Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Obsah: Dean sa vracia z pekla, zmenený na démona.
*~*
„Ahoj, Bobby. Už si našiel niektorú z tých ingrediencií? Potrebujeme ich, získať čo najskôr,“ Sam už po tretí krát volal staršiemu lovcovi.
„Budeš mi musieť zistiť iné názvy, lebo to, čo si mi povedal ty, v knihách vôbec nie je. Obávam sa, že sa odvolávaš na nejaké staršie vydania, ktoré mi ľudia už dávno nemáme. Mám len ten larimar, ktorý si spomínal. A našiel som aj ten váš minerale diabolico... “ trochu neochotne pripustil Bobby. Rozhodne sa mu nepáčilo, že s nimi musí spolupracovať. Dal Samovi jasne najavo, že si ešte nezvykol na ich vzťah.
Minule bol príliš šokovaný, aby to dal najavo, ale Sam si musel vypočuť polhodinovú prednášku o tom, ako sa mu nepozdáva to, že sa z nich stal pár.
Mladší Winchester si ho trpezlivo vypočul. Nehádal sa s ním, ani sa ho nepokúšal presvedčiť, že je to v poriadku, len ho požiadal o pomoc. Sam si to veľmi vážil. Veril, že jedného dňa mu to všetko bude môcť vynahradiť. Nevedel si predstaviť, čo by robili, keby sa im aj on obrátil chrbtom. Sam sa pokúšal upokojiť anjela, ktorí sa v ňom rozrušene hmýril. Michael sa bál o Lucifera. Nechcel, aby ostal takýto zraniteľný. Teraz, keď mohol dať voľný priechod svojím pocitom, zdalo sa, že to znáša horšie než samotný Sam.
Bolo to takmer šialené to všetko sledovať. Stále si na to nedokázal zvyknúť a veľmi sa hneval na Michaela.
Tie myšlienky a pocity sa mu príliš plietli. Nebol si istý, ku ktorému z nich by mal pociťovať väčší hnev.
„Sam, si ešte tam?“
„Áno, Bobby. O tých ostatných veciach ešte porozmýšľam. Môžeš prísť za nami? Neviem, či sa odtiaľto môžeme pohnúť. Magický roh tam vonku stále niečo poháňa...“ cítil ako sa tá melódia neustále opakuje. Vedel, že je to niekde tam a snaží sa to dostať všetkých, ale netušil, kto to mohol spustiť.
Teraz už vedel, že to neboli démoni ani anjeli. Neboli to ani žiadne bežné nadprirodzené bytosti. Počas noci urobil prieskum, oslovovaním duchov, ktorí boli na blízko a sieť informácii, ktorá sa k nemu vrátila bola viac než znepokojujúca.
Ten zvuk desil všetkých, spôsoboval im bolesť. Väčšina tých stvorení sa stiahla a dokonca ani duše sa neodvážili tomu volaniu prekážať.
Ostávala už len jediná možnosť. Jediný druh, na ktorý táto vec nepôsobila tak ako na ostatných.
Bytosti, ktoré ho nenávideli, lebo ich prinútil skrývať sa...
Ešte o nich nechcel hovoriť, ale bol pripravený sa postarať, aby ten roh už viac nikto nevlastnil, a to za každú cenu.
„Dobre, prídem...“ neochotne súhlasil Bobby.
Sam mu nadiktoval ich momentálnu polohu. Podľa Bobbyho zakliatia usúdil, že sa k nim dostane najneskôr večer.
Keď konečne dotelefovanoval odložil notebook a všetky veci, ktoré mu prekážali.
„Oddýchni si, Sammy. Pracoval si celú noc. Poď na chvíľu sem,“ Dean ho pozval pod prikrývku.
Sam prikývol a na chvíľu sa k nemu pritisol.
Unavene zazíval a pokúšal sa trochu si usporiadať myšlienky. Potreboval tie iné názvy a zatiaľ ich nevedel transformovať do normálnych slov zrozumiteľných pre týchto ľudí.
Deanova ruka sa okolo neho majetnícky ovinula. Takmer sa usmial, keď ho jemne pobozkal na krk a pritiahol si ho bližšie.
Nechápal, ako mohol bez neho tak dlho vydržať, ako sám seba presviedčal, že ho musí nechať osamote po celý ten dlhý čas.
Cítil sa uvoľnene a bolo mu až príliš dobre. Chcel mu ukázať, ako veľmi ho potrebuje. Chcel, aby vedel, že by naňho nikdy nedokázal zabudnúť.
To všetko si naozaj želal urobiť. Prial si, aby to tak, bolo, ale skôr než sa mu to podarilo začul zvláštny hluk.
Niečo odtrhlo dvere od auta. Dean sa zahnal zbraňou. Po rukách mu stiekla krv a slabý náznak svetla.
Sam pocítil, ako mu niečo vrazilo do očí. Bolelo to. Už to nebol zvuk, ale skôr akési jedovaté svetlo.
Dean vrátil Impalu do pôvodného stavu a rýchlo dvere zapečatil dvojnásobnou ochranou.
Potom prezrel Samovi oči, ale nebolo na nich žiadne fyzické poškodenie. Boli tmavé, démonské a pokožka okolo nich bola trochu opuchnutá, ale vnútorné poranenie anjela im bránilo vidieť.
„Tá osoba mala zrkadlo. Presnejšie povedané, kúsok z neho,“ potichu skonštatoval Dean.
Sam siahol po zápisníku a naslepo napísal Deanovi svoju odpoveď:
Musíš okamžite zlomiť kliatbu zrkadla. Chcem, aby si urobil to, čo vtedy, keď nás naposledy ohrozovalo.
„Nie, Sammy. Nemôžem ti to urobiť,“ nesúhlasne odvetil Dean.
Opatrne odložil zbraň a pevnejšie brata objal.
Musíš. Ak chceš, aby Sam ešte niekedy videl svetlo tak, nemáš na výber.
Dean mu opatrne vyzliekol tričko. Aktivoval symboly na jeho tele a prinútil ich, aby sa rozostúpili do kruhu.
Potom jemne priložil ruku na miesto, kde sa ich dráhy tesne pretínali.
Sam sebou bolestne otriasol. Bolo nepríjemné nechať ho prejsť cez svoju energiu a napraviť to, čo mu blokovalo oči.
Dean opatrne krúžil po dôležitých častiach. Na týchto miestach boli tie veci, ktoré boli pre anjela životne dôležitými záležitosťami.
Sam sa pokúšal hýbať čo najmenej, aby ho nevychýlil so správneho smeru. Telom mu prešla silná a bolesť a ledva by to dokázal zniesť nebyť druhej Deanovej ruky, ktorá ho upokojujúco hladila.
Pokúšal sa sústrediť na tú ruku, ktorá sa láskavo dotkla napätého údu a nie na bolestivé miesto.
Sam uvidel rozmazané obrysy, potom sa všetko postupne zosvetľovalo a skôr než sa nazdal, sa opäť díval do Deanovej tváre.
Tie dve veci mu pripomenuli ich poslednú hádku.
Poslednú predtým než sa ich cesty kvôli rozkazom z neba rozdelili.
Lucifer vtedy použil proti Michaelovi to zrkadlo a Michael proti nemu použil roh, ktorí anjeli nesmeli mať ani v rukách.
Na to všetko sa vtedy bolestným pohľadom díval...
Obaja to mali na jazyku.
Obaja už vedeli, kto je za to zodpovedný.
Zrejme to urobil, aby im niečo pripomenul dosť bolestivou cestou.
On by bol rozhodne schopný niečoho takého.
Obaja naraz vyslovili to isté meno.
