Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Obsah: Dean sa vracia z pekla, zmenený na démona.
v tejto kapitole je tiež umiestnený text z pesničky Cary on my wayward son, od Kansas.
„Teraz nie je vhodný čas,“ potichu odvetil Sam. Nebol si istý, či by mal Bobby vedieť o takýchto veciach. Nechcel, aby sa obrátil proti nim. Nemienil bojovať ešte aj s ním. Rozhodne to nebola téma, ktorú by mali preberať pred ním.
„Okej, preberieme to doma,“ súhlasil Dean.
Sam si oprel hlavu o jeho krk a chvíľu tam len pokojne stáli. Chladný vzduch ich trochu upokojoval. Hladina agresivity postupne klesala a Sam prestal mať chuť roztrhať každú živú bytosť v dosahu svojich schopností.
„So mnou si nemusíte robiť starosti, chlapci,“ povedal im Bobby.
Obaja očakávali, že ich začne bombardovať nepríjemnými otázkami, ale rozhodne neboli pripravený na takýto typ otázky: „Odkedy sa tak často objímate?“
„My len...“ Sam sa so seba pokúšal niečo dostať, ale radšej ostal v Deanovom objatí, akoby mal čeliť tomu prísnemu pohľadu. Cítil ho na chrbte a to mu úplne stačilo.
Dean ho upokojujúco pohladil.
„Je to zložité, Bobby. Nie sme pripravený o tom s tebou hovoriť, ale aj napriek tomu chcem, aby si vedel, že Sam a ja sme spolu,“ vážne dodal Dean.
Sam pocítil, ako mu telom prebehol príjemný impulz. Bol rád, že to nepoprel, aj keď to nebolo vôbec jednoduché.
„Dobre, chlapci. Potrebujem nejaký čas, aby som sa z toho mohol trochu spamätať. Neskôr sa vám ozvem,“ znelo to možno až príliš slušne.
Napriek tomu sa Sam neodvážil pozrieť na staršieho lovca. Bol rád, že Dean prevzal vedenie a vybavil to s ním. Nič už nebolo také ako predtým a Sam chcel byť už radšej doma s Deanom.
„To znamenie, ktoré som ti urobil, ťa ochráni pred anjelmi. Keď sa situácia trochu upokojí, dáme ti vedieť,“ spokojne odvetil Dean.
Odprevadili svojho starého priateľa na bezpečné miesto a potom sa vrátili do svojho chráneného domova.
Sam si sadol na gauč a Dean nervózne pobiehal po obývačke. K Samovi si prisadol, až keď sa ich energie trochu spamätali.
„Tak, Sammy. Myslím, že nastal čas, aby sme sa o tom pozhovárali.“
Mladší Winchester neochotne prikývol. Nebolo mu to vôbec príjemné a najradšej by sa tomu rozhovoru vyhol.
„Dobre, všetko ti poviem, ale nebude sa ti to páčiť. Bojím sa, že ťa to veľmi nahnevá,“ neisto doplnil Sam. Stále mal pocit, že by bolo lepšie, keby sa niekam na pár hodín stratil.
„Potrebujem to vedieť. Nebudem sa na teba hnevať. Nemusíš sa báť,“ ubezpečoval ho Dean.
„Pamätáš sa na to, ako ma zavolali do pekla a teba potom poslali preč?“ Sam si schoval tvár do dlaní. Rozprávalo sa mu čoraz ťažšie, aj keď sa už veľmi potreboval zbaviť toho bremena.
Dean prikývol.
„Crowley mi pripomenul, že to ja som zabil Lilith. Povedal, že som dosť nečakane vypustil Lucifera. Vraj to bola posledná pečať a on prišiel. Nemali preňho telo, tak použili starý spôsob na vytváranie schránok. Použili mladého démona, ešte celkom neprispôsobeného. Urobili v ňom prázdne miesto, preto že už od začiatku plánovali, že to bude tak. To prázdne miesto zaplnil Lucifer. Žije v ňom, je súčasťou jeho osobnosti, ale nemôže ho úplne ovládnuť, lebo nedostal úplný súhlas. Démoni sa rozhodli, že to tak nechajú, lebo sa boja jeho veľkej moci a nenávisti, ktorú má v sebe. Požiadali ma, aby som dával pozor na jeho zbraň, aby som ju chránil, aby som bol jeho prvým démonom...“ rýchlo vysvetľoval Sam.
