Pár: HP/SS, NL/LV
varovanie: rodinné
Poznámka: Dlhšiu dobu som opäť neaktualizovala túto poviedku, lebo som opäť nemala inšpiráciu a rozhodla som sa chvíľu počkať, kým sa opäť neprikloní aj k tejto poviedke.
A začala som uvažovať aj nad počtom kapitol. Nie som si istá, či sa zmestím do čísla 15. Tak to ešte nechávam zatiaľ tak otvorené. Teda, pokiaľ by ma to ešte ťahalo ďalej tak dám aspoň do dvadsať, aby nebol takzvaný nanútený koniec, ale uvidím, ako mi to vyjde. Každopádne zatiaľ to ešte na koniec nevyzerá a keďže sú krátke kapitoly, môže to byť aj trochu dlhšie. Teda, to si myslím, aspoň ja. Nuž uvidím, ako mi to vyjde a čo ešte vymyslím.Celý zvyšok týždňa sa takto stretávali. Čítali knihu a Neville našiel v knižnici aj ďalšie materiály. Podarilo sa im zistiť veľa zaujímavých vecí. Našli jednoduchý recept, pomocou ktorého sa potvrdilo, že Dori je naozaj čarodejníkom času.
Harry požiadal Nevilla, aby o tom nikomu nehovoril, aby na to radšej ani nemyslel, keby sa náhodou vrátil Temný pán. Nechcel, aby urobil z jeho syna dobre použiteľnú zbraň. Čarodejník času mal mnoho nových možností. Množstvo príležitostí trápiť sa tým, čo ešte ani vôbec nenastalo. Bola to veľmi nebezpečná schopnosť, veľmi nestála a nevhodná pre slabšie povahy. Harry rozhodne nebol nadšený tým, že práve jeho dieťa sa narodilo s týmto nadaním. Zistil aj to, že jeho tvár sa nebude môcť zmeniť. Bude musieť ostať taký, aký je, lebo to nie je poškodenie, ale je to istý druh znaku, ktorý pre čarodejníka času veľa znamená. Kniha presne nevysvetľovala o čo ide, ale bolo tam jasne uvedené, že on sám to pochopí, keď príde ten pravý čas. A to nebolo ani zďaleka jedinou vecou, ktorá ich oboch trápila.
Temný pán bol stále mimo Anglicka a nikto im nevedel nič povedať ani o Snapovi.
Harry začínal byť naozaj znepokojený. Potreboval s ním hovoriť o ich synovi a nenápadne naznačiť, že je iný než by sa zdalo. Nechcel, aby si o ňom myslel niečo zlé. Dorianove schopnosti nemali nič spoločné s čiernou mágiou ani z ničím podobným. Aspoň to ho čiastočne upokojovalo.
Ich situácia sa čiastočne zlepšila. Mali sa celkom dobre. Smrťožrúti ich neotravovali, ale ostatní ľudia ani zďaleka nemali také privilégiá ako oni.
V Londýne vypukli menšie nepokoje. Bez priamej kontroly Temného pána si dementori dovoľovali okúsiť viacero nevinných duší. Harry sa nevládal dívať na novinové titulky, ktoré síce neprezrádzali úplne pravdivé údaje, ale boli dobrým ukazovateľom súčasnej situácie. Obával sa, že v skutočnosti je to ešte omnoho horšie.
Dni plynuli priam závratnou rýchlosťou. Čoskoro prešli takmer všetky knihy, týkajúce sa času, ktoré mal Voldemort v knižnici. Štyri mesiace uplynuli takmer nemilosrdnou rýchlosťou. Neville už začínal byť opäť unavený a ťažšie sa mu pohybovalo, preto navštevoval Harryho trochu zriedkavejšie.
Žiadne nové správy stále nedostali. Harry sa väčšinu dňa venoval svojim dvom deťom. Čítal im, hral sa s nimi a pokúšal vymazať so svojej mysle akékoľvek pochybnosti. Snape ich tam predsa nemohol nechať. O svoju rodinu sa musí postarať. Niečo také by neurobil ani on...
Prešiel ešte jeden mesiac. Za ním ďalší a ďalší stále sa vôbec nič nezmenilo.
Harry si začínal myslieť, že sa niečo stalo a možno sa už ani nevráti. Začínal sa toho naozaj obávať. Po ďalších troch týždňoch úplne stratil nádej.
Dorian trochu ochorel. Mal horúčku a Brian samozrejme tiež. Bolo ťažké ich od seba, čo len na chvíľu oddeliť, preto sa samozrejme nakazil aj on.
