pár: HP/SS, NL/LV
varovanie: 12+, rodinné
„Tak ty takto...“ Brian opatrne pustil svojho brata a zavesil sa na Samuela. Stiahol ho k zemi a ruky mu držal na hlavou.
„To od teba nebolo pekné. Budeš si to musieť odpykať.“
„Naozaj? A čo mi urobíš?“
Harry sa pokúšal posunúť tak, aby videl ako vyzerá Samuel, ale opäť sa mu to nepodarilo.
„Ocko, si v poriadku?“
Hlas malého Briana prinútil, Harryho vrátiť sa späť do prítomnosti. Prestal sa dívať do prázdna a konečne začal venovať pozornosť skutočnému svetu. Rozhodne mu začínalo byť jasné, prečo Severus tak rýchlo vybehol z izby. Zrejme videl tú horšiu časť a Harry dúfal, že sa čoskoro vráti, aby mu mohol povedať to, čo videl on.
„Áno, ale... Brian, hovorí ti niečo meno Sammie?“ rýchlo sa opýtal Harry.
„Nev povedal, že tak by sa mal volať jeho syn.“
Harry pocítil ako ho niečo silno zasiahlo do žalúdka. Bolo to neblahé tušenie, že jeho deti sa budú kamarátiť s Voldemortovým synom.
To sa mu vôbec nepozdávalo a nechcel si ani predstaviť, na čo ich ten chlapec dokáže nahovoriť. Práve preto ho mrzelo, že sa mu nemohol poriadne pozrieť do tváre.
Chystal sa požiadať Briana, aby mu podal Doriana, ale dvere sa otvorili a dovnútra niekto vošiel.
Harry sebou nechtiac trhol. Zareagoval prudko, akoby očakával, že mu niekto prišiel ublížiť. Stále si ešte úplne nezvykol na to, že nie sú v nebezpečenstve. Pokúšal sa vstať a chrániť svoju rodinu.
„Kto je tam?“
„Harry, to som len ja,“ potichu odvetil Neville.
Zdalo sa, že už má omnoho lepšiu náladu.
„Ahoj, Neville. Poď sadni si,“ bez okolkov ukázal na veľkú posteľ.
„Okej,“ súhlasil mladík. Opatrne si prisadol k nim.
„A toto je...“
„Môj syn Dorian.“
Harry sa obával, jeho reakcie a akéhokoľvek náznaku odporu, ale Neville sa len usmial. Opatrne sa naklonil a pobozkal malého Doriana na líce.
Neville nezačal mať ten istý neprítomný pohľad, ako ostatní, Harry sa cítil oveľa uvoľnenejšie, keď neprišla žiadna ďalšia vízia.
Neville mu slušne zablahoželal, ale znelo to dosť formálne. Napätie medzi nimi ešte stále vládlo a boli tu veci, ktoré Harry potreboval za každú cenu pochopiť.
„Neville, mrzí ma to, čo som povedal. Naozaj som nemal v úmysle uraziť pamiatku tvojich rodičov.“
„To je v poriadku. Chápem ťa. Pre nikoho z nás to nie je ľahké a obzvlášť nie pre teba.“
Harry prekvapene prikývol. Očakával, že Neville sa s ním ešte kvôli tomu poháda. V jeho očiach videl náznak vzdoru, ktorý sa priam bil s pochopením, ale očividne sa naučil udržiavať svoje emócie pod kontrolou.
„Už je ti lepšie? Čo malý?“
„Myslím, že všetko je v poriadku, ale musím si dávať pozor. Vieš, Harry, ja naozaj chcem, aby sa to dieťa narodilo. Necháp ma zle, je skrátka moje a...“
„Viem, nemôžeš sa k nemu stavať ako k nepriateľovi. Mrzí ma, že som ťa do toho nútil. Neville, môžeš mi povedať, ako je možné, že nás kvôli mne chytili? Povedal si to tak...“
Neville nespokojne zovrel jeden z vankúšov.
„Naozaj to chceš vedieť?“
„Áno, potrebujem, aby si mi to vysvetlil.“
„Kvôli niečomu ste sa pohádali. Opustil si chránené miestnosti a videl ťa niekto so Slizolinu. Potom sa už veci zbehli veľmi rýchlo a Temný pán nariadil celkovú prehliadku Rokfortu,“ stručne uzavrel Neville.
Harry cítil, že mu to niečo pripomína, ale nebol si úplne istý. Niektoré z tých spomienok sa nedali rekonštruovať a ostali po nich len diery, ktoré zdanlivo pripomínali nejakú spomienku.
„Ocko, môžem ukázať Dorimu hračku?“ opýtal sa Brian.
„Áno, ale nič mu nedávaj do úst,“ ochotne súhlasil Harry.
Brian vybral z vrecka figúrku čarodejníka. Ukazoval svojmu bratovi ako sa hýbe a čo všetko môže robiť.
Harry bol rád, že deti si nevšímajú ich rozhovor. Chcel sa Nevilla spýtať, ešte na jednu vec a táto bola oveľa delikátnejšia. Prisunul sa bližšie k nemu a takmer nehlučne mu pošepkal.
„Dokážeš mi s určitosťou potvrdiť, že Dorian, je Snapov syn?“
Bolelo ho, keď to vyslovil, ale on sám si ani nespomínal, kedy otehotnel ani, počas ktorej noci. To všetko bolo zastreté rovnako nezreteľnými pocitmi.
„Nemôžem. Nebol som s vami po celý čas...“ odvetil smutne.
„Máš pochybnosti, že...“
„Neviem, ale... Môžeš mi pomôcť to zistiť?“
Neville pomaly prikývol.
„Snape mal to podozrenie?“
„Nie, ale musím si byť istý... Sakra, Neville ja ani neviem, čo tým chcem povedať. Skrátka potrebujem mať istotu.“
„Dá sa urobiť test, teda myslím, ale potrebujeme k tomu isté veci a ja neviem, čo presne... Toto nie je práve môj odbor.“
„Snape tu má laboratórium. Myslíš, že by sme tam mohli niečo nájsť...“
„Možno, Harry, ale lepšie bude, keď zavoláš svojho domáceho škriatka. Snape tam môže mať pasce a nerád by som...“
