Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Zúrivosť. Bezhraničný a oslepujúci hnev, ovládol Deanovo telo. Mal chuť všetko porozbíjať, roztrhnúť všetkých démonov a obzvlášť Crowleyho. Predstavoval si ako mu vytrháva z tela všetky kosti. Pekne jednu po druhej.
Ako si ten nadutý trpaslík mohol dovoliť rozdeľovať ich? Predstavoval si ako mu vytrháva z tela všetky kosti. Pekne jednu po druhej.
Dean mal práv vedieť, čo sa deje. Chcel stáť pri Samovi a postarať sa, aby mu tí dvaja démoni nemohli spôsobiť bolesť. Vedel, že oni to môžu pokojne urobiť, aj napriek tomu, že Sam je vyšším. Stále tu boli spôsoby ako ho zraniť.
Celý sa triasol a rukami narážal do stien. Najradšej by roztrhal celé peklo. Ako ho mohli nechať len tak? Ako mohli o ňom beztrestne rozhodovať? Dean sa už dávno necítil ako malé dieťa, ale teraz mu to pripadalo tak, akoby sa niekde batolil s cumlíkom v puse. Absolútne ho nebrali vážne. Vôbec sa nepozastavili nad tým, že je Samovým partnerom a má právo vedieť, všetko čo mu povedia.
Chcel sa tam vrátiť, ale nemohol. Peklo sa úplne zablokovalo, musel počkať, kým sa Sam nevráti.
Dean rozčúlene sedel v kúte a radšej sa ničoho nedotýkal. Nechcel zničiť ich úkryt a tentoraz k tomu naozaj nemal ďaleko.
Prívesok na jeho hrudi ho trochu upokojoval. Opatrne sa ho dotýkal a pokúšal sa ukľudniť svoj dych. Mal by tam byť? Sakra mal by Samovi kryť chrbát a nie tu niekde posedávať ako bezmocné decko? Zlosť bola taká pohlcujúca, až sa v nej zadúšal.
Všetko sa začalo triasť. Dean pocítil taký silný nárast energie, až ho to zabolelo v hrudi. Uprostred celého toho chaosu sa zjavil Sam.
Dean sa okamžite upokojil. Ten tlak ustúpil, práve keď rýchlo vstal a vrhol sa k nemu, akoby šlo o život.
„Si v poriadku, Sammy?“ objímal ho tak, pevne, až to Samovmu telu prekážalo v dýchaní.
Mladší brat sa pokúsil trochu zmierniť zovretie, ale nebolo to vôbec ľahké. Deanovi chvíľu trvalo, kým sa trochu uvoľnil.
„Dean, to nič nebolo, naozaj...“ potichu odvetil Sam.
Napriek tomu ho starší brat dotiahol až po postele a dôkladne ho prezrel. Bol spokojný, až keď sa ubezpečil, že nemá žiadne zranenia. Až na pekelnú arómu, ktorá im obom veľmi nevoňala.
„Pripravím nám kúpeľ. Dúfam, že tu máš veľkú vaňu?“
„Tú najväčšiu,“ spokojne odvetil Sam.
*~*
Obaja relaxovali v teplej vode. Dean umýval Samovi chrbát a občas ho pobozkal na citlivé miesto na krku.
Bolo príjemné dotýkať sa Samovho horúceho tela. Dean zbožňoval jeho pokožku a bavilo ho preskúmavať každé zákutie.
„O čom s tebou chceli hovoriť tí dvaja?“ opýtal sa pokojne.
„Nešlo o nič dôležité,“ vyhŕkol Sam trochu podráždenejšie, ako pôvodne zamýšľal. Cítil sa príjemne a chcel si len vychutnávať bratovu spoločnosť. Nechcel myslieť na peklo, ani na to, čo sa tam dozvedel. Stále tomu ešte tak úplne neveril a v kútiku duše, dúfal, že to nie je pravda.
„Sammy, ak by sa dialo niečo dôležité, povedal by si mi to, však?“
„Áno, iste,“ trochu sebaistejšie vyhlásil Sam.
Chvíľu medzi nimi vládlo napäté ticho. Sam vedel, že Dean niečo tuší, ale nemohol mu nič povedať. Jednoducho to nešlo.
„Môžem ti trochu pomasírovať chrbát?“ Sam sa pokúsil trochu rozprúdiť lepšiu náladu.
„Samozrejme, že áno,“ o trochu veselšie vyhlásil Dean a otočil sa tak, aby sa ho Sam mohol dotýkať.
Sam sa opatrne dotkol istej časti chrbta. Prechádzal po nej prstami. Dean tlmene zastonal a oboma rukami zovrel okraje vane.
„Sam, ako to robíš?“ takmer zanariekal, keď mladší brat pokračoval v krúživých pohyboch. Začínal sa obávať, že ho to vzruší a ani nevedel presne, čo.
Sam pomocou pohľadu pustil ešte trochu teplej vody a pritisol svoje telo bližšie k nemu.
„Som skrátka talent,“ nenútene odvetil Sam.
Keď to urobil ešte pár krát, Dean to nevydržal a vrhol sa naňho. Voda vyšplechla až na zem. Samove telo sa ocitlo pod Deanovým a na chvíľu boli obaja pod vodou. Sam tam niečo uvidel, ale nestihol to poriadne rozoznať.
Dean ho rýchlo posadil a ospravedlňujúco ho k sebe túlil.
„Prepáč, Sammy. Nevedel som, že...“ zdvihol ho z vody, poutieral a zabalil do uteráka. Potom ho opatrne odniesol do postele. Zdal sa mu neuveriteľne ľahký.
„To nevadí,“ spokojne mumlal Sam. Pohľadom prechádzal po Deanovom ešte stále mokrom tele.
Dean takisto použil uterák a chvíľu nechal Sama rozvaleného na posteli. Zámerne sa pred ním predvádzal. Chcel ho aspoň trochu rozveseliť, preto tak veľmi netlačil na to, aby mu Sam povedal, čo sa s ním deje. Vycítil, že so sebou vlečie nejaké ťažké bremeno a nechce sa s ním podeliť, ale Dean bol ochotný čakať.
Chcel si ľahnúť do postele a venovať Samovi všetku svoju pozornosť, ale zastavil ho Samov mobil, ktorý začal zvoniť, práve v tej najnevhodnejšej chvíli.
Podal ho bratovi.
Sam sa po ňom neochotne natiahol. Toto číslo poznal len Bobby, to mu bolo jasné, už keď videl, že mu prišla správa.
Sam. Potrebujem tvoju pomoc. Buď taký láskavý a presuň svoj zadok do Detroitu. Prosím, príď. Je to vážne.
Bobby.
Sam znepokojene hľadel na tú správu. Mal by Bobbymu zavolať a zistiť o čo ide. Tak by to bolo najlepšie, teraz nemohol opustiť Deana, ale zároveň sa cítil trochu vinný zato, že sa mu tak dlho neozval.
Bobby mu istý čas vyvolával takmer neustále, preto si napokon vzal tento telefón, ale ukázalo sa, že si konečne spomenul aj na toto číslo.
Poznámka autorky ff: Rozhodla som sa zatiaľ sa sústrediť len na démona, lebo som už dobre rozbehnutá a obávam sa, že keby som prešla na niečo iné, tak by sa to zas zaseklo :D čiže najprv dokončím túto poviedku a potom dopíšem Chaos a snáď sa dostanem aj k niečomu dalšiemu :D
