Fandom: Dr. Who
Pár: Doktor /Vládca (Master)
Názov: 5 rokov(minikapitolovka)
Varovanie: 18+, love/hate relationship, h/c,
Obsah: Doktor prežil 5 rokov vo výskumnom laboratóriu. Potom, ako ho zajali a vzali mu Tardis, žil len na pokraji vedomia a do jeho mysle sa dostali spomienky, ktoré tam pôvodne nepatrili. Prinútili ho uveriť, že Master (jeho dávny (ne)priateľ) je jeho partnerom a milencom. Ich mysle boli poškodené, boli ovládaní, mučení a zneužívaní na výskum. Po celý čas mali len jeden druhého a vytvoril sa medzi nimi určitý druh vzťahu a vzájomnej závislosti.
Žili spolu v laboratóriu vo výskumných podmienkach a doktor celý čas veril, že sebe patria. Päť rokov ubehlo a oni sa stali svedkami zrodenia nového pána času. Malá porucha v systémoch však spôsobila, že ich mysle sa vymanili spod kontroly...
„Nový svet Pánov času, tak na to sa rád pozriem,“ spokojne dodal Vládca. Tá myšlienka ho vždy priťahovala, aj keď istá časť z neho ich nenávidela, ale napriek tomu sa nedokázal zakryť zvedavosť. Vždy veril tomu, že stará generácia to až príliš preháňala s tradíciami a obmedzeniami, ktoré mu pripadali dosť nemoderné. Chcel spoznať iný svet, iný domov, v ktorom by možno bolo aj preňho miesto.
Luthna sa otočil späť k Jenny, zrejme chcel skontrolovať, či nepotrebuje pomoc pri riadení lode.
„Slniečko? Môžeš ešte chvíľku počkať?“ s úsmevom ho požiadal Vládca.
Doktor mu okamžite venoval ďalší mimoriadne žiarlivý pohľad typu – SVOJHO-VLÁDCU-NIKOMU-NEDÁM. To bol jasný znak toho, že lieky mali naňho veľmi zlý vplyv. Počas pobytu v Arche spoznal aj niektoré temnejšie Doktorove stránky a zistil, že pod tou vrstvou optimizmu je aj veľa vecí, ktoré mu boli blízke.
To v ňom vyvolalo mimoriadne príjemné pocity. Zdalo sa, že Doktorova novonadobudnutá majetníckosť nie je len prechodnou záležitosťou. Už aj predtým ho potreboval. Vládca to vedel a rád to využíval proti nemu. Doktor bol vždy čiastočne v jeho rukách. Stačilo len jedno jediné áno a ich vzťah by nabral úplne iný smer. Chvíľu si želal nechať ho trpieť tým, že si ho nebude všímať, ale Doktor sa tváril až príliš nešťastne.
„No tak, Doktor. Luthna je možno slniečko, ale ty si môj...“ pošepkal mu galifrejský ekvivalent pre slovo milovaný. Dal si záležať, aby to Doktora dokonale presvedčilo o tom, že to aj napriek svojej mierne šialenej povahe myslí vážne.
Doktor ho pobozkal, veľmi dôkladne a trochu divokejším spôsobom. Presne tak, ako to mal rád. Takmer zabudol na svet okolo seba a uvažoval, že pre Doktora vymyslí ďalšie pekné slová... Tá časť jeho osobnosti, ktorá nenávidela Doktora to okamžite zamietla. Hľadal v sebe prekážku, ktorá by ich opäť oddelila, ale všetko, čo ho trápilo predtým bolo prelomené rokmi v Arche. Doktorova blízkosť bola preňho teraz ako droga, ako posadnutosť, ktorá prevládla aj nad šialenstvom. Milovaný nepriateľ, ten ktorého mal teraz len pre seba.
„Áno, Vládca?“ opýtal sa Luthna, ktorého ich prejavy lásky trochu uviedli do rozpakov.
Neochotne sa odpútal od Doktora. Od jeho náručia a prúdenia príjemne hrejivej energie.
To sa mu páčilo. Kontrola a predpokladané reakcie ostatných. Nič nemohlo byť krajšie ako chvíľu ich naťahovať. Ledva sa od neho odtrhol a upriamil pozornosť späť na Luthnu.