„Ten démon si na proces spojenia nepamätá, lebo to bola preňho veľmi veľká záťaž. Poverili ma tým, aby som chránil toto tajomstvo a sprevádzal toho démona, nech pôjde kamkoľvek. Ja som súhlasil, lebo nech už je to akokoľvek, chcem ťa sprevádzať...“
„Ten démon som ja,“ dokončil Dean. Niečo tušil, už skôr než to Sam vyslovil, ale nechcel si to pripustiť.
Sam prikývol a jemne položil ruku na Deanovu hruď. Cítil dve životné energie, dve sily spletené do jednej.
Ani jedna nemohla pohltiť tú druhú, ale žili spolu prepojené, akoby sa vytvoril nový reťazec DNA.
„Iba v takomto prípade môže démon fungovať ako schránka a nerozpadnúť sa,“ netušil, či Dean stojí o toľké podrobnosti, ale keď už raz začal, bolo ťažké prestať.
„Necítim sa ako Lucifer, znie to takmer šialene,“ Dean pokrútil hlavou, akoby sa pokúšal tú myšlienku niekam odohnať.
„Ja viem,“ nahlas si povzdychol Sam. Želal si, aby to tak nebolo. Chcel mať pokoj od všetkých tých anjelov a démonom. Nezaujímali ho ich rozpory ani priania.
„Nebol to môj nápad. Stalo sa to presne v ten deň, keď som zabil Lilith,“ v jeho hlase zaznieval silný pocit viny. Niečo také by necítil, keby šlo o niekoho iného, ale v žiadnom prípade si neprial takto Deanovi zasiahnuť do života. Mrzelo ho, že to nemohol zastaviť. Obával sa, že Dean ho už nebude chcieť.
„Je to moja vina. Nemal som, ale...“
„To je v poriadku. Nemusíš sa kvôli tomu trápiť. Zvládneme to,“ Dean jemne vzal jeho tvár do dlaní, pobozkal ho a pokúsil sa prehlušiť tepanie, hnevu, ktoré ním prechádzalo. Zúril, ale nie kvôli Samovi. Oni nemali právo niečo také urobiť. Nič mu nepovedali. Cítil, že mu niečo vzali, ale to už nemohol nikdy získať späť.
Samove pery boli ako sladký liek na akúkoľvek bolesť. Hneď mu bolo lepšie a cítil sa oveľa spokojnejšie.
Ich telá hľadali útechu vo vzájomnej blízkosti. Bolo im dobre, keď sa jeden druhého dotýkali, ale Sam sa nedokázal odpútať od toho veľkého sklamania. Lucifer, Dean, Dean, Lucifer. Ich osobnosti sa spájali do jednej a bolo takmer neznesiteľné pomyslieť si na to, že by ich anjeli rozdelili. Vedel, že Lucifera chcú zabiť a Dean bol teraz jeho súčasťou.
„A čo je najhoršie, je to trvalé, Dean. Nemôžeš ho dostať zo seba. Nejde to. A oni od teba teraz zrejme očakávajú veľké veci,“ nešťastne vyhlásil Sam.
„Tých sa aj dočkajú, ak nás nenechajú na pokoji,“ chladne vyhlásil Dean.
Once I rose above the noise and confusion
Just to get a glimpse beyond this illusion
I was soaring ever higher
But I flew too high
Though my eyes could see I still was a blind man
Though my mind could think I still was a mad man
I hear the voices when I'm dreaming
I can hear them say
Just to get a glimpse beyond this illusion
I was soaring ever higher
But I flew too high
Though my eyes could see I still was a blind man
Though my mind could think I still was a mad man
I hear the voices when I'm dreaming
I can hear them say
