Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža...
Citát k tejto poviedke Láska je ako tieň. Uteká od vás, keď ju naháňate, ale keď sa otočíte a odchádzate, zistíte, že beží za vami.
Mark
Nastavil niekoľkonásobné zväčšenie a nechal ju dívať sa na tú žilnatú vrstvu, ktorá pokrývala všetko. Rozširovala sa z plodu a pokrývala takmer celé telo, poprepletaná tak dokonale, že pôsobila ako nejaké hrôzostrašné umelecké dielo.
To už Nicol plakala, po lícach jej stekala hotová záplava sĺz a triasla sa. Vyzeralo to, akoby sa z nej zlúpali všetky tie ochranné vrstvy, ktoré si okolo seba vystavala. Veľa nechýbalo a skĺzla by na zem.
„Dostaň to preč!“ hlesla zdesene.
„Nepovieš mi ako? Je to všade,“ chladne ukázal na monitor. Vedel, že by sa to dalo urobiť aj jemnejšie, ale hnev mu bránil akokoľvek ju upokojovať. To bol aj jeden z dôvodov prečo prerušilo vzájomnú spoluprácu. A takisto bol zdesený z toho, ako hovorila o jeho minulosti. Niečo také nemohol len tak prijať. Zaprisahal sa, že to obdobie už nikdy nespomenie a ona mu vyslovene sľúbila, že tú záležitosť už nikdy nespomenie. Kvôli nej dokonca porušil svoje najväčšie tabu a vyslovil profesorove meno, aj keď počítal s tým, že z jeho úst už nikdy nevyjde.
Nicol sa tam už nechcela dívať. Napínalo ju a on to plne chápal, ale nedokázal s ňou súcitiť. Pomaly vypol prístroje a obrátil sa späť k nej. Pôsobila absolútne zúfalo a zlomene.
„Mark, prosím ťa...“ klesla na zem a zúfalo objala jeho kolená.
„Okej, Nicol, ale toto naozaj nemusíš robiť,“ pomohol jej postaviť sa. Nemienil dovoliť, aby sa pred ním ponižovala, ani kvôli tomu, ako sa situácia vyvinula. Nemohol ju za niečo také pochváliť, ale usúdil, že to už bolo dostatočne zlé na to, aby jej došlo kde urobila chybu.
„Prosím, pomôž mi...“
„Dobre, postarám sa o to, ale je to naposledy, čo zasahujem do takýchto vecí. A nechcem od teba počuť ani slovo o mojej minulosti! Ak sa tým budeš naďalej vyhrážať, prestaneme byť priatelia a ty vieš, čo by to pre teba znamenalo,“ jednoznačne si dal záležať, aby to pôsobilo ako dostatočné varovanie.
„Nebudem sa do toho miešať,“ odvetila potichu.
„Výborne. Tak potom si budeme opäť skvele rozumieť. Sadni si a vyhrň si rukáv,“ požiadal ju opäť pokojným hlasom.
Nicol bez slova poslúchla. Stále bola ešte trochu roztrasená, ale dovolila mu, aby jej odobral krv. Šlo mu to celkom šikovne. Takmer nič nepocítila a ihla bolo čoskoro preč. Mark starostlivo označil ampulku s krvou nálepkou, na ktorú rýchlo napísal. Nicol1PKK. A postaral sa o likvidáciu vecí, ktoré použil.
„Dobre, zatiaľ od teba nič ďalšie nepotrebujem. Teraz zavolám Codyho, aby ti robil spoločnosť. Bude na teba dávať pozor. Hlavne sa snaž ostať pokojná... Požiadam ho, aby váš rozhovor o týchto veciach zatiaľ nepokračoval.“
„Ďakujem. Si skvelý. Naozaj neviem, akoby...“
„To je v poriadku. Bude to dobré...“ dodal upokojujúco.
Opatrne vyšiel na chodbu a vybral sa za chlapcami. Dúfal, že medzi nimi nevzniklo žiadne podobné napätie.
Zdalo sa, že v obývačke niečo podobné nehrozí. Cody a Misha pokojne sedeli na svojich miestach. Boli obrátený k sebe a o niečom sa pokojne a potichu zhovárali. Psi sa motali okolo nich a zdvihli hlavy, len keď si všimli, že sa do miestnosti vrátil Mark.
„Je v poriadku?“ opýtal sa Cody.