„Mohol by som vidieť tvoje oči?“
Luthna chvíľu zarazene mlčal. Začínal si myslieť, že bol až priveľmi trúfalý, ale pán času si napokon len položil ruku na rám okuliarov.
„Ako chceš, ale nebude to príjemný pohľad.“
„Risknem to.“
Potreboval, aby ho niečo oslobodilo od náhlej túžby, niekam sa schovať s Doktorom a vymieňať si až príliš veľa energie.
„Dobre, ale ber na vedomie, že som ťa varoval.“
Vládca takmer kráľovsky prikývol.
Luthna si opatrne zložil okuliare.
Všetci sa naňho dívali s miernou dávkou strachu. Tie oči boli prázdne a predsa plné niečoho, čo sa ťažko dalo vyjadriť slovami.
Doktor sa inštinktívne primkol bližšie k Vládcovi a Aaron urobil to isté.
Slepé oči mali v sebe dávku niečoho takmer neskutočne hlbokého. Niečoho, čo takmer hraničilo so šialenstvom, ktoré sám nedokázal zvládnuť. Zdalo sa mu, akoby mal opäť osem rokov a díval sa do časového víru.... Do bolesti pohlcujúcej všetko.
Vládca pocítil na pleci stisk Doktorovej ruky. A hodnoty na sledovacom monitore vystúpili omnoho vyššie.
„Nasaď si tie okuliare. Prosím, urob to,“ požiadal Doktor.
Luthna ochotne poslúchol. Očividne jedine Vládca bol fascinovaný jeho zničenými očami.
„Ako dosiahli takýto stav?“ opýtal sa vzrušene.
„Neregenerujem si ich. To vysvetľuje všetko. Naučil som sa s tým pracovať, ale občas v nich ostáva čiastková energia. Pripadajú vám odporné?“
„Nie, len znepokojujúce,“ rýchlo dodal Doktor.
„Tak to má byť. Je to lepšie, ako vidieť cez nich to, čo som vídaval ako dieťa.“
Ich rozhovor sa pomaly dostával k tomu, na čo bol Vládca tak veľmi zvedavý. Chcel vedieť, ako dokázal svoje šialenstvo skrotiť. Neboli to len oči, čo ho nútili vidieť to. Bolo to hlboko v ňom tak, ako zvuk, ktorý počul Vládca.
„Je ťažké sa zbaviť šialenstva? Potlačiť tie...“ nebol si istý, či to chce vedieť, ale jeho pery to aj tak vyslovili.
Luthna pokrútil hlavou. „Nikdy som sa ho nezbavil. To, že nepoužívam oči mi len dovoľuje normálne fungovať, ale stále je to vo mne.“
Vládca pocítil miernu dávku sklamania, ale zároveň aj akúsi krutú radosť, že nielen on sám sa musí trápiť s takouto záležitosťou.
Loď sa mierne naklonila, ale Luthna ostal stáť na svojom mieste. Vládca pochopil, že má v lodi systém, ktorý zabraňuje tomu, aby spadol na zem a pridržiava ho to na správnom mieste. Bolo to rozhodne veľmi praktické. Hlavne v stave v akom sa nachádzal Doktor.
„Okej, tak ak sa nenahneváš, mám aj pre teba jednu otázku.“
„Pokojne sa pýtaj, ja nemám tajnosti, aj keď takisto môžeš byť prekvapený, čo všetko sa dozvieš...“
„Moja otázka sa skôr viac týka Doktora, presnejšie vás oboch,“ dodal Luthna.
„Ide o Doktorovo telo?...“
„Tak to ma bude veľmi zaujímať. Odpovieš mu, však Doktor?“ vrhol provokatívny úsmev na svojho partnera.
„Pokúsim sa, teda pokiaľ to nie je tajné,“ pripustil Doktor.
„V tvojom tele sú vzorky, teda...“ začal Luthna.
Doktor si matne začal na niečo spomínať, ale Vládca vedel presne, čo tým myslí.
„No jasné. Aaron 05.“
„Aaron 05. To je predsa jasné,“ zopakoval Doktor s rovnakou dávkou poznania.
Obaja sa na seba zdesene pozreli. Na túto maličkosť ani jeden z nich nepomyslel.
