Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Obsah: Dean sa vracia z pekla, zmenený na démona.
*~*
Po pár týždnoch intenzívneho milovania...
Dean trpezlivo dohováral duchovi, ktorý sa nechcel stiahnuť z domu postaveného na starých základoch. Trvalo mu takmer dve minúty, kým ho presvedčil, že na tomto mieste nebude strašiť.
Netrápili sa z hľadaním pozostatkov, ani so spaľovaním.
Nebolo to nutné, keď sa mohol pokojne zahrať na Stratené duše a poslať tú dobrú dušu do svetla, alebo škvariť sa do pekla.
Celá rodina zatiaľ čakala vonku, spolu so Samom, ktorý ich tak trochu upokojoval. Dean nechal dom čistý, bez akéhokoľvek temného vplyvu.
Dean okamžite vzal Sama preč a pre istotu dom pár dní nenápadne pozorovali.
Duch sa už viac neukázal. Cítili, že odišiel. Nebol taký tvrdohlavý ako ten starý pán, ktorého takmer nedokázali dostať z vnukovej mačky.
Opäť sa dostali do obdobia, keď sa im páčila takáto takmer neškodná zábava. Tentoraz to bolo iné. Nešlo im ani tak o krk, ako o pôžitok z hry. Občas niekomu pomohli, občas skôr ženám a mužom pomotali hlavy...
Podstatné bolo len to, že sa nikto nesnažil ich ohrozovať. Všetci rešpektovali, že sa rozhodli ostať spolu a nikto sa neodvážil namietať.
Obaja bratia a zároveň partneri dvojnásobným spôsobom, sedeli na kapote svojho obľúbeného auta.
Dean postrapatil Samovi vlasy a dal mu pár pomerne chutných bozkov.
„Kam pôjdeme teraz?“ opýtal sa Dean. Teraz bol na rade jeho mladší braček, aby udával smer.
Otvoril ďalšie pivo bez strachu, že mu to stúpne do hlavy a poriadne si odpil.
„Neviem. Možno by sme sa mohli ukázať u Bobbyho. Dlho sme ho nevideli a určite mu bude lepšie, keď sa zmienime o tom, že teraz sme už aj anjeli,“ bezstarostne navrhol Sam.
„Anjeli, ktorí sa spolu milujú v aute, na aute, pred autom. Neviem, či bude až taký nadšený,“ okamžite začal vymenovávať Dean.
„Na aute sme to ešte nerobili, mohli by sme...“
„Nie, moje zlatíčko, by sa mohlo poškodiť.“
Dean vrhal previnilé pohľady na Impalu. Bola trochu upravené a občas sa len tak strácala, stala sa akýmsi anjelskym autom a ľudia ju bežne ani nemohli vidieť, pokiaľ im to tí dvaja nedovolili. Tým sa vyhli zbytočnému náporu krvilačných lovcov. Deanovi sa naozaj nechcelo zabíjať ich. Sam mal síce iný názor, ale anjel, ktorý v ňom teraz prebýval trochu miernil jeho nervozitu.
„Tvoje zlatíčko? A čo som ja?“ nespokojne zahundral Sam.
Dean položil fľašu z pivom a opatrne zvalil svojho partnera na zem. Dopadli do trávy a Dean skončil na ňom.
Opakoval mu tie najkrajšie slová v anjelskom jazyku a pekne sa naňho posadil, aby mu nemohol nikam uniknúť.
Ich pery sa takmer prepojili, ale vyrušil ich nejaký podozrivý zvuk. Bolo to takmer na hranici ich možností, ale ten zvuk bol pre nich horší než peklo.
Dean zamračene vstal a stiahol so sebou aj Sama. Podarilo sa mu zakryť mu uši, ale o tie svoje sa nestihol postarať. Tá bolesť bola tak pohlcujúca, že ledva vládal rozmýšľať. Dokázal myslieť len na to, akoby odtiaľ čo najrýchlejšie mohol dostať Sama.
Všetky jeho schopnosti boli ochromené démonský anjel nariekal od bolesti.
Sam ho potlačil trochu dozadu. Vrazili do kapoty auta. Za normálnych okolností by ho to dosť nahnevalo, ale teraz bol úprimne rád, že si spomenul na Impalu.
Okamžite Sama nasmeroval k dverám. Stále mu držal ruky na ušiach, aby nepočul tie hrozné zvuky a mohol sa hýbať.
Ten nepríjemný tón bolestne udieral do jeho hlavy. Takmer to nedokázal vydržať. Bolo mu z toho zle, ale musel to vydržať. Kvôli Samovi. Cítil, že tomu nesmie podľahnúť. Ten zvuk bol stále príšerne bolestivý.
Samovi sa podarilo otvoriť dvere stiahol ho dovnútra a okamžite ich zabuchol.
V Impale to už nepočuli. Ten zvuk im bol úplne vzdialený. Dean opatrne pustil Sama a chvíľu len tak sedel.
Sam spokojne prikývol a tiež chvíľu lapal po dychu na sedadle.
„Dean, si v poriadku?“ opatrne sa k nemu prisunul.
Starší Winchester nereagoval. Po krku mu tiekla krv a bol príšerne bledý, akoby im na okienko klopal samotný Pán smrť.
Dean sa k nemu obrátil, ale videl len ako sa Samovi pohybujú pery. Nič viac a nič menej. Nepočul ani jeho. Ten zvuk bol tam niekde vonku, ale zdalo sa, že mu zobral viac, než bolo nutné.
„Nič nepočujem. Vôbec nič ani teba,“ potichu odvetil Dean.
To ticho, ktoré nastalo bolo napokon oveľa horšie, ako ten nepríjemný zvuk. Celý svet sa náhle ponoril do nepríjemného ticha.
Potom sa anjel pustil do liečby. Opatrne sa dotýkal Deana tak, aby mu spôsobil čo najmenšiu bolesť.
„Bude to chvíľu trvať...“ bolestne hlesol Dean.
Sam sa začal prehrabovať v pohotovostnej lekárničke zloženej z vecí, ktoré si pre istotu prichystali.
Dean si oprel hlavu o sedadlo a privrel oči, mohol len čakať, či to zaberie.
Bolo mu zima a cítil sa nezvyčajne slabý. Energia dala do poriadku Deanove uši, ale napriek tomu nič nepočul. Bolo mu zle a Sam naňho musel natiahnuť prikrývku, lebo sa veľmi triasol. Schúlil sa do tepla pripravenej energie. Sam bol ochotný ponúknuť mu všetko, len aby mu pomohol.
Anjel v ňom bol tiež zranený a zrejme len démonská časť spôsobila, že ho to úplne neparalyzovalo.
Sam sa k nemu znepokojene naklonil. Zobral si nejaký papier a na vrch začal písať:
Myslím, že viem, čo to spôsobilo. Niekto zrejme našiel ten roh. Cítil som to. Obávam sa, že budeš potrebovať viac než, obyčajné liečenie.
„Myslel som, že sa tá vec bola zničená,“ Dean cítil ako cez neho opäť hovorí Lucifer, ale nepočul ani svoj vlastný hlas.
Sam písal ďalej: Prikázal som im, aby ju zničili. Nerozumiem tomu. To si s nimi ešte vybavím. Najprv ma strčia do tohto tela a potom sa nás chcú oboch zbaviť. Budeme potrebovať pár vecí.