„Určite bude. Teraz potrebujem, aby si ostal s ňou. Dohliadni na ňu, ale neklaď jej žiadne ďalšie otázky, aspoň nie teraz. Máš v aute, ešte tú nafukovaciu modrú...“
„Tú posteľ? Myslím, že áno. Pôjdem ju zobrať, ale nemám pumpu.“
„Nejaká by mala byť v skrini. Rozložíš posteľ v tej hornej izbe a potom ju tam odprevaď. Keby sa niečo dialo, daj nám vedieť...“
„Jasné, to nebude problém a môžem pustiť von psov? Zdá sa mi, že by sa radi trochu prebehli...“
„Môžeš ich zobrať so sebou, ale choď druhým vchodom. A nepusti ich na mieste, kde ostala krv. Nicol sa dostala do nežiaduceho kontaktu s kameňmi... Chcem, aby si kontaktoval náš špeciálny tým. Zajtra sa odtiaľto nemôžeme ani pohnúť, čiže výlet na miesto činu sa ruší. A Misha musí tiež ostať tu. “
Cody prikývol a rýchlo sa vybral splniť svoju úlohu. Miracle a Soul šli s ním, ale malý Danny ostal ležať na svojom mieste. Celkom dobre sa mu spalo a zrejme nemal o nič iné záujem.
„Je to vážne?“ opýtal sa Misha.
„Áno, ale spolu to zvládneme. Budem musieť otvoriť ďalšiu časť laboratória. Pôjdeš so mnou, ale najprv ti odoberiem krv...“
„Prečo? Ja som predsa. Viem, že som tam vošiel, ale. Povedal si, že ten kúpeľ...“
„Nejde o ten kúpeľ. Musím si byť istý, že si v poriadku.“
Mark sa chystal odpovedať, ale štekot psov, sprevádzaný dosť silným hlukom, im zabránil v akejkoľvek konverzácii.
„Idem sa tam pozrieť. “
„Radšej by som išiel s tebou. Som predsa tvoj asistent.“
Mark nervózne prikývol. Obaja zišli po schodoch a rýchlo prešli k druhému východu.
Štekot psov znel čoraz žalostnejšie. Viedol ich trochu ďalej od domu, až k lesu. Codyho auto bolo otvorené. Obal s nafukovacou posteľou bol pohodený na zemi. Misha ho zdvihol a s obavami sa obzeral.
Od toho miesta sa tiahli dosť jasné stopy, akoby niekto zápasil. Vyplašený Miracle sa okamžite prihnal k nim.
„Pokojne, chlapče. Poď sem.“
Pes dosť neochotne poslúchol. Nervózne sebou trhol, keď sa ho Mark dotkol a dokonca k sebe nepustil, ani mladíka, ktorý sa mu predtým veľmi páčil. Zdalo sa, že ledva znesie dotyk svojho pána. Mark ho opatrne prezrel. Našiel mu medzi zubami zaseknutý kus bielej látky, ktorý bol trochu zakrvavený. Misha sa od psa držal trochu ďalej. Zdalo sa, že táto záležitosť trochu naštrbila ich vzťah.
„Myslíš, že po ňom skočil?“ opýtal sa potichu.
„Nie, to pochybujem. Moji psi Codyho dobre poznajú a nikdy s nimi nemal problémy... Okrem toho, vie, ktoré veci si nesmie dovoliť, keď má na starosti, Miracla. Poďme, pôjdeme ďalej...“
Vydal pokyn, aby sa Miracle, držal pri ňom a spoločne s Mishom prešli až k prvým stromom. Ani jeden z nich sa toho nebál. Boli pripravený na čokoľvek, ale ani jeden z nich neočakával, že sa stanú svedkom niečoho takého.
Codyho držali dvaja muži. Jeden z nich ho pevne zvieral pod krkom, druhý sa pokúšala otvoriť mu ústa. Bolo jasné, že to nechce za žiadnu cenu dovoliť, preto ani raz nezakričal o pomoc.
Miracle sa šialene rozštekal. Bol pripravený zaútočiť a Mark ho len veľmi ťažko udržal.
„Jeff? Tom?“ neveriacky ich oslovil Misha.
Podľa toho akým spôsobom to vyslovil, bolo jasné, že len háda. Ich telá boli pokryté blatom a krvou a nedalo sa jednoznačne určiť čím ďalším ešte.
