Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Obsah: Dean sa vracia z pekla, zmenený na démona.
v tejto kapitole je umiestnený text z pesničky Cary on my wayward son, od Kansas.
*~*
Carry on my wayward son
There'll be peace when you are done
Lay your weary head to rest
Don't you cry no more
There'll be peace when you are done
Lay your weary head to rest
Don't you cry no more
Dean a Sam spolu vošli do baru Storm. Bolo tam plno a hlasná hudba ich obklopovala so všetkých strán.
„Toto miesto sa mi vôbec nepáči,“ Dean sebou prudko trhol, keď doňho niekto opäť vrazil. Bar Storm rozhodne nebol pokojným miestom. Bol to ten typ podniku, ktorému by sa ako démon rád vyhol. Očakával, že to bude hriešne miesto plné pokušení a pôžitkov.
Namiesto toho to bola úplná nuda. Ľudia nemysleli na nič z toho, čo očakával. Len tam stáli, akoby boli kulisami v divadelnom predstavení. Napriek dobrej hudbe a zaujímavému prostriediu to tam pôsobilo až príliš komorným dojmom.
Okrem toho tam bolo ešte niečo, Dean nevedel, čoho presne sa tak bojí, ale nedokázal sa zbaviť pocitu, že ich tam nečaká nič dobré. Mal chuť odtiaľ odísť, akoby mu nejaký zvláštny inštinkt našepkával, že ich tam nečaká nič dobré. Neustále sa tisol bližšie k Samovi a pokúšal sa ho presvedčiť, aby sa odtiaľ čo najskôr pobrali preč.
„Poďme, preč. Sam, tí ľudia sú nejakí čudní,“ už po niekoľký krát márne opakoval Dean.
Na všetky strany vyžaroval podobu mladej ženy oblečenej v džínsoch a tričku. Nikto sa za nimi neobzeral, aspoň nie v takej miere, ako očakával.
So Samom spolu tvorili pekný pár a Dean takmer začal žiarliť na to, ako veľmi im to spolu svedčí. Napriek tomu rozhodne netúžil tráviť veľa času v ženskej podobe.
„Bude to v poriadku, Dean. Odkedy sa tak veľmi bojíš chodiť do barov?“ pobavene sa spýtal Sam.
„Nebojím sa. Skrátka tu nie je taká koncentrácie túžby po páchaní hriechov, ako som očakával,“ podráždene dodal starší démon. Napriek tomu pevnejšie zovrel bratovu ruku.
Sam by tu nemal byť. Nesmie tu ostať. Niečo nie je v poriadku. To mu neprestajne prechádzalo mysľou ako nikdy nekončiaca pieseň.
Zamierili rovno k barmanovi.
„Dobrý večer, chceli by sme sa spýtať či ste náhodou nevideli tohto muža?“ vybral z vrecka Bobbyho fotografiu.
„Nie, nespomínam si. Chodí sem naozaj veľa ľudí,“ znudene odvetil ten vysoký chlapík.
Keď Deanovi vracal fotku, prešla ňou nejaká energia. Dean musel pustiť Samovu ruku. Cítil, že padá niekam dozadu.
Všetci tí ľudia sa k nim obrátili, svetlá zažiarili jasnejšie. Sam a Dean uvideli zväčšenú podobu diablovej pasce.
Boli uprostred nej. Dean cítil, že mu ten dotyk trochu popálil ruku.
„Čo chcete? Kto ste?“
„Otázky tu kladieme len my,“ ozval sa za nimi nepríjemný hlas. Obaja sa naraz otočili.
Bol to starší muž, holohlavý, oblečený ako nejaký úradník. Pôsobil dosť nesympaticky a naduto.
Dean sa chcel postaviť pred Sama, ale v danej podobe by to bolo dosť zvláštne, preto ho Sam odsunul na bok. Jeho bežný odev sa stratil a opäť mal na sebe to biele sako a biele nohavice, v ktorých Deanovi pripomínal ženícha.
