Fandom: Dr. Who
Pár: Doktor /Vládca (Master)
Názov: 5 rokov(minikapitolovka)
Varovanie: 18+, love/hate relationship, h/c,
Obsah: Doktor prežil 5 rokov vo výskumnom laboratóriu. Potom, ako ho zajali a vzali mu Tardis, žil len na pokraji vedomia a do jeho mysle sa dostali spomienky, ktoré tam pôvodne nepatrili. Prinútili ho uveriť, že Master (jeho dávny (ne)priateľ) je jeho partnerom a milencom. Ich mysle boli poškodené, boli ovládaní, mučení a zneužívaní na výskum. Po celý čas mali len jeden druhého a vytvoril sa medzi nimi určitý druh vzťahu a vzájomnej závislosti.
Žili spolu v laboratóriu vo výskumných podmienkach a doktor celý čas veril, že sebe patria. Päť rokov ubehlo a oni sa stali svedkami zrodenia nového pána času. Malá porucha v systémoch však spôsobila, že ich mysle sa vymanili spod kontroly...
Zrodenie a zánik.
Udalosti poznačujúce čas. Udalosti, ktoré sa nikdy nestali a tie, čo sa ešte len stanú.
To všetko mohli pokojne sledovať. Niekedy s bolesťou inokedy s nádejou na nový začiatok. A čas stále neúprosne utekal.
Slzy, smiech a nekonečné množstvo ciest, z ktorých ani jedna nevedie späť domov. Nenávisť. Nepriateľstvo. Túžba ničiť, túžba spoznávať. Osamelosť. Láska.
Doktor.
To bolestivé a zároveň milované slovo, všetko ostatné zatlačilo do úzadia.
Vládca sedel vedľa neho a cítil silu. Cítil naplnenie, ktorému sa dlho bránil a vedel, že je schopný spôsobiť ďalší zánik tej planéty, ak by sa rozhodli im stavať do cesty. Doktor by to urobil s bolesťou. Vládca by si to pekne krásne vychutnal. Nič im nedlhoval. Nič od nich nežiadal.
Oni boli ozvenou minulosti, on sa stal budúcnosťou. Tak sa na nich aj díval, keď ich opäť uvidel na obrazovke.
„Doktor, Vládca, ako je to možné, že ste spolu? Mysleli sme si, že...“
„To nám nemusíte vysvetľovať. Prišlo vám vhod, že sme sa rozdelili. Bolo pre vás ľahšie manipulovať so šialencom, ktorý stratil vieru vo svojho milovaného priateľa. To je už ako vy vravíte minulosť. Nebudeme sa predsa vracať k takým nepodstatným veciam. Zaujíma nás len to, čo od nás chcete?“ podozrievavo odsekol Vládca. Bolo to tak. Už sa to nebál povedať nahlas. Chcel, aby vedeli, že to všetko pochopil a celá jeho nenávisť teraz smerovala priamo k nim.
Pozrel sa na Doktora, akoby ho žiadal o potvrdenie svojich slov.
„Sme rodina. Žiadne iné slovo to nedokáže lepšie vystihnúť.“
A rozhodol sa, že si rovno vezme bozk, aby nebolo ani pochýb o tom, že ich vzťah prešiel počas tých rokov značným vývojom.
Doktor ho jemne vpustil hlbšie. Obaja boli taký zaujatý, svojou činnosťou, že sa im ani nechcelo púšťať sa do ďalšieho rozhovoru.
„A predpokladám, že mňa ste tu tiež nečakali,“ tvrdo vyhlásil Luthna. Zložil si okuliare a venoval pánom času dostatočne hlboký pohľad.
„Luthnaluastusang?“
„Živý a čiastočne zdravý,“ odvetil odmerane.
Rodina. To bolo rozhodne to správne slovo. Hlboko v nich zarezonovalo a vzbudilo mimoriadne znepokojenie.
Vládca cítil, že ich to znepokojuje. A tak sa mu to páčilo. Nech sa len boja. Nech si nemyslia, že na ich návrat je niekto zvedavý. Nech čas ukáže, či dokážu zabudnúť na staré spory. Ich rozhovor bol len začiatkom vedúcim k pochopeniu alebo nemilosrdnej vojne.