Počas tej noci sa narodil Nevillov syn, ten Samuel, ktorého mu Dori ukázal vo svojej vidine budúcnosti. Harry sa kvôli tomu viac neznepokojoval. Bude to ich kamarát. To bolo preňho najdôležitejšie. Z jeho strany im nehrozilo nebezpečenstvo. Počas ďalšej noci, keď sa stav detí zlepšil si mohol trochu oddýchnuť. Spal sám vo veľkej a prázdnej posteli. Deti už mali izbu presťahovanú vedľa. Dávno všetko dokončili.
Všetko bolo pripravené, ale to najdôležitejšie im stále chýbalo.
Harry o tom počas ďalšej noci dlho premýšľal. Keď zaspal snívalo sa mu o tom, ako letí na metle. Hrali nejaký školský zápas, ale Slizolinčania prišli len v pyžamách a namiesto metiel sedeli na gumových kačičkách.
Harry sa práve čudoval, ako je možné, že niečo také dokáže vzlietnuť, keď ho zobudil nejaký hluk. Okamžite sa posadil. A vybral sa za zdrojom toho zvuku. Šírilo sa to z laboratória a keď opatrne nakukol dovnútra, uvidel Severusa Snapa.
„Ahoj, Harry. Nechcel som ťa zobudiť. Len som si potreboval pozrieť nejaké veci.“
Harry nahnevane vošiel dovnútra a zavrel dvere, aby náhodou nezobudil deti.
„Kde si bol tak dlho, Severus? Prečo si sa mi aspoň neozval. Snáď mi nechceš tvrdiť, že On ti nedovolil poslať mi aspoň riadok o tom, či vôbec ešte žiješ! A čo tak nazrieť hlavou do kozuba. To by ťa nezabilo, alebo snáď áno! Viem, že Temný pán kašle na svoju rodinu, ale aspoň ty by si mal mať rozum!“ rozčuľoval sa, tentoraz poriadne nahlas.
„Nie je to také jednoduché, Harry.“
„Tak mi to vysvetli, lebo mne to vôbec nie je jasné. Severus Snape, máš dve malé deti...“
„Ja viem, ale nešlo to. Nemohol som.“
„Tieto historky vykladaj niekomu inému. Zakázal ti skontaktovať sa s nami?“
„Nie, nezakázal,“ podráždene dodal Severus.
„No výborne. Takže si vôbec nemal záujem s nami hovoriť!“ nemilosrdne pokračoval vo výsluchu Harry.
„Nie je to tak, ale...“
Harry rozhorčene pokrútil hlavou. Nemal chuť počúvať výhovorky. Očakával od neho aspoň nejakú odpoveď. Hoci aj mierne chladnú a sarkastickú, ako to mával vo zvyku, ale nie zvesenú hlavu a len akési útržky viet.
„Pozri, Severus na toto teraz naozaj nemám čas. Povedz mi už konečne, kde ste to boli a čo sa to s tebou stalo? Snáď sa neobávaš vlastných detí?“ podozrievavo si ho premeral.
Očakával, že sa aspoň nahnevá, ale Snape len stroho pokrútil hlavou.
„Mám ešte nejakú prácu. Ak dovolíš...“
„Nebudem ťa vyrušovať, ale nemôžem ti zaručiť, že tu pre teba budem, kedykoľvek si to ty zmyslíš. Dobrú noc...“ nahnevane vyštekol Harry. Obával sa, že keby neodišiel naplno by sa prejavil jeho hnev a povedal by aj niečo, čo by neskôr mohol ľutovať. Obával sa, že už aj tie posledné slová zneli takmer ako vyhrážka, ale nedokázal potlačiť svoju frustráciu. Nebolo vôbec príjemné všetko zvládať sám a odpovedať na otázky ich syna, ktorý pomaly začínal tušiť, že ich druhý otec o nich akosi nejaví záujem.
Preto sa rozhodol nechať túto záležitosť na zajtra, aj keď ho to stálo príliš veľa síl. Mienil ho jednoducho postaviť pred hotovú vec. Snape sa musí venovať svojím deťom. Je to jeho povinnosť. A rozhodne mu nedovolí, aby zničil ich vzťah, kvôli svojim momentálnym náladám.
Severus sa správal čudne. Niečo sa s ním dialo. Neočakával, že sa mu s tým okamžite zdôverí, ale rozhodol sa ďalej nenaliehať. Bolo mu jasné, že dnes z neho nič nedostane.