Pocítil ako mu Sam nenápadne podal niečo studené a ostré. Chcel svojho brata ochrániť za každú cenu, ale diablova pasca ich pevne zvierala.
Zachariah si ich spokojne premeriaval.
„Takže moji milý, dáte mi to čo chcem, alebo chcete zbytočne predlžovať svoje utrpenie?“ opýtal sa falošne sladkým tónom.
„Slušnosť káže predstaviť sa,“ oboril sa naňho Sam.
O anjeloch toho v pekle vedeli viac než dosť, ale neočakával, že niekedy stretne práve tohto.
„Som Zachariah. Anjel boží. Chcem ťa požiadať o malú láskavosť, výmenou za život tvojho priateľa Bobbyho,“ falošným tónom odvetil starší anjel.
„Odkedy anjeli robia takéto podrazy? Nemáte byť náhodou...“ Sam pocítil prudké pálenie. Diablova pasca mu spôsobila bolesť. Nebolo to práve typické zaobchádzanie s démonmi, ale tušil, že tieto symboly sú zrejme niečo viac, ako tie, ktoré zvyčajne kreslia na zem lovci. Boli obkľúčený anjelmi. To bolo viac než isté, ale predtým ich prítomnosť nepocítili. Sam vedel, prečo nič nerozoznal, ale nechcel to priveľmi zdôrazňovať.
„Zavri tie svoje nečisté ústa, démon. Dáš mi to, čo chceme, inak ponesieš následky! Tú tvoju malú priateľku budeme musieť rozobrať a ver mi, že ja to s veľkou radosťou urobím,“ dodal škodoradostne.
Dean sa chystal namietnuť, že nie je malá priateľka, ale rýchlo si to rozmyslel. Zatiaľ ešte nevedeli koho majú pred sebou a to mohla byť pre nich určitá výhoda.
„Nemám poňatia o čom to hovoríte. Nemám nič, čo by anjelov mohlo zaujímať,“ podráždene odvetil Sam.
„Chceme Lucifera.“
„Myslíte, že ho nosím vo vrecku?“
„Nežartuj, chlapče. Myslím to vážne a ak mi nedáš odpoveď, ktorú potrebujem, budeš ľutovať,“ ďalej sa vyhrážal Zachariah.
„Najprv chcem vidieť, Bobbyho. Priveďte ho sem.“
„Samozrejme, to nebude problém,“ Zachariah prikývol.
Dvaja anjeli k nim priviedli staršieho lovca. Vyzeral pomerne dobre a našťastie nebol vôbec zranený.
„Tak to by sme mali. Teraz nám snáď môžeš veriť, že sa mu nič nestane, ak budeš spolupracovať. Ak budem mať dobrú náladu, možno pustím aj teba a tvoju buchtu.“
Dean sa opäť rozhorčoval nad tým pomenovaním. Ten anjel ho začínal pekne štvať.
„Teraz,“ pošepkal mu Sam. Dean si nebol istý, čo tým myslí, ale jeho telo sa pohlo vpred. Prekročil diablovu pascu a schmatol za krk Zachariaha. Odhodil ho tak prudko, až sa mu podarilo prebúrať stenu.
Celá miestnosť sa začala triasť dlho potláčaným hnevom. Anjeli boli odhodení od Bobbyho.
Dean prerušil diablovu pascu a skôr než sa anjeli stihli spamätať, boli už dávno ďaleko od toho miesta.
Dean priložil ruku na Bobbyho rebrá. Nevedel, prečo to robí, ale cítil, že tak by to malo byť správne.
Potom podoprel Sama. Mladší démon bol trochu bledý a opatrne mu zobral z ruky tú zbraň. Strčil si ju späť pod bundu. A schúlil sa do jeho objatia.
Bobby na nich mlčky civel a krútil hlavou.
„Sam, si v poriadku?“
„Áno, nič mi nie je.“
„Čo sa to so mnou stalo? Ako som to urobil?“ znepokojene sa spýtal Dean.
