich telá zapulzovali spokojnosťou.
Castiel sa oprel o posteľ. Nohy ovinul okolo Luciferových bokov a dovolil, aby sa aj ich energie navzájom našli.
Dívali sa jeden druhému do očí a čakali na to, kým sa ich energie poriadne objímu. Trvalo to len pár sekúnd. Potom Castiel trochu povolil zovretie a čoskoro pocítil ako sa jeden z Luciferových prstov dotkol obzvlášť citlivého miesta. Roztváral ho a nechal energiu prúdiť hlbšie tak, až takmer pociťoval úplne spojenie...
„Ešte,“ netrpezlivo zamumlal Castiel. Vychádzal mu v ústrety, akoby od toho záviselo úplne všetko. Dal nohy viac od seba, aby mal dostatok priestoru a takmer necítil posteľ, o ktorú sa len zľahka opieral.
„Buď trpezlivý, Castiel...“ doprial mu sladké mučenie, ktoré ho prinútilo vyslovovať jeho meno.
Otváral energiu tak, aby Castiela naplno objala a zároveň nechával svoje prsty zasahovať na tie najvhodnejšie miesta.
Castiel zúfalo zastonal a pokúšal sa dotknúť svojho pulzujúceho údu, ale zastavila ho Luciferova druhá ruka, ktorá to urobila oveľa skôr...
„Dlho si bojoval, Castiel... Tvoje zranenia nasvedčujú tomu, že ťa nikdy poriadne neošetrili... Ja sa o teba dobre postarám, tým si buď istý...“ prisľúbil mu to počas spojenia energií a to bolo viac než záväzné.
„Chceš, aby som sa o teba staral?“
„Áno,“ bez rozmýšľania vyhŕkol Castiel.
Pocítil ako sa ich telá v objatí energie spojili.
***
„Sadni si Dean. Bez Luciferovho súhlasu aj tak nemôžeme odísť a nikto nevie, kde sa práve nachádza. Bol som sa pozrieť v izbe, ale je tam len Alice a hrá sa s tým malým anjelom...“ Sam nasmeroval Deana späť na posteľ. Nechcel, aby vybuchol a urobil nejakú hlúposť. Posledné čo potrebovali bol rozčúlení archanjel.
„Ona nevie, kam šiel?“ Dean bol stále napätý, nepomáhalo mu ani to, že brat mu zobliekol tričko a chcel ho trochu pomasírovať.
„Nie, ale povedala, že ho v žiadnom prípade nesmieme hľadať. Teraz vraj nie je vhodný čas... Myslím, že sa červenala...“ neochotne pripustil Sam.
„A Castiel?“ podráždenosť stále nezmizla z jeho hlasu. Dokonca nezjedol ani jedlo, ktoré Sam horko ťažko zohnal.
„Ten tam tiež nebol... Tak si asi vieš domyslieť...“ Sam sa veľavýznamne zadíval na Deana.
„Nie! To sa ani neopováž vysloviť!“ roztrpčene doňho hodil vankúš.
„Prečo nie? Obaja sú...“
„Sam, ja ťa varujem! Sklapni, lebo...“ tvrdo pritlačil Sama k posteli.
„Okej, Dean. Vzdávam sa... Nerob...“ ešte nebol ani zďaleka pripravený na takýto hlbší kontakt. Uvedomil si, že niečo nie je v poriadku. Deanove oči sa zrazu zmenili. Boli opäť nesmierne chladné...
Sam sa pokúsil vymaniť z jeho zovretia, ale vôbec sa mu to nedarilo.
„Máš smolu, Sam. Nikto nedáva pozor... Tak ty si nepochopil moje varovanie? Budeme to musieť veľmi rýchlo zmeniť...“
Sam cítil ako sa jeho oblečenie roztrhlo.
